- moje odovzdané seminárne práce vám ukazujem na blogu
Sociálny konštruktivizmus a konštrukcionizmus
v pedagogickej činnosti knižníc
esej
V eseji by som sa chcela dotknúť témy sociálneho konštruktivizmu a konštrukcionizmu a jeho presahu do edukačnej sféry. Vychádzať budem zo svojich skúseností pri práci s deťmi 1. stupňa ZŠ. Základná otázka, ktorú si kladiem je, že či sa dá sociálny konštruktivizmus a konštrukcionizmus presadzovať v literárnej výchove, či je možné s ním pracovať medzidisciplinárne a aké výsledky badať následne u detí. Zároveň však hneď na úvod dodávam, že edukačná činnosť sa nevykonáva v školskom zariadení, ale v kultúrnej inštitúcii v rámci literárnych podujatí.
Východiská pre konštruktivistickú výučbu sú umožniť žiakovi, aby sa objavil, z pohľadu konštrukcionizmu to je podľa Paperta možnosť sa učiť prostredníctvom vytvárania niečoho nového [1]. Konštruktivistická teória očakáva, že každý žiak, študent si vytvára svoje vlastné poznanie sveta. To je ovplyvnené autoritami, rodinným životom, kultúrou.. „Sociálny konštruktivizmus zdôrazňuje sociálne a kultúrne aspekty vzdelávania (dospelé autority – učitelia, rodičia, spolužiaci spoločnosť, kultúra, jazyk). Človek si konštruuje poznanie v interakcii s prostredím. Učenie sa chápe ako sociálna aktivita, vo výučbe sa preto zdôrazňuje diskusia a spolupráca v skupine (kooperatívne učenie sa) [2].“ „Učiteľ v konštruktivisticky poňatom procese vyučovania pôsobí najmä ako facilitátor, uľahčovateľ žiakovho učenia, pomáha žiakovi, keď žiak o to požiada, vedie ho na ceste poznávania, ale nemôže zaňho skonštruovať žiadané vedomosti; k tým sa musí žiak vlastnou pracovnou i sociálno-diskurzívnou aktivitou dopracovať sám [1].“ To znamená, že učiteľ môže pripraviť len vhodné podmienky. „O konštrukcionizme možno zjednodušene hovoriť ako o učení sa robením, presnejšie vytváraním – learnig by making [2].“ V rámci informatiky, alebo matematiky, možno žiakov týmto smerom viesť prostredníctvom rôznych didaktických hier, mikrosvetov či vývojových prostredí, kde sa deti učia vytvárať programy. Tieto aplikácie im umožňujú objavovať, vytvárať, experimentovať, spolupracovať. Ako je to však na inom predmete – na literatúre?
Prostredie knižníc ponúka žiakom „odľahčené“ prostredie, keďže ich „správnosť alebo nesprávnosť“ pri odpovediach nie je nijako známkovaná. Práve naopak, knižnica je priestor určený na diskusiu, na rôzne názory a postoje. Nevzniká teda jedna správna odpoveď, ale o jednotlivých odpovediach sa môže diskutovať. Dokonca aj pri osem-ročných deťoch môže prísť ku polemike. Konkrétne to napríklad môže súvisieť so slávením sviatkov. Príklad z praxe mám taký, že do opozičných postojov sa dostali dvaja chlapci pred veľkonočnými sviatkami, kedy jeden pochádzal z ateistického prostredia, zatiaľ, čo druhý bol vychovávaný vo viere. Bolo to počas diskusie celej triedy, kedy sme sa rozprávali o slávení sviatkoch u nich doma. Tieto pohľady umožnili deťom vidieť aj iné prostredie ako to ich. Diskusie ponúkajú šancu jednak zistiť, čo už o jednotlivých veciach vedia deti, aký majú na ne názor (napr. inakosť, šikana, kultúrna rozmanitosť, životné prostredie) a skrz literárne hodiny im ponúknuť možnosti odpovedí, s ktorými môžu ďalej pracovať. Otvára sa tu možnosť načrtnúť i do iných predmetov, ktoré sa učia na školách.
S čím sa s malými deťmi učím pracovať je spolupráca. Ak sú však správne vedení pri spoločnej práci, vedia si nájsť spôsob a cestu ako pracovať. Pri prechode z prvej do druhej triedy to však predstavuje najväčší „boj“. Na základe usmernení vedia hľadať odpovede v knihách a spoločne prísť k záverom totožným v encyklopédiách. Čo spája všetky deti – rovnako z klasických tried, ako aj tried určených pre telesne a mentálne postihnutých žiakov, je túžba vedieť nové veci. Tie nechcú nachádzať v povedanom, ale prostredníctvom hry, práce, bádania.
Musím podotknúť, že k prvkom sociálneho konštruktivizmu a konštrukcionizmu v učiteľskom obore na Univerzite Konštantína Filozofa sú noví učitelia vedení. Aj v rámci jazyka a literatúry sú usmerňovaný tak, aby i vybrané slová sa deti učili bádaním a nie memorovaním. Samotné memorovanie žiaka unavuje a hrozí, že tak získané poznatky stratí. O to viac sa knižnice musia snažiť byť pre nové generácie žiakov atraktívnejšie a ponúknuť im obsahom i formou podujatia, ktoré sú spoločensky aktuálne a vytvárajú podmienky pre myšlienkový rozvoj dieťaťa. „Podľa Yanga a Wilsonovej sa neučíme ako izolovaní jedinci, ale ako aktívni členovia spoločnosti. To, čo a ako sa naučíme, závisí od toho, kde a kedy, napr. podľa toho, v akom spoločenskom kontexte sa učíme [3].“ Knižnica je priestor, ktorá ponúka ľuďom spoločensky sa rozvíjať a deje sa to už od útleho veku.
V rámci hodín literatúry pre deti prvého stupňa ZŠ je skôr využitý sociálny konštruktivizmus, keďže ešte potrebujú čiastočnú pomoc autority. Prax však ukazuje, že ich myslenie, práca a aj chuť sú otvorené k diskusiám, k vytváraniu vlastného presvedčenia a vďaka vhodne zvoleným témam a spôsobom výučby nadobudnuté poznatky si vedia uchovať. Ku príkladu uvádzam chlapca s mentálnym postihnutím, ktorý si pamätal po 8 mesiacoch jedno podujatie, rozprávku s poučením a aj následné príklady toho, prečo nie je správne sa hrať na niekoho, kým nie sme a aké to môže mať dôsledky pre náš život.
Je potrebné žiakov v tomto duchu podporovať prostredníctvom kultúrnych inštitúcií i školy. Pri výučbe s prvkami sociálneho konštruktivizmu a konštrukcionizmu si pedagogický pracovník všíma vo veľkej miere cestu, ktorou prešlo dieťa a následne záver. Knižnice majú potenciál sa stať dobrými spolupracovníkmi škôl v tomto smere.
Zoznam použitej literatúry
[1] Konštruktivistický prístup vo výučbe ako možnosť rozvoja myslenia žiakov. 2014. [ online ]. [ citované 13.11. 2020 ] Dostupné na :
https://mpcedu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/tothova.pdf?fbclid=IwAR3A23UcikvX9vlRXlBtPAVd_CFsYkwhC8vb2g-10dvICwZEe8qQIM4VYxg
[2] Teórie učenia a ich aplikácia v e-podpore vyučovania . 2008. [ online ]. [ citované 13.11. 2020 ] Dostupné na : https://pdf.truni.sk/eucebnice/iktv/data/media/iktvv/Palmarova.pdf
[3]Konštruktivizmus vo vyučovaní anglického jazyka v ZŠ. 2014. . [ online ]. [ citované 13.11. 2020 ] Dostupné na : https://mpcedu.sk/sites/default/files/publikacie/kvapil_siposova_konstruktivizmus__web.pdf?fbclid=IwAR2t1cr8cu_lz5WEOY0x_qWTRnqLm_P8m8EM9ZObfwiz3RL0jvmD05JQcg8
zdroje obrázkov:
