zo školy – Násilie v médiách ako problém

0
99
násilie v médiách ako problém
  • moje odovzdané seminárne práce vám ukazujem na blogu

Násilie v médiách ako problém

práca

  1. Médiá

Súčasná doba nám podsúva množstvo informácií, ktoré sa k nám dostávajú vďaka médiám. Či už ide o televíziu, rádio, sociálne siete – facebook, instagram, tiktok, alebo internetové databázy hudby (youtube), cieľ majú všetky rovnaký – rozvírenie informácií a zvyšovanie svojej sledovanosti . Nie však všetky informácie pozitívne vplývajú na osobnosť, jedným z dôkazov toho je i násilie, ktoré podsúvajú recipientom.

Igor Lomnický a kol. píšu o médiách: Médiá sú neoddeliteľnou súčasťou prostredia, v rámci ktorého sa realizuje sociálny a morálny vývin detí a mládeže. Vo výchovnom procese, v procese hľadania vlastnej identity, poznávania samých seba a formovania morálno-ľudských kvalít majú zásadný význam rôzne vzory a ich edukačný potenciál. Médiá majú potenciál na určovanie najrôznejších druhov emócií, ovplyvňujú spôsob uvažovania, podieľajú sa na vytváraní postojov, názorov, vkusu u jednotlivcov, môžu sa podieľať na určovaní miery uniformity danej spoločnosti a kultúrneho prostredia a utvárať realitu, ktorá môže byť diametrálne odlišná od skutočného diania [1].“

Publikácia Masová komunikace a veřejné mínění ponúka jednu metaforickú interpretáciu médií i s varovaním: „Médiá nastavujú zrkadlo spoločenskému dianiu. Prvoplánovo uvažujúci divák by pri tom mohol očakávať maximálne verný odraz – obraz reality, takže sa v ňom odzrkadľujú všetky objekty rovnakým spôsobom. Uvádzané slovníkom novinárskych  kódexov: pôjde o zrkadlenie objektívne, vyvážené a nezaujaté. Z bežného života však vieme, ako zrkadlá vedia skutočnosť rôzne deformovať. Všetky zrkadlá napríklad obracajú strany, niektoré zrkadlá zoštíhľujú, iné vzďaľujú, ďalšie zase nafukujú…Zrkadlá naviac môžu byť taktiež zastrené alebo rozbité; skrátka zaslepené a nefunkčné. Divák, dávaj si pozor na mediálne zrkadlenie reality! (URBAN, L., DUBSKÝ, J., MURDZA, K., 2011, s. 53).“ O zrkadlení pravdy píše aj Pavel Izrael, ktorý dáva tri odporúčania rodičom pri výchove detí: „Veďte dieťa k tomu, aby rozlišovalo medzi televíznym a reálnym svetom. Dávajte si pozor na povrchné zobrazovanie medziľudských vzťahov. Povzbudzujte dieťa k tomu, aby informácie z televízie neakceptovalo ako zaručene správne a objektívne, ale ako niečo, čo si vyžaduje doplnenie, spresnenie z iných zdrojov. (ZASEPA, T., IZRAEL, P., 2011, s. 83)“

Médiá vo veľkej miere ovplyvňujú recipienta v psychologickej rovine. Petr Nutil sa týmto aspektom zaoberá v knihe Média, lži a příliš rychlý mozek. Poukazuje na to, že množstvo negatívnych správ tvorí u človeka predstavu nebezpečenstva a strachu aj v reálnom živote. Sociálni psychológovia  potvrdzujú, že ľudia, ktorí trávia veľa hodín sledovaním televízie (4h. za deň), vidia svet ako nebezpečné miesto. Boja sa, že sa stanú obeťami násilia a menej dôverujú iným. Postupná medializácia nepochybne prispieva k rastu nedôvery. Jedna americká štatistika hovorí, že v roku 1960 verilo 55% respondentov tomu, že môžu veriť iným, v roku 2009 to bolo 32%. Ľudia generácie Y trpia ešte väčším nedostatkom dôvery voči druhým. (NUTIL, P., 2018, s. 94)

