Ako nás ovplyvňujú digitálne technológie – Esej
V súčasnej dobe je život s digitálnymi technológiami určitou samozrejmosťou, o ktorú nechceme prísť. Vďaka nim sa ľahšie dozvedáme informácie z domova i zo sveta, zjednodušilo sa nám samotné vzdelávanie, pretože ľahšie sa dostávame k informáciám a aj komunikovanie s inými osobami je rýchlejšie. Digitálne médiá nám slúžia na vyplnenie voľného času (to, či sa jedná o efektívne vyplnenie je už druhá stránka veci). Použila som však slovo slúžia nám… otázka však je, kedy sa zo sluhu stáva pán. Tým, že pracujem s deťmi, tak vnímam aj ich využívanie digitálnych médií (napríklad aplikácie TikTok). Čo je viac viditeľné u detí sú negatíva, ktoré na ne digitálne technológie majú, často spôsobené nezodpovednosťou rodičov alebo iných rodinných príslušníkov. Preto som sa aj v tejto eseji viac zamerala na dieťa a jeho vývoj a rast pri digitálnych technológiách. Tento aspekt má totiž dosah na celú spoločnosť. Rada by som upriamilo na problémy, ktoré súvisia s vývojom čítania a následnými problémami porozumenia textu a komunikáciou v rodine, ktorá je ovplyvnená využívaním digitálnych médií.
Digitálne technológie majú jednoznačne moc nám pomáhať, zároveň sa však vynárajú oblasti, v ktorých sú ich účinky poškodzujúce človeka. Za to si je však zodpovedná sama spoločnosť. Nie je ničím výnimočným vidieť dvojročné dieťa s telefónom či tabletom. Deti na prvom stupni základnej školy medzi obľúbené rozprávky zaraďujú aj hrané seriály z televízie (často určené pre dospelého recipienta), v prípade chlapcov možno hovoriť aj o počítačových hrách. S týmito poznatkami prichádzajú rôzne roviny problémov, ktoré sa môžu u týchto detí časom nabalovať. Treba poukázať na neplnohodnotné trávenie času rodičov s dieťaťom. Týmto deťom namiesto toho, aby rodič čítal rozprávku, alebo ho kontroloval pri jeho čítaní a tým zdokonaľoval jeho fantáziu, slovnú zásobu a vlastné možnosti dedukcie, pustí video na tablete alebo rovno strčí mobil do rúk. Čítať a pozerať nie je to isté! Veľmi podnetné sú prednášky a workshopy PhDr. Ľudmily Hrdinákovej, PhD. z Katedry knižničnej a inf. vedy Univerzity Komenského v Bratislave. Počas prednášok zobrazuje pôsobenie mozgu pri čítaní detí na prvom stupni základnej školy. Zároveň apeluje na to, že pri čítaní knihy a sledovaní televízie/počítača/tabletu/notebooku.. sa zapájajú iné časti mozgu. Preto, ak dieťa sleduje televíziu, nevyvíja sa mu v potrebnej miere reč, zapojené sú tie časti mozgu, ktoré spracovávajú vizuálne informácie. Vizualizácia pracuje aj pri počutom texte. Keď dieťa počúva čítanú rozprávku, jeho mozog sa snaží rozpracovať jednotlivé slovíčka a tvoriť predstavu. Zároveň má dostatočný čas na to, aby spracoval aj náročnejšie pasáže, čo v prípade televízie mu nie je dopriate. Televízia, mobil, počítač mu poskytujú skôr precvičenie zrakového receptora. Dieťa musí byť neustále v strehu pre rôznorodosť efektov. Doktorka Hrdináková hovorí o známkach „nervozity, permanentne prerušovanej pozornosti a agresivity [1].“ PhDr. Ingrid Hupková, PhD v tejto súvislosti hovorí o pozadí, ktoré dotvára televízia pri hre dieťaťa to, „že zvuk televízora v pozadí nielenže skracuje čas, ktorý dieťa venuje hre, ale obmedzuje aj schopnosť dieťaťa sústrediť sa pri hre a na hru. Iné štúdie podľa citovaných autorov potvrdzujú, že šum médií v pozadí narúša kognitívne spracovanie, pamäť a čítanie s porozumením. Potvrdzuje sa, že najlepšie je klasické čítanie rozprávok malému dieťaťu z knižky a v tichu. Dieťa si vie zvyknúť na „bezobrazovkový režim“ [2].“
Čo sa stane, ak dieťa príde do prvej triedy a predtým bolo zahltené len digitálnymi technológiami a nebolo mu čítané? Na túto otázku odpovedala doktorka Hrdináková v rozhovore so Zuzanou Gránskou: „Keď dieťa príde do prvej triedy a nemá rozvinutú slovnú zásobu, všetko sa preň stáva omnoho ťažšie. Dieťa, ktorému rodičia nečítali, často nerozumie, o čom číta, ťažšie artikuluje, nemá dostatok trpezlivosti na čítanie, nedokáže sa sústrediť, prípadne tápe v príbehu, ak ho nemá vizualizovaný – a to všetko môže byť príčinou, prečo často zaostáva [1].“ A čo to prináša vo vyššom veku? Najväčším problémom pri čítaní textu je v súčasnosti jeho porozumenie. Tento problém netrápi len školopovinné deti a mládež, ale aj početnú vzorku dospelej populácie. A môžeme sa teda pýtať, prečo je to tak. Dostaneme sa však opäť k začiatkom čítania a trávenia času detí a rodičov. Môžeme si položiť otázku, či to má nejaký vplyv na spoločnosť. Jednoznačne. Keď dospelý recipient nedokáže správne spracovávať text, porozumieť mu, ako chce zasahovať do spoločenského diania. Netýka sa to totiž len toho, či niekto číta knihy. Tu sa jedná aj o rôzne oblasti života. Smutné je, že čím ďalej, tým skôr sa mladšie deti dostávajú k rôznym aplikáciám a „zaujímavými“ cestičkami aj k sociálnym sieťam.
Rodina má významnú úlohu. Rodičia uvádzajú svoje deti do spoločnosti, formujú v nich morálne a etické hodnoty, učia ich nadväzovať a udržiavať medziľudské vzťahy. Rodičia sú prvými vzormi detí, a preto by im mali byť aj dobrým príkladom. Aké výsledky môžeme vidieť pri „digitálnej výchove“ a následnej komunikácii v rodine? Ako bolo už vyššie spomenuté, v mnohých prípadoch sa rodiča zamenia za elektroniku, zatiaľ čo oni sami daný čas trávia na sociálnych sieťach. Dieťa vidí to, ako trávi jeho rodič čas. Môžeme sa aj my nad sebou zamyslieť, koľko času z dňa obetujeme digitálnym médiám. Samotný mobilný telefón máme v podstate neustále pri sebe, v niektorých prípadoch do neho aj neustále „klikáme“. Takýto obraz potom môže vidieť aj samotné dieťa, a preto mu nepríde zlé opakovať ho. Týka sa to telefónov, tabletov, počítačov, televízie… Pasternáková na konzumáciu len televízie vraví, „že spôsobila vytratenie chvíľ, keď sa rodiny stretávali pohromade, aby sa rozprávali, vymenili názory, radili. Je nutné brať do úvahy i jej nesporne negatívny vplyv (násilie, nemorálnosť, vulgárnosť, bezcitnosť a pod.) Mladí ľudia nielenže unikajú pod jej vplyvom spod výchovného pôsobenia rodičov, ale často vstupujú s nimi do priameho konfliktu. Pri nadmernom používaní sa však môžu stať významným desocializačným faktorom [3].“ To isté o televízii sa dá preniesť na digitálne technológie. Počas môjho detstva bol zaužívaný zákaz hrania sa na počítači, cez ktorý sa dá ľahko dostať k rôznym aplikáciám a sociálnym sieťam. V momentálnej dobe by niekedy potrebovali i dospelí tento zákaz, aby videli svet bez obrazoviek, len im ho nemá kto dať.
V titule Nástroje pozitívnej rodičovskej výchovy autori poukazujú na to, „že čas strávený pred obrazovkou je návykový a zasahuje do vzťahov (Nelsonová, Tamborská, Ainge, 2018, s. 261).“ Títo autori v knihe ponúkajú určité rady, ktoré by som ja osobne aplikovala už nielen na deti, ale na celú rodinu:
- „Pri malých deťoch dajte pozor, aby ste nepoužívali televízor ako opatrovateľku.
- Nedovoľte v detských izbách počítače, televízory ani mobily.
- Dohodnite sa s deťmi, koľko času budú tráviť pri televízore, videohrách, esemeskovaní a internete.
- Navrhnite zábavné alternatívne aktivity, ktoré môžu spojiť členov rodiny (Nelsonová, Tamborská, Ainge, 2018, s. 261).“
Digitálne technológie môžu značne ovplyvniť trávený čas rodiny. Viac sa osoby od seba selektujú, aby mohli byť samostatne na sociálnych sieťach, a tým sa obmedzuje vytváranie spoločných spomienok. Môže dôjsť k zanedbaniu výchovy zo strany rodiča, keďže na dieťa nemá dostatok času, dieťa jeho správanie môže neskôr opakovať a zanevrie na trávený čas s rodičom. Vzniká rodina, kde sa každý stáva jednotlivcom a vzťahy si vytvárajú vo virtuálnom svete. To samozrejme ochudobňuje samotnú rodinu. Obávam sa toho, že takéto úniky do virtuálneho sveta spôsobia v rodinách nielen problém s komunikovaním, ale i individuálne žitie a problémy v reálnej sociálnej sfére.
Všetkého veľa škodí. To by sa dalo povedať aj o digitálnom svete. V eseji som sa však chcela upriamiť na deti, ktoré do určitého veku môžeme považovať za obeť s nálepkou „digitálne dieťa“. Ak sa ako spoločnosť nezamyslíme nad tým, aký vzor a príklad dávame tým najmenším, tak na to doplatíme v istých aspektoch vzdelanosti a schopnosti analyzovať. Obmedzíme vývin fantázie malého človeka a zároveň mu sťažíme samotné čítanie a učenie sa. Digitálne médiá nám však zasahujú aj do súkromného, rodinného prostredia. Oberajú nás o spoločný čas a zážitky, ktoré nevedia nahradiť. Vytvárajú z nás jedincov reálnych len vo virtuálnom priestore. Riešenie musíme hľadať v správnom určení priorít a vymedzení času, ktorý venujeme digitálnym technológiám, svojej rodine a priateľom.
Použitá literatúra
[1] HRDINÁKOVÁ, Ľ. ĽUDMILA HRDINÁKOVÁ o psychológii čítania: Čítanie rozvíja mozog dieťaťa jedinečným spôsobom. [online]. https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/4508/ludmila-hrdinakova-o-psychologii-citania-detom[2] HUPKOVÁ, I.. Nadmerné používanie internetu [online]. https://www.nocka.sk/wp-content/uploads/2018/09/SP-2018-01.pdf?fbclid=IwAR2CAAoplMEDNS-kDyVnvfNX1Ecxnp-wQmBSEp7laB8KHVqZKXAyQlic1XE#page=3[3] PASTERNÁKOVÁ, L. Výchova dieťaťa v súčasnej spoločnosti. [online]. https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Soltesova2/subor/Pasternakova.pdfNELSONOVÁ, Jane – TAMBORSKÁ, Mary – AINGE, Brad: Nástroje pozitívnej rodičovskej výchovy, 49 najúčinnejších metód, ako zastaviť mocenské boje, vybudovať komunikáciu a vychovávať posilnené, schopné deti [z anglického originálu Postive discipline parenting tools preložil marián Pochybý]. 1. vyd. Bratislava: IKAR, 2018. 375 s. ISBN 978-80-551-5827-3
