Záznamy z obdobia II. svetovej vojny - Kníhkupkyňa z Berlína | Duša Ženy
mrtve dievča neklame
Mega sklamanie – Mŕtve dievča neklame
27. novembra 2018
cheescake
Citrónový cheesecake
2. decembra 2018

Záznamy z obdobia II. svetovej vojny – Kníhkupkyňa z Berlína

knihkupkyna z berlina

Françoise Frenkel – Kníhkupkyňa z Berlína

Kníhkupkyňa z Berlína je kniha, ktorá neočarí len svojou obálkou, ale i svojim vnútrom, ak ste sympatizantom literatúry, ktorá zobrazuje nacistický režim. V tomto prípade ako čitateľ sledujete osud ženy, náruživej milovníčky literatúry, ktorá musí utekať pred deportáciou. Nejde len o ukrývanie u blízkych osôb, ale i pokusy o prekročenie hraníc do Švajčiarska, ktoré nie sú vždy úspešné, až sa napokon autorka ocitá aj vo väzení. Román, ktorý začína krásnymi víziami o francúzskom kníhkupectve v Berlíne, jeho realizáciou a demonštrovaním lásky ku knihám a k práci kníhkupkyne, prechádza až k úteku z tohto mesta do Paríža. Putovanie po Francúzsku, skrývanie sa, ocitnutie sa vo väzení, až napokon nádych slobody, to všetko recipient prežíva na vlastnej koži.

knihkupkyna z berlina

Veľká milovníčka

Život pani autorky nasávate plnými dúškami, lebo tak ho aj prezentuje. Jej city sú do knihy vložené maximálne. Miluje svoju prácu? Miluje literatúru? Miluje Francúzsko? To všetko miluje a vy ako sledovatelia jej osudu to aj pocítite, pretože jej text je nefalšovaný a nasýtený vnútornými emóciami. Naplno však pociťujete nielen tieto krásne pocity, ktoré prežíva, ale aj strach, smútok a hnev. Jej život je však inšpiratívny vďaka jej odvahe a nádeji, ktorú si uchováva aj pri neľahkej vidine budúcnosti.

Židovský pôvod

Kniha zachytáva pôsobenie nacistov v Európe, nie však v koncentračných táboroch, ale na uliciach. Najprv čiastočne v uliciach Berlína, odkiaľ musí utiecť Francoise Frenkelová. Má v podstate šťastie, že sa jej podarí utiecť prostredníctvom špeciálneho vlaku, ktorý zabezpečila francúzska ambasáda. Tým sa však jej situácia zlepšila len na nejaký čas. To, že je Židovka ju núti neustále chodiť z miesta na miesto a skrývať sa. Každý sa bojí deportácie do koncentračných táborov, čo posilňuje ešte viac túžbu žiť. Každý jeden úkryt, každý jeden útek zobrazuje túto túžbu po živote, ktorý nasáva čitateľ. Okrem toho percipient cíti i ľudskosť, ktorá zostala v niektorých ľuďoch, ktorí mali nutnosť pomáhať. Niektorí túto nutnosť pociťovali bez potreby získať niečo naspäť, no niektorí ako sprevádzači si na tom i zarábali. Taktiež niekedy mohla prísť zrada. Udanie. To všetko vnášalo ďalší strach do duše toho skrývajúceho sa. Už k dosť veľkému strachu z nacistov a ich sympatizantov sa vytváral i strach a neistota z neznámych ľudí, pri ktorých nevedeli ako sa zachovajú. Tak sa i autorka dostala do prostredia, ktoré nebolo pre ňu vždy bezpečné. Napokon i neúspešné úteky do Švajčiarska ju dostanú do väzenia, v ktorom sa ocitá z rôznymi ženami, s rôznymi osudmi a napokon aj rôznou budúcnosťou. Tieto všetky peripetie životom percipient vníma z pohľadu i pozorovateľa, i z pohľadu sprítomnenia sa s hrdinkou do tej miery, ako je to možné. Dá sa totižto prežívať určité emócie, no samozrejme, že sa nedá niektoré situácie úplne prežiť na vlastnej koži. Hlavne pri knihách z obdobia II. svetovej vojny je to náročné.

knihkupkyna z berlina

 

ozdoba

,,Keď sa sčítanie skončilo, každý musel odovzdať na prefektúru svoje doklady totožnosti. Po ôsmich dňoch sme dostali doklady naspäť s požadovaným označením. Následne vyzvala zásobovacia služba všetkých zainteresovaných, aby uviedli svoj pôvod. Všetci boli zaradení, označení, podľa mienky polície ,,v perfektnom poriadku“. Mohol sa začať tanec smrti.

Od začiatku júla prebiehali deportácie cudzinského pôvodu z Paríža, od 15. júla z Lyonu. Bezprostredné nebezpečenstvo sme pociťovali v celom Francúzsku, ale nikto vlastne nevedel, čo by sa malo podniknúť.

Zúfalí utečenci prichádzali tak trochu odvšadiaľ, bolo ich veľa a prinášali strašné správy. Vysťahovalci, ktorí bývali v prímorských Alpách, doslova obliehali konzuláty: americký, španielsky, švajčiarsky, švédsky…Stáli v rade, aby podnikli tento zúfalý krok, lenže väčšina vízových oddelení už nefungovala.“

(s. 81 )

knihkupkyna z berlina

Záver

Kníhkupkyňa z Berlína je kniha, ktorá ma v ničom nesklamala. Dokonca mi ani neprekážalo, že dej bol miestami pokojný a nediala som v ňom žiadna veľká akcia. Je napísaná citlivo, ale zároveň ukazuje pravú tvár vtedajšej Európy z pohľadu „núteného vyhnanca“ – z pohľadu človeka, ktorý je odkázaný na pomoc iných. A napokon i z pohľadu ženy, ktorá veľmi citlivo vníma stratu svojho zmyslu života a smútok za rodinou, o ktorej nemá žiadne informácie. Samotný záver tohto titulu je šťastný narozdiel od iných, ktorým sa nepodarilo utiecť do bezpečia. Pre mňa to je krásna knižka, s krásnymi myšlienkami so zobrazením krutej reality a túžby žiť.

Moje hodnotenie

5/5

Autor: Françoise Frenkel

Názov: Kníhkupkyňa z Berlína (2018), Rien où poser sa tête (1945?)

Foto: dusazeny.sk

Odporúčam vám taktiež knižku Deti holokaustu, alebo Tetovač z Auschwitzu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *