Bulvár a jeho neúctivé nerešpektovanie súkromia jednotlivca – Reflexia na vybraný etický problém v médiách
Vo svojej úvahe by som sa chcela viac zamyslieť nad problémom súkromia, ktoré majú známe osobnosti zo strany bulvárnych médií. Jedná sa o televízne, internetové a tlačové médiá, ktoré pre vidinu lepšej čitateľnosti zachádzajú veľakrát na ľudské dno, ktoré podsúvajú masovému publiku. Tým ho samozrejme ovplyvňujú. Dané informácie pritom mnohokrát nemusia byť ani kompletné, pravdivé, nie je nezvyčajná ani domýšľavosť či fantázia samotného reportéra, redaktora či moderátora.
Napriek nedokonalému uvádzaniu informácií veľakrát skočíme na lep bulvárnym článkom či reláciám. Prečo je to tak? Pri pohľade na tlač a internetové články, podľa mňa veľakrát zaváži naša lenivosť. Predsalen je ľahšie začítať sa do krátkeho článku, s veľkými písmenami a gigantickým názvom. Práve to by nás však malo upozorňovať, že sa nejedná o veľmi seriózne čítanie, ak tam ešte k tomu dominuje množstvo fotiek a textu je pomenej. Televízia na to používa podobnú taktiku. Pre porovnanie dobre slúži komparácia Smotánky (televízia Markíza) a Showbizu (televízia TA3). Smotánka predstavuje veľa lesku, krátke reportáže, sľubuje bombastické správy a láka nedopovedanými vetami. Jedná sa o jednoduchú reláciu, ktorá sa upriamuje na konzum vyššej triedy, vzťahové problémy a výmeny partnerov, nechýba povrchný pohľad zaobalený emotívnym slovom. Podobný je jej aj Topstar (televízia Joj). Showbiz naopak ponúka dlhé reportáže, jeho cieľom je napríklad zobrať divákov na jednotlivé vernisáže, alebo im ponúknuť podnetné rozhovory s ľuďmi z kultúrnej brandže. Majetkové a vzťahové pomery necháva v súkromí jednotlivých účastníkov.
Tu sa dostávam k problematike, ktorú si možno niektorí recipienti bulvárnych masových médií úplne neuvedomujú, alebo ju potláčajú do úzadia. Je tým súkromie jednotlivca. Myslím si, že každý človek potrebuje svoju mieru súkromia, vďaka ktorej sa cíti komfortne. Je to tak u bežných ľudí, ako i u celebrít, športovcov, politikov… Pomáha to k celkovej psychickej pohode a pokojnému rodinnému zázemiu. Sú celebrity, ktoré sa naozaj snažia chrániť svoje súkromie, no na druhej strane sú tu isté médiá, ktoré potrebujú zlepšiť svoje čísla. A tak sa v lepšom prípade obeťou môže stať usmievavý herec v novom seriáli, v horšom prípade, jedinec, ktorý prechádza ťažkým súkromným obdobím, rôznymi problémami (finančnými, zlozvykovými, psychickými). Pracovník bulvárnych médií bohužiaľ musí pre článok/reportáž vyťažiť všetko, a tak sa neštíti zachádzať do komfortnej zóny iného človeka. Ťažko povedať či ide o vedomé, alebo nevedomé neúctivé konanie. Nedá sa totižto viniť len samotného jednotlivca. Svoju vinu za narúšanie súkromia nesie aj daná mediálna inštitúcia. Úprimne ma zarazilo, keď na pohreb JUDr. Eduarda Kukana prišli natáčať reportáž práve z bulvárneho média. Pohreb považujem za veľmi osobnú a trúchlivú udalosť pre celú rodinu a priateľov nebohého a príde mi to z ľudského pohľadu nemiestne, keď sa takáto udalosť zbulvarizuje. Nemusím ani konštatovať, akú mala úroveň daná reportáž.
Slovenský showbiznis je však (našťastie) ďaleko od toho, čo sa deje napríklad v Amerike. Nie je žiadnym tajomstvom, že fotografi doslova číhajú na celebrity ako na korisť, len aby sa im podarila fotka na titulku. Špehujú, niekedy zachádzajú až na súkromný pozemok a teda môžem kľudne konštatovať, že ich správanie je eticky neprístupné, neúctivé a zasahujúce do súkromia jednotlivca.
Smutné však je, že sa nájdu i takí pracovníci v médiách, ktorí zarábajú na ľudskom utrpení. Chýba im zrkadielko, ktoré by ich upozornilo, že aj oni sú ľudia a zrejme to, čo robia, by sami sebe nepriali. Nie každý prehliada etické normy vo svojej profesii. V masmediálnom priestore sa nájdu aj empatickí, ľudskí a priateľskí zamestnanci. Tí by mali byť pre svojich kolegov vzorom v správaní i v pracovnej činnosti. Všetko, čo sa totižto dostane už von, dostáva sa k širokému publiku, ktoré ovplyvňuje, pretvára a určuje nové trendy. Ak by sa ako trend určilo, že je správne zasahovanie do komfortnej a súkromnej sféry jedinca, samotná morálka a úcta by v spoločnosti upadla.
Mediálne inštitúcie by sa mali zaujímať, ako sa k jednotlivým informáciám ich pracovníci dostávajú, aké informácie vydávajú na verejnosť a či tieto informácie sú aj pravdivé. Samotným a dôležitým štandardom by malo byť položenie si otázok: Neuškodilo sa medializáciou niekomu? Pri vytváraní reportáže, blogu, článku, nedošlo k zasiahnutiu do súkromia osoby? Snažím sa veriť tomu, že i samotní konzumenti „bulvárnych plátkov“ sa vedia zaraziť nad jednotlivými neprofesionálne podanými informáciami a zvažujú, prečo potrebujú takto tráviť svoj voľný čas.
Na záver mi napadá jedna myšlienka od Dalajlámu: „Pamätajte na úctu k sebe, úctu k druhým a zodpovednosť za vaše konanie.“ Týmto citátom by sme sa však mali riadiť vo všetkých profesiách i vo všedných dňoch.
zdroj obrázku:
1.
