Naomi Alderman – Sila
Vždy sa teším na každú novú knihu z vydavateľstva Inaque. Veľa z nich mi totižto už urobilo čitateľskú radosť a tak som sa tešila aj na Silu, ktorá sa mi dostala do rúk. V podstate som čakala to isté, čo som vždy od Inaque dostala. Kvalitnú literatúru, z ktorej si niečo vezmem, niečo mi dá a rada budem ďalej tú knihu odporúčať ďalším a ďalším čitateľom. Sila však bola niečo úplne iné! Prevalcovala ma so všetkými negatívami, ktoré so sebou niesla.
Ide o feministickú sci-fi, ktorá získala aj cenu denník Guardian v roku 2017. Príbeh v sebe nesie niekoľko pohľadov postáv – novinára, zakladateľky sekty, dievčaťa, ktoré viac-menej vyrástlo v mafii, či budúcej vysokopostavenej ženy v Amerike. Všetky tieto ženské hrdinky prídu na to, že majú smrtiace schopnosti, no nielen ony, ale ženy po celom svete začínajú pociťovať svoju moc a viaceré to začnú zneužívať proti druhému pohlaviu. Prišiel čas na to, aby sa postavenie žien v spoločnosti zmenilo, aby nastali nové pravidlá, v ktorých hlavné slovo bude mať žena a aby si mužskí jedinci pocítili neprávosti tak, ako niekedy ženy. Za čo však napokon bojujú tieto hrdinky, keď všade aj prostredníctvom nich vládne brutalita, nenávisť, pomstychtivosť, politické machinácie a odopieranie ľudskej slobody?
Všetkého veľa škodí a to bol prípad aj tejto knižky. Stala sa pre mňa zmesou, ktorá dokopy spojila všetko možné aj nemožné… nemorálne činy, ktoré sa v dejinách ľudstva vyskytli. Poukázala na obchodovanie s bielym mäsom, s drogami, zaoberala sa aj terorizmom, prehnaným feminizmom a neobišlo ju ani sektárstvo. Prečo mala autorka nutkanie všetko do seba natlačiť? A prečo takým vulgárnym a brutálnym spôsobom? Práve ten mi na celom titule prekážal najviac. Za polovicou knihy sa mi už zdalo, že vulgárnosť a brutalita musia byť na každej jednej strane, pritom to nebolo do takej miery potrebné. Na príklad môže poslúžiť i to, ako sú opisované scény, kedy dievčatá znásilňujú mužov a následne ich zabíjajú… Ani štýl písania Naomi Alderman mi úplne nesadol. Nebrala som strany jedným dychom, skôr som sa v čítaní zasekávala a knihu viackrát odložila.
„Hovorili vám, že muž vládne žene tak, ako Ježiš vládne cirkvi. Ale ja vám hovorím, že žena vládne mužovi rovnako, ako Panna Mária viedla svojho malého syna, vľúdnosťou a láskou. Hovorili vám, že jeho smrť vykúpila hriechy sveta. Ale ja vám hovorím, že hriechy nikoho sa nevykúpia, ak sa všetci nebudeme snažiť o spravodlivosť na svete. Ľudstvo sa dopustilo veľkých krívd a vôľou Všemohúcej je, aby sme sa spojili a napravili ich. Hovorili vám, že muž a žena majú spolu žiť ako manželia, ale ja vám hovorím, že ženy sú požehnanejšie, keď žijú spolu, jedna druhej pomáhajú, spoja sa a nachádzajú útechu jedna u druhej.“ (s. 89)
Na jednej strane treba kvitovať knihe, že poukázala na niekoľko problémov spoločnosti, no tieto problémy rozoberajú aj iné knihy a oveľa lepším spôsobom. Pri veľa veciach som krútila očami, ako napríklad pri spracovaní Všemohúcej. Vadil mi prehnaný feminizmus rovnako ako brutalita. Prišlo mi to všetko pritiahnuté za vlasy. Dostala som sa do bodu, kedy som nevedela, či autorka niektoré veci rieši s nadhľadom, alebo sama je ich uznávateľkou. Veľmi ma však pri tomto všetkom, čím som si pri knihe prešla, prekvapili tie pozitívne recenzie, ktoré sa valili na túto knihu. Nemyslím si, že jej spracovanie je dychvyrážajúce ako ani samotný dej. Záver nijako neprekvapil ani nevyviedlo z miery. Celý význam napísaného je totiž samotná cesta príbehom. Jednotlivé úseky sa dajú vziať k srdcu. Dá sa nimi zaoberať a nájsť v nich určitú hodnotu, no treba vyselektovať to všetko, čo je navôkol a nesedí čitateľovi. A nakoniec? Nuž, len som zaklapla knihu a bola som vďačná, že čítanie je už za mnou. Stačilo…
„Umenie na skalách objavené v severnom Francúzsku, približne štyritisíc rokov staré. Zobrazuje proces „spútavania“ známy ako zohavenie mužských genitálií, pri ktorom sa u chlapcov blížiacim sa k pohlavnej zrelosti spália nervové zakončenia v penise. Po tomto zákroku (ktorý sa dodnes vykonáva v niektorých európskych krajinách) nie je muž schopný dosiahnuť erekciu bez elektrickej stimulácie ženou. Mnohí muži, ktorí zákrok podstúpili, už nikdy nie sú schopní dosiahnuť bezbolestnú ejakuláciu.“ (s. 257)
Kniha nie je pre každého a zrejme ani v pláne autorky nebolo, aby každého nadchla. Je veľmi brutálna, spletitá, určité časti sú problematicky rozpísané a nudné, naplnené len množstvom zabíjania. Ja s mojou čitateľskou skúsenosťou vám túto knihu nemôžem odporučiť. Nijako ma tento titul pozitívne nezaujal a určité body mu dávam len za to, že sa snaží poukázať na niektoré neduhy spoločnosti. Sú aj omnoho lepšie knižky, ktorým je lepšie dať prednosť.
Moje hodnotenie
1.5/5
Autor: Noami Alderman
Názov knihy: Sila (2018), The Power
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z knihy Sila, zo strán 89 a 257.
