Do knihy Zaklínač som sa pustila z dvoch dôvodov. Jednak jeden bol, že ma zaujal námet príbehu a Zaklínača som začala ja kupovať ako darčeky bratovi. A teraz si to od neho požičiavam. On momentálne číta poslednú knihu. A druhým lákadlom sa pre mňa stal chystaný seriál. Neviem, či som mala nejaké veľké očakávania…každopádne som bola veľmi zvedavá a z reakcie brata, ktorý počas leta Sapkowskeho hltal, som usúdila, že by som sa aj ja mala do kníh čím skôr pustiť. A tak u mňa pri posteli prvá poviedková kniha ležala asi mesiac, až som sa napokon pustila do čítania.
Kniha obsahuje 13 poviedok, ktoré by sa dali rozdeliť do dvoch kategórií. V jedných spoznávame Geralda (nášho zaklínača) prostredníctvom jeho dobrodružstiev, záchran bežných ľudí, pomoci počarovaných a v druhých skôr sledujeme jeho liečenie, ktoré oproti ostatným poviedkam prebieha chronologicky a i keď obmedzene, ale ukazuje i niečo z vnútra hlavnej postavy. Aj keď sa takto môže zdať, že kniha je poskladaná miš-maš a vzniká z toho v hlave čitateľa guláš, tak to tak vôbec nie je. Každá poviedka je niečím iná, niečím odlišným pútavá a podnecuje v recipientovi väčšiu a väčšiu zvedavosť. A ak ste si niečo o Zaklínačovi už zisťovali, tak viete, že ide o žáner fantasy, avšak nečakajte nič na spôsob Harryho Pottera, Narnie či Pána Prsteňov. Ani v jednom z príkladov sa nedostanete do sveta rozprávok tak, ako v Zaklínačovi a veru to budú rozprávky pre veľkých. Veľa krvi, zabíjania, dobrodružstiev, spojitostí s klasickými príbehmi, ktoré si pamätáme odmala a nie príliš romantických ľúbostných scén, nové svety a popri tom čary a kúzla, chlad, strach, žiarlivosť, závisť či kúzlo priateľstva – to všetko je Zaklínač.
Poviedky v tejto knihe ma preniesli do iných svetov. Príbehy boli veľmi rýchle a plné dynamiky. Čo sa však autorovi podľa mňa nepodarilo, boli „romantické“ linky. Dokázal vytvoriť silné putá, či lásku, ktorá nehľadí na vzhľad….no pri samotnom Geraldovi zostáva silno povrchný a zameraný len na číry erotický zážitok. A pritom Gerald vystupuje ako celkom ľudský bojovník, ktorý nechce konať za každú cenu zlo. Autor bohužiaľ (vôbec nechápem prečo) v poviedke, ktorá pomenováva aj celú knihu, Posledné želanie, Geraldovi dal poznať silu lásky, avšak svojim prevedením sa mi skôr sprotivila. Neustále opisy typu jej vlasy čierne ako …..voňala ako ….., čo sa opakovalo niekoľkokrát a nelogická dejová linka čitateľa môjho typu len vyprovokovali. Kde je ten odvážny, racionálny Gerald? Prečo sa dal pohltiť zvieracou túžbou? A dofrasa, ja som celý čas bola v tom, že sa tam povedali dve želania a nie tri! Akosi mi celá poviedka uletela a z celej knihy sa mi páčila aj najmenej. Boli tam oveľa lepšie príbehy, pri ktorých sa i čitateľ mohol zamýšľať, alebo sa dať uniesť do epicentra boja a intríg.
Napriek tomu, že ma jedna poviedka sklamala, zvyšok knihy ma nadchol. Pri žiadnej fantasy knihe som neprežívala to, čo pri Zaklínačovi. Môže za to práve svojský rukopis autora, ktorý je síce primárne viac adresovaný mužskému čitateľovi, ale dokáže zaujať i ženy.
Gerald uskočil nabok, zvrtol sa v bleskovej piruete, striga sa oňho otrel, tiež v rovnakom zvírení, ale pazúrmi rozťala len vzduch. Nestratila rovnováhu, zaútočila znovu, okamžite, z polobratu, zubami svakla tesne pre Geraldovou hruďou. Riv odskočil na druhú stranu, trikrát vo vírivej piruete zmenil smer otáčania, takže striga stratila orientáciu. Pri odskoku ju prudko, i keď bez rozmachu, zasiahol do sluchy striebornými tŕňmi osadenými na mieste kĺbov na vrchnej strane rukavice.
Striga prenikavo zrevala, naplnila zámok dunivou ozvenou, padla na zem, znehybnela a začala vyť – hlucho, zlovestne, zúrivo.
Zaklínač sa zlostne usmial. Prvý pokus dopadol, tak ako predpokladal, úspešne. Striebro bolo pre strigu vražedné, tak ako pre väčšinu oblúd privolaných do života čarami. Existovala teda šanca: beštia sa nelíšila od ostatných, a to mohla byť záruka úspešného odčarovania, strieborný meč mu, prinajhoršom, zaručí, že prežije.
(str.33)
Sapkowski je autor pre tých, ktorí očakávajú od knihy akciu, dobrodružstvo a napätie. Vďaka jemu peru sa ocitnú v inom svete, plnom čarov a príšer, ktorému rovnako ako nášmu nechýba zloba, závisť, pretvárka no i ľudskosť a dobrosrdečnosť. Rozprávkové námety len viac podčiarkujú hravosť autora, ktorý v čitateľovi prebúdza jeho detstvo. Ak aj čítate fantasy, tak Zaklínač ( Posledné želanie ) vás určite prekvapí spojením originality, povier a klasiky starých príbehov. Čítanie si podľa mňa určite užijete.
Moje hodnotenie
4.5/5
Autor: Andrzej Sapkowski
Názov: Zaklínač – Posledné želanie (2015)
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvok je citovaný z knihy Zaklínač – Posledné želanie, strana 33.
Hlavnou pointou poviedky posledné prianie bola zaujímavá zápletka vo veci lásky medzi Geraltom a Jenefer. On sa do nej zaľúbil kvôli kúzlu, ktoré naňho použila, tak ako spravila aj iným svojim obetiam, ktoré pomocou tohoto kúzla zneužila na svoje ciele. Urobila to aj elfovi, ktorý vystupoval v tejto poviedke. Ona sa do Geralta zaľúbila na konci poviedky, keď Gerald použil svoje posledné prianie u Gina v zmysle, že chce aby ho milovala. Tak nejak. Nevšedné, žiadne bežné klišé. V Ságe o zaklínačovi, bude lásky ďaleko viac. Povedal by som, že Sága je o dosť viac cielená na ženských čitateľov. Sága mi príde zšenštilejšia ako poviedky, čo mi príde na škodu.
Inak priania boli tri. Prvým poslal Gina si vyho…, druhým zabil dozorcu v base a treťom som sa už zmienil.