  1. Násilie v médiách

„Násilie v médiách je explicitné vizuálne znázornenie aktu agresivity (najčastejšie fyzického útoku, napadnutia alebo útočného chovania) jednej ľudskej bytosti voči druhej (URBAN, L., DUBSKÝ, J., MURDZA, K., 2011, s. 187).“

násilie v médiách ako problém

Formy násilia zobrazeného v médiách sú:

  • samoúčelné konzumné násilie (akčné filmy, horory, kriminálky: násilie je v tomto prípade samoúčelné a vytrhnuté z kontextu)
  • reálne násilie (televízne spravodajstvo, realistické a dramatické zábery z vojen, nehôd a katastrof)
  • abstraktné násilie (sci-fi seriály, rôzne mysteriózne filmy s okultnou tematikou, ktoré vzbudzujú obavy z paranormálnych a nadprirodzených javov, ktoré sú zahalené tajomstvom)
  • deštruktívne násilie (protagonisti bezdôvodne všetko ničia a ohrozujú svoje okolie, často sa táto forma násilia vyskytuje v hudobných klipoch)
  • mäkké násilie (má menej drastickú podobu, vyskytuje sa predovšetkým v programoch pre deti, v detských animovaných filmoch a rozprávkach) (URBAN, L., DUBSKÝ, J., MURDZA, K., 2011, s. 188).“

Psychologička Dagmar Bruňová na vplyv médií na dieťa napísala: „Násilie, ktoré je prezentované v mediálnom príbehu môže fungovať ako podnet k podobnému správaniu. Programy obsahujúce násilie najviac ohrozujú deti vo veku 12 rokov. Je to preto, že nevedia odlíšiť realitu od skutočnosti. V tomto smere sú viac ovplyvniteľní chlapci, pretože násilie býva spojené s ich mužskou pozíciou a agresívny jedinec má v ich ponímaní vysokú prestíž. Násilie býva v médiách prezentované ako bežná súčasť života a zvýšená frekvencia takýchto scén vedie k mylnej predstave, že ide o bežnú a normálnu záležitosť. Veľký vplyv na to majú aj rodičia, ktorí tieto programy sledujú a aký k nim majú postoj. Médiá však nie sú jediným faktorom, ktorý by agresívne správanie ovplyvňoval, sú len jedným s faktorov, ktoré toto správanie posilňujú. Považujeme za potrebné tieto programy eliminovať, pretože ich vplyv nie je možné v žiadnom prípade považovať za pozitívny [2].“

Pavel Izrael vidí zvyšovanie rizika aj v neusporiadanom sociálnom prostredí (neúplné rodiny, rodiny s negatívnymi vplyvmi ako alkoholizmus a iné závislosti, domáce násilie). Hovorí aj o prostredí, kde sa popierajú a neriešia problémy, chýba tam intimita či členovia domácnosti sa navzájom obviňujú. (ZASEPA, T., IZRAEL, P., 2011, s. 67 ). Nie je možné vedecky dokázať, že agresívne chovanie bolo výsledkom sledovania nevhodného programu, no vplyv tam určite je. Ten môže zhoršiť výsledky štúdia, zapríčiniť nespavosť či emocionálnu labilitu. „Prieskum v 39 školách v štáte Texas ukázal, že deti majú viac emocionálnych problémov aj problémov so správaním ako pred niekoľkými rokmi. Učitelia sa stretávajú s prípadmi zúrivosti a hnevu už aj pri trojročných deťoch. Vyskytujú sa aj prejavy nekontrolovanej agresie. Väčšie deti odvrávajú učiteľom aj s použitím vulgarizmov, ničia vybavenie školy a ohrozujú svojich spolužiakov (ZASEPA, T., IZRAEL, P., 2011, s. 68).“

násilie v médiách

Martina Slovíková vo svojej práci uvádza niekoľko negatívnych zistení, ku ktorým prišla počas prieskumu. Jedným z nich je: „že iba malý podiel mladých ľudí prežíva negatívne emócie pri sledovaní násilnej scény na televíznej obrazovke. V otázke, ktorú sme respondentom položili „Je ti nepríjemné, keď vidíš v televízii alebo vo filme, že sa ľudia bijú alebo zabíjajú?“ sme sa chceli dozvedieť, aké sú reakcie detí na videné násilie vo filme, či v nich vyvolávajú takéto scény negatívne pocity, alebo sú už skôr akoby „otupené“. Je alarmujúce zistenie, že každému druhému respondentovi nie je nepríjemný pohľad na takúto scénu na televíznej obrazovke. Nevedelo odpovedať 23,9% respondentov a iba pre 22,1% z nich je nepríjemné vidieť, ako sa ľudia v televíznych programoch zabíjajú. Skutočnosť, že dievčatá a chlapci najčastejšie považujú násilie za prirodzenú súčasť deja, naznačuje určitú mieru desenzitizácie spôsobenú častým sledovaním takýchto násilných televíznych obsahov [3].“

Násilie v médiách vedia čiastočne rodičia odsledovať. Treba pri tom len venovať viac času svojim deťom, čo v uponáhľanej dobe nie každý rodič dodržiava. V mnohých prípadoch je to práve rodič, ktorý ponúkne dieťaťu hranie hry s agresívnymi prvkami, či mu dovolí sledovať seriály a filmy, na ktoré dieťa ešte nie je vyspelé. Každopádne sú však odporúčania, ktoré by mali eliminovať následky násilia v médiách u detí. „Venujte pozornosť programom, ktoré vaše deti sledujú, a snažte ich sledovať spolu s nimi. Urobte si prehľad, čo vaše deti sledujú a či konkrétne programy obsahujú prvky násilia. U menších detí poukážte na to, že hoci herec nebol zranený, v reálnom živote také násilie prináša bolesť, zranenia, ba až smrť. Ak viete, že program obsahuje neprimerané násilie, zmeňte stanicu a vysvetlite, čo je zlé na predchádzajúcom programe. Ak sledujete televíziu spoločne, komentujte násilné prvky a zdôrazňujte, že násilie nie je správny spôsob riešenia problémov. Nenechávajte deti, aby dojmy z mediálneho násilia spracovávali samy vo svojej mysli. Pomôžte im identifikovať problematické prvky, spýtajte sa na ich názor, aj na to, čo cítia a ako to na ne vplýva. Ak u svojho dieťaťa pozorujete agresívne sklony, snažte sa limitovať na najnižšiu možnú mieru sledovanie násilných programov a hranie počítačových hier s násilným obsahom (ZASEPA, T., IZRAEL, P., 2011, s. 69-70)

I Martina Slovíková uvádza niekoľko spôsobov, ako riešiť nadmerné sledovanie násilia.

  • Jedným z riešení, ako predísť škodlivému vplyvu sledovania násilia v televízii na detských divákov, je podpora aktívneho prežívania voľného času a posilnenie mediálnej výchovy (napr. v rámci vyučovacích hodín etickej, resp. občianskej výchovy).

 

  • V rámci výskumu sa potvrdila a vystupuje do popredia potreba mediálneho vzdelávania pedagógov (napr. prostredníctvom workshopov alebo písomným materiálom) o rizikách využívania mediálnych technológií pre detských a dospievajúcich jedincov a ich zamedzeniach, a tiež opodstatnenosť vzdelávania žiakov pre získanie zručností potrebných pri využívaní mediálnych technológií a osvojenie si kritického hodnotenia techník i spôsobov, špecifického jazyka a konvencií používaných v procese mediálnej komunikácie (nielen pri sledovaní televíznych obsahov, ale aj reklám všeobecne, čiinternetových obsahov a príspevkov).

 

  • Pri snahe eliminovať účinok násilia v televízií by sme však nemali zabúdať na skutočnosť, že médiá sú svojím spôsobom odrazom spoločenskej reality a problém sa nevyrieši iba odstránením násilia z televíznej obrazovky. Vplyv televízneho násilia na psychický vývin nie je tak jednoduchý a jednoznačný a časté sledovanie násilných scén je len jedným z mnohých faktorov vplývajúcich na rozvoj a formovanie osobnosti človeka. Je takisto na rodičoch, aby sledovali, na čo sa ich deti pozerajú, aby podporovali ich sociálne užitočné aktivity a obmedzili aktivity nevhodné, vrátane pasívneho konzumu nevhodných televíznych programov.

 

  • V tejto súvislosti je potrebné uviesť skutočnosť, že súčasní mladí ľudia sú technicky vyspelou generáciou, ktorú je potrebné využiť pri tvorbe nových foriem spolupráce, napríklad podporovaním vytvárania záujmových diskusných skupín, alebo organizovania podujatí diskusných fór, kde by sa mohli zapojiť nielen samotné školy, ale napríklad aj žiacke školské rady [3].“

násilie v médiách ako problém

Jednou zo spomenutých možností riešenia narastajúceho vplyvu médií u detí je mediálna výchova. „Mediálna výchova je zacielená na získavanie zručností, kompetencií, kritického prístupu, schopností analyzovať, hodnotiť a tvoriť, je to proces získavania alebo neustáleho zvyšovania úrovne mediálnej gramotnosti vo vzťahu k vývoju médií a komunikačných technológií. V rámci životných etáp a začleňovania jednotlivca do spoločnosti je súčasťou procesu tak primárnej ako aj sekundárnej socializácie a stáva sa súčasťou všeobecného a celoživotného vzdelávania. Mediálna výchova predstavuje nový prístup k vzdelávaniu, dotýka sa tak užívateľov médií ako aj médií samotných. [4].“

Mediálna výchova sa však netýka len priestoru školy, ale i domáceho prostredia. Nie je ohraničená vekom, ani časom. Je potrebná k tomu, aby sme vedeli kriticky sledovať dianie v médiách a nestali sa otrokmi našich vlastných vymožeností.

Zoznam použitej literatúry

Internet zdroje :

[1]. Tvorivé a kritické myslenie v príprave učiteľov etickej výchovy. 2019. [ online ]. [ citované  1.1. 2021 ] Dostupné na : https://www.pf.ukf.sk/images/docs/projekty/2017/pC-Cp/publikacie/2019_Tvorive_a_kriticke_myslenie_v_pripave_ucitelov_etickej_vychovy.pdf?fbclid=IwAR1h35Z2Qq5nfidwKY2wwnbYvHYHkqpilMs2q_-QiohvsQm0ODSobIo6NCE

[2]. Vplyv médií na dieťa. [ online ]. [ citované  2.1. 2021 ] Dostupné na : http://www.psychologiami.sk/store/files/Vplyv%20m%C3%A9di%C3%AD%20na%20die%C5%A5a.pdf?fbclid=IwAR0KDDKLxOLVqWVhAAxgdAeHks0acWhuoTTR5YxqlHQwo392HkKaHjxSfoc

[3].  Násilné televízne obsahy a potreba mediálnej výchovy. [ online ]. [ citované  2.1. 2021 ] Dostupné na: https://www.cvtisr.sk/buxus/docs/prevencia/vcasmedia.pdf?fbclid=IwAR3IC3SkBCWMbrYI2mpBMhbh9CV4mxS-wIqDDBjfk6FdEzx5DlVYcfFJtY0

[4]. Koncepcia mediálnej výchovy v Slovenskej republike v kontexte celoživotného vzdelávania. 2009. [ online ]. [ citované  2.1. 2021 ] Dostupné na:  http://www.zodpovedne.sk/download/koncepcia_medialnej_vychovy_v_SR.pdf

Knižné zdroje :

  1. NUTIL, Petr: Média, lži a příliš rychlý mozek : Průvodce postpravdivým světem. vyd. Praha: Grada, 2018. 192 s. ISBN 978-271-0716-2
  2. URBAN, Lukáš, DUBSKÝ, Josef, MURDZA, Karol: Masová komunikace a veřejné mínění. 1. vyd. Praha: Grada, 2011. 240 s. ISBN 978-80-247-3563-4
  3. ZASEPA, Tadeusz, IZRAEL, Pavel: Televízia u nás doma. Ružomberok: Verbum, 2011. 110 s. ISBN 978-80-8084-707-4

zdroje obrázkov:

1

2

3

4

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu