Týždeň vo fotkách
9.9. – 15.9.
Vraciam sa v minulosti, pretože začiatok školského roka pre mňa znamená viac práce, keďže už mávam podujatia s deťmi a okolo toho prípravy…a samozrejme mám menej času na blog a ig. Preto aj týždne vo fotkách budú vychádzať len vtedy, keď sa udeje niečo zaujímavé. V tomto týždni 9.9. – 15.9. som oslavovala narodeniny a ako jeden z darčekov som dostala výlet do Štiavnice. Opäť a znova som sa ocitla na tomto peknom mieste.
Obľúbená fotka týždňa
Obľúbená fotka tak musí byť práve z tohto miesta s výhľadom na nový zámok. Počasie nám vyšlo perfektne a celkovo sme zažili v Štiavnici pekný ponarodeninový deň. Opäť sme videli niečo nové, niečo nové sme sa dozvedeli ale aj na staré miesta sa pozreli.
Miesta týždňa
Našu dobrodružnú cestu sme zahájili 14.9. a plán vyzeral tak, že pôjdeme do štôlne a do Banky lásky. To sú aj miesta, ktoré som vám chcela najmä v tomto článku predstaviť. Nakoniec sa štôlňa nepodarila, lebo tam boli dva autobusy a keď sme už mali za sebou Banku lásky, obed a aj takú malú prechádzku, tak sme sa tam už nevracali, ale sme išli domov.
Okrem Banky lásky bolo pre mňa nové vidieť aj Kostol sv. Kataríny. Samozrejme, že z vonka som ho videla, no vnútrajšok až teraz. A veľmi ma tam zaujala odokrytá freska a vitráže, ktoré mi boli aj inšpiráciou k jednej básničke, ktorú som uverejňovala na blogu.
Dobrodružstvo týždňa
Banská Štiavnica má v sebe niečo, vďaka čomu je to pre mňa obľúbené miesto na Slovensku. Cítim sa tam príjemne či už sme tam boli na začiatku jari, cez leto alebo takto na začiatku jesene. Dobrodružstvo v tomto prípade teda pre mňa znamená, že nie sú vždy potrebné zmeny, nie je nutné spoznávanie niečoho neznámeho, ale ten duch dobrodruha sa vždy vie nájsť aj na miestach, ktoré už navštívil, ak sa mu hlboko usadilo v srdiečku. A myslím si, že Banská Štiavnica má v sebe ducha, ktorý neustále k sebe ťahá turistov, aby mesto navštívili znova a znova.
Jedlo týždňa
Ako prvú predstavujem narodeninovú večeru v reštaurácii Berek, čo bol kurací šalát s aperolom. Na fotke to vyzerá, že priateľ si pochutil viac, no obe jedlá boli chutné a najedli sme sa z nich poriadne. Čo mne nechutí v tejto reštaurácii je víno. Dala som si raz a odvtedy už radšej nikdy. Jedlo však majú vždy výborné.
Ďalšie jedlo, ktoré vám tu predstavím 😀 😀 je zo Štiavnice a je to z našej obľúbenej reštaurácie. Preto jedávame len tam. Objavili sme ju tak náhodne. Bolo to ešte mimo turistickej sezóny a vonku bolo dosť chladno. Vtedy sme si tam dali práve polievku, ktorú vidíte na fotke a tým si nás úplne získala. Ide o podnik Kantina Tratoria. Pri terajšej návšteve si teda dali polievku s pečeňovými knedličkami a ako druhé bielu pani.
Biela pani bolo hydinové mäso so syrovo-brokolicovou omáčkou, so zeleninovou oblohou a s opekanými zemiakovými „skoro čipsami“. Bolo to úplne mňam.
Pitie týždňa
Kávu vám ukážem taktiež z tohto miesta. A tu môžete aspoň trochu vidieť aj priestor. I keď je to naozaj iba trochu. To je na tomto podniku veľmi dobré, že to zariaďoval niekto, kto má vkus a vedel k sebe zladiť zaujímavé kúsky tak, aby to vyzeralo čarovne. Počas obeda v sezóne je však celkom náročné sa sem ísť najesť, lebo tam býva veľká plnka a rezervačky. Čiže môžte čakať aj hodinu, kým sa niečo uvoľní.
Aby som ešte zostala trocha pri tom pití, tak v tomto týždni som začala u nás chodiť do kvázi novej kaviarne, ktorú mám blízko práce ( Caffé Trieste) a je úplne šialené, že tam majú kapučíno za 1.30 … Pre mňa tie priestory sú už o niečo chladnejšie,nudnejšie a nie až tak sympatické, no chodí tam veľmi veľa ľudí a hlavne pánov, pre ktorých je to asi práve viac sympatickejšie. Kaviareň je už od 7:30 otvorená, takže aj pred prácou tam chodia ľudia na kávičku. Zaujímavé miesto, lacné a veľmi milý personál, za to palec hore.
Návšteva týždňa
Tak a návštevu týždňa vyberám už spomínanú Banku lásky. Toľko som už o tom počula, že som teda aj toto miesto ospevované navštívila. I ja vám teda odporúčam ísť do tohto múzea, ktoré je urobené inak ako klasické múzeá. Už samotný nápad s bankou lásky je kreatívny a nápaditý. Myslím si, že tým, že tá prehliadka je iná, ako niečo, na čo sme bežne zvyknutