- moje odovzdané seminárne práce vám ukazujem na blogu
Genetický zásah do ľudskej zárodočnej línie
úvaha
Svoju úvahu som sa rozhodla zamerať na etické otázky, ktoré sa vynárajú pri téme genetických úprav ľudských embryí. Tento konkrétny etický problém som si vybrala aj na základe toho, že sa netýka len jedinca, ale svojimi možnosťami zasahuje do smerovania spoločnosti.
Vďaka nástroju CRISPR Cas9 sa možnosti genetických úprav sprístupnili a niektoré prešli do klinického prostredia. Vynárajú sa však otázky, či experimenty na embryách v podmienkach in vitro sú etické, spoločensky prijateľné, bezpečné pre jedinca, ale i bezpečné pre samo ľudstvo s pohľadom na možnosti, ktoré tento systém ponúka pre nehumánne zneužitie.
Stále napredovanie vedy je prirodzený chod, vďaka ktorému sa ako ľudstvo dozvedáme nové informácie a máme oveľa väčšie možnosti aj na medicínskom poli. Niektoré unáhlené testovania však môžu byť poznačené veľkou túžbou samotného vedca, ktorý prehliadne iné názory spoločnosti – sociológov, etikov či duchovenstva. Predstavitelia týchto skupín však kladú relevantné otázky, na ktoré je potrebné otvárať diskusie. Takéto diskusie sa týkali aj možností CRISPR. Prvotný impulz pre samotných vedcov boli ponuky podnikateľských sektorov, ktoré chceli „vyrábať“ CRISPR-ové deti. V tomto prípade by išlo o mimotelové oplodnenie, pri ktorom však rodičia zadajú svoje požiadavky: svoje dieťa si na objednávku dajú pripraviť. Už tu vo mne hlodá otázka, či je možné dieťa brať ako určitý tovar, ktorému zadáme parametre a v laboratórnych priestoroch ho vytvoria. Mnohé spoločnosti to brali ešte k tomu ako biznis a nie určitú pomoc pre páry, ktoré nemôžu mať deti. Prípady vnútrotelových genetických úprav otvárajú ešte viac otázok a rôznych názorových línií. Je v poriadku takýmto zásadným spôsobom zasiahnuť do vnútra človeka a pozmeniť jeho genetickú výbavu? Je v poriadku týmto krokom spôsobiť klesanie variability a zastavenie génovej evolúcie? Je v poriadku ovplyvniť vývoj jednej choroby, ak hrozí, že to spôsobí iné ochorenie? Ako príklad sa dá uviesť: „napríklad, editácia génu CCR5 u embrya by mohla urobiť výsledného človeka rezistentným voči HIV, no náchylnejšieho k západonílskemu vírusu (Doudnaová, J – Sternberg, H, s. 282).“ Nepoznáme, koľko takýchto ďalších prípadov môže existovať. Otázne je, či by bola spoločnosť schopná správne uchopiť takúto liečbu a prerozdeliť ju medzi obyvateľmi. Tu hrozí riziko vytvorenia diskriminácie a kastovania na ľudí bez genetických úprav a s nimi. Ďalším otáznikom by bolo, aké úpravy by ešte spadali do pomoci, a ktoré na vylepšenie človeka. A čo by sa stalo, keby sa navzájom prekrývali? Neotvorila by sa tu opäť predstava nadčloveka a nestali by sa z vedcov a lekárov pomyselní Frankensteinovia? V mojom ponímaní takýto zásah do zárodočnej línie predstavuje viacero rizík. Neverím tomu, že by sa to podarilo udržať len vo veciach objektívne prospešných, ale mohlo by to byť zneužívané na zlo, ktoré sa ťažko dá predstaviť. Samotný zásah považujem za zásah do podstaty človeka a manipulovanie ním ako úpravu ľudstva, ktorej konečné dôsledky nepoznáme.
Mantinely (nariadenia a zákony), ktoré teraz bránia genetickým úpravám embryí v podmienkach in vitro na Slovensku, považujem za správne. Iné počínanie by som považovala za neetické s možnosťami následkov, ktoré nie sú presne definované a jasné. Podľa mňa je správne, keď niečo skúmame, no keď už aj vedecká obec niečo dokáže, neznamená to, že to aj ako spoločnosť máme automaticky realizovať. Benjamin Hurlbut dosť odvážne a jasne vystúpil voči oblasti vedy a technológií, keď povedal: „Veda a technológie sa často vyhlasujú za služobníkov spoločnosti; mali by ten sľub brať vážne. Predstavovať si, čo je dobré a správne pre náš svet – a čo ohrozuje jeho morálne základy – je úlohou demokracie, nie vedy (Doudnaová, J – Sternberg, H, s. 258).“ Ja sama si uvedomujem, že pozmenením sekvencií v génoch IFIH1 a SLC30A8 by sa mohlo znížiť riziko ochorenia, ktoré mám. Považovala by som to však za priamy zásah do mojej podstaty. Myslím si, že toto je téma, ku ktorej sa ako spoločnosť budeme ešte vracať a budú potrebné ďalšie diskusie na poli tak vedeckom, ako aj spoločenskom. Samotná diskusia predbieha možnosti.
Použitá literatúra
DOUDNAOVÁ, Jeniffer – STERNBERG, Samuel: Trhlina v stvorení, Úprava génov a nepredstaviteľná moc k riadeniu evolúcie . [ z anglického originálu A Crack in Creation: Gene Editing and the Unthinkable Power to Control Evolution preložil Ján Dulla ] 1. vyd. Bratislava: Citadella, 2018. 339 s. ISBN 978-80-8182-116-5
zdroje obrázkov
