Vyrozprávaný príbeh záchrancu z Lampedusy

Deň pre slzy – Emma-Jane Kirby

Jedna z kníh, o ktorých som dlhší čas ani netušila bola Deň pre slzy. Čitateľov zaujme nielen svojou obálkou, ale i témou, ktorá je v nej spracovaná.

Rozprávačom celého príbehu je jeden zo záchrancov, ktorý pomohol utečencom, ktorí sa topili v mori po tom, čo sa im pokazila loď a viedlo to napokon k niekoľko stovkám mŕtvych. Ide o skutočný príbeh, ktorý sa nesnaží o faktografické zachytenie celej udalosti, i keď je tam prítomné, ale viac sa zameriava na psychické prežívanie tých, ktorí stáli za tým, že mnoho ľudí z toho nešťastia prežilo. Nešlo o profesionálnych záchranárov, ale obyvateľov talianskeho mestečka, ktorí sa rozhodli stráviť deň na mori. Ich plány sa však razom zmenili, keď začuli kvílivé hlasy, ktoré volali o pomoc a nariekali. To, čo sa razom ukázalo pred nimi im kompletne poznačilo život.

Skutočný príbeh

Vyrozprávané udalosti záchrany a napokon i smútku, ktorý sprevádza značnú časť knihy sú skutočnými a autentickými. V tomto nešťastí bolo najviac mŕtvych žien a detí, ktoré sa schovávali v podpalubí lode. V niekom to môže vyvolať zmiešané pocity kvôli tomu, že ide o migrantov. Čo je však v tejto udalosti najviac zarážajúce je, že loďka, na ktorej sa nachádzali hlavní protagonisti, nebola prvá, ktorá plávala popri topiacich sa ľuďoch. No nik im pred nimi nepomohol.

Ne/ľudskosť

V  príbehu je značne poukázané na neľudské zaobchádzanie a taktiež na „praktiky“ v tomto prípade mesta, ale zachádza to aj do politiky Talianska. Avšak kritika, ktorá je na vládnutie nasmerovaná je subjektívna, čiže sa k nej stavia náročnejšie z pohľadu niekoho, kto tam nežije a nezaujíma sa o politické rozhodnutia, ktoré vydáva krajina. V podstate celá výpoveď rozprávača je veľmi silno subjektívna a emocionálna. Cítiť z nej strach a zúfalstvo, ktoré sú autentické a čitateľ ich cíti intenzívne počas celého čítania knihy. Autorka sa snažila aj poukázať na to, čo sa deje s ľuďmi, ktorí sú prisťahovalci a štát im umožní žiť v krajine, ale v podstate sú akoby bezdomovcami bez ničoho. Preto kniha obsahuje aj kritiku, ale vždy sa snaží držať humánneho presvedčenia.

Emócia

Ako bolo aj vyššie napísané, kniha je značne poznačená hlbokými emóciami, ktoré zachádzajú až do beznádeje a i chorôb, ktoré začali sužovať „záchrancov“ po traumatickej udalosti. Je to však stránka knihy, ktorá si vie získať priaznivcov a podľa môjho názoru je to práve tá vec, ktorá pomáha tejto knihe byť atraktívnou.

Sú však i mínusy

Bohužiaľ  kniha vo mne nevzbudila žiaden wau efekt. Čítala sa rýchlo, svojou témou bola určite zaujímavá, avšak nesadol mi úplne štýl, akým bola napísaná. Niečo som sa z nej naučila, keďže som o danej udalosti nemala žiadne informácie, ale stále to bolo, že mi tam niečo chýbalo. A tým bolo, že kniha absentovala na dialógy, čím jej celkové spracovanie bolo potom menej pútavé a vzbudzovalo to dojem len predávania informácie a emócie, ktoré za to boli veľmi autentické…avšak celkové spracovanie mi to neustále kazilo.

Ak však máte chuť na niečo kratšie a chcete sa aj dozvedieť o skutočnostiach, o ktorých ste možno ani nepočuli, nie je Deň pre slzy žiadnou chybou. I keď je téma ťažšia a nie úplne príjemná, tak dokáže zaujať zrovna svojou ľudskosťou.

Štyridsaťsedem. Zachránili sme ich štyridsaťsedem. No nemohli sme im pomôcť všetkým.

Nikdy som sa nesnažil stať sa hrdinom. To, čo sa stalo vtedy na mori, ma pokorilo. Som pokorný. Jediné, čo si pamätám, sú ruky, prsty prepletené s mojimi. A, samozrejme, spomínam si na ruky, ktoré sa mi vyšmykli.

Vtedy sa ku mne vracajú nočné mory. Olejom pokryté klzké ruky miznúce pod vodou, zvierací škrekot, ktorý nepatril čajkám, utlmený a strácajúci sa pod vlnami. Všetkých nás mátajú.

(str. 146-147)

Autor: Emma-Jane Kirby

Názov diela: Deň pre slzy : Skutočný príbeh záchrancu z Lampedusy ( 2017 ), L´opticien de Lampedusa ( 2016 )

Foto: dusazeny