Vianočný darček

0
223

Jeden z darčekov, ktoré som dostala na Vianoce bol výlet. Ten vyšiel ešte pred Vianocami, tak asi by bolo lepšie napísať, že išlo o predvianočný darček. Ako našu sviatočnú destináciu sme si vybrali Staré hory, cez ktoré sme viackrát prechádzali, no nikdy sme sa tam nezastavili. Tak sme napokon vyštartovali 21.12. 2018 s túžbou sa aspoň posánkovať, keď tu na juhu ani vločka nepadla. Sneh sa nám napokon splnil, no počasie nie vždy poslúchalo.

21.12.2018

Už počas prvého dňa sa mierne zatiahlo, no zatiaľ sa to obišlo bez zrážok. To horšie nás čakalo na ďalší deň.

 

Najprv však poviem niečo k ubytovaniu. Bývali sme v takom menšom penzióne blízko baziliky. Tej vežičku môžete vidieť aj na tejto fotke. Cenovo nás to vyšlo na dve noci 60euro pre dve osoby, čo bolo dosť zaujímavé, lebo na recepcii mali lacnejšie ceny za noc. Izba bola pomerne v pohode až na kúpeľňu a to, že sme si tam nemali ako buď ohriať jesť, poprípade uvariť vodu v kanvici. Toto mi inak ani nenapadlo, že by niekde nebolo, lebo zatiaľ čo som cestovala, tak všade tieto veci boli. Ale beriem to ako svoju chybu, že som si to predom lepšie nepozrela. Ešte keď sme tam prišli, tak nás riadne vyplašil pes, ktorého mali v kuchyni….taký pomerne veľký pes to bol na základe brechania, ale našťastie cez noc bol ticho a nijako nerušil. Len také zvláštne to je, že ho držali zrovna v kuchyni a zvykol behať po jedálni.

Celkovo však tento penzión nebol veľmi k svetu, pôsobil zastarane a aj privítanie hostí bolo všelijaké, keďže pani (vyzerala, že má pred dôchodkom alebo už aj je na dôchodku) pôsobila zmätene, potom vybehla von a niečo kričala po susedovi a ten ju zas nepočul, tak už som si aj myslela, že nás tam tak nechá a odíde.:D 😀 Raňajky sme nemali, lebo keď sme sa na ne spýtali, tak nám ani hneď nevedela povedať, že koľko by stáli. Radšej sme si to teda rozmysleli a dojedali sme naše zásoby.

Keďže sme prišli okolo 15. tak už sme veľmi ani nestíhali, pretože o 17. tam bola už úplná tma. Dali sme si aspoň takú krátku prechádzku k pútnickému miestu a vrátili sme sa naspäť na izbu. Tam sme vyskúšali telku, ktorá mala až jeden program, na ktorom to zrnelo a nešiel zvuk…Už sme potom len ležali a vymýšľali nejaký plán na ďalší deň, ktorý priniesol hmlu a dážď.

22.12. 2018

Ráno to vyzeralo ešte relatívne sľubne. Takže i napriek nepriaznivej predpovedi počasia sme sa zdvihli a išli na Donovaly. Zaparkovali sme na tom hornom parkovisku, veď dole zídeme a budeme mať aspoň prechádzku. Čiže sme napokon schádzali s obavami, aby sme si nezlomili nohy, tak sa tam šmýkalo. Na nejakej úžasnej stránke, ktorú teraz ani neviem nájsť, som našla, že by mala byť funkčná bobová dráha aj počas zimy. Takže samozrejme nešla. No tak teda sme sa napokon rozhodli, že sa vyvezieme lanovkou na Novú hoľu. Dobre tušíte, že niečo sa aj v tomto bode pokazilo!

 

 

Lanovka premávala. No len čo nás vysadila, museli sme ísť hneď dole. Na kopci nielenže nebola žiadna viditeľnosť, ale hrozivo burácal vietor, kvôli ktorému by sme sa možno nedostali naspäť dolu. Čiže ani lanovka nedopadla úplne podľa našich predstáv. Počasie sa len zhoršovalo a tak sme sa pobrali naspäť k parkovisku po chodníku, ktorý bol skôr klziskom. Našťastie pršať začalo až keď sme boli pri aute, takže zmoknutiu sme sa vyhli v reštaurácii, kde sme si dali obed. Vrátili sme sa späť do penziónu a čakali, či sa umúdri počasie.

To sa napokon umúdrilo a my sme mali možnosť vyjsť von a zobrať so sebou aj sánky 😛 . Išli sme ako predchádzajúci deň smerom k pútnickému miestu, pretože inakší kopec tam ani nebol.

 

Medzi ďakovnými tabuľami (neviem ako sa to volá) sme našli aj Zámčana.

Inak toto pútnické miesto je pekne spravené, len si neviem predstaviť ako sa tam pomestia všetci pútnici. Bola som len na dvoch pútnických miestach a to v Marianke a v Levoči a tam mi to priestranstvo prišlo oveľa väčšie.

Takto nejako som vyzerala na tých sánkach. Dúfam, že vo vás neevokujem, že by som bola trpaslíkom. Dvakrát sa mi podarilo vykotiť. Počasie nám doprialo však asi len pol hodinu, lebo potom začalo pršať.

 

 

Keď sme už boli vysánkovaní a aj trochu oddýchnutí, tak sme sa vydali ešte na vianočné trhy do Banskej Bystrice. Prvýkrát som bola v tomto meste mimo nákupného centra a je škoda, že som ho videla už len za tmy. V podstate sme obehali len stánky, dala som si varené vínko a pobrali sme sa na večeru, lebo hádajte čo začalo…áno pršať. Nemôžem povedať, že by večera bola nejaká úžasná v pomere kvality a ceny. Ale hlad bol zahnaný a keďže to úžasné počasie nás chcelo ďalej hnevať, tak sme sa potom už len pobrali naspäť do penziónu a ešte predtým sme si skočili kúpiť dačo na raňajky.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

23.12.2018

Prišiel deň odchodu. Ráno sme odchádzali trošku skoršie z penziónu, pretože som chcela ísť na omšu do vedľajšej dedinky (Motyčky). Tá bola v takej komornej atmosfére, no mala som pocit, že na tam museli byť zo všetkých domov ľudia, lebo taká malinká obec to bola.

Naplánovali sme si však aj návštevu Banskej Štiavnice, do ktorej sme tento rok išli tretíkrát, čiže je asi jasné, že toto miesto máme naozaj rad. Veľmi radi sa tam chodíme najesť do jednej malej reštaurácie, ktorú sme neobišli ani tentokrát. Zopakovali sme si však aj kalváriu, s ktorou sa spája najmä ľad a sneh na začiatku minulého roka. Ku koncu roka bol terén úplne v poriadku, čiže sme si mohli užiť nielen výhľad na Banskú Štiavnicu, ale aj samotný výstup hore. Pre mňa to je jedno krásne miesto, ktoré sa oplatí navštíviť.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tak takýto bol náš vianočný výlet. Ovplyvnený počasím, no i napriek tomu veľmi pekný. Boli sme na nových miestach, ale aj na starých, ktoré máme radi. Dokázali sme si udržať dobrú náladu, i keď nám ju chcelo pokaziť počasie. A takto pred Vianocami sme mali možnosť na radosť radosť zo snehu, keďže na juhu bolo teplo.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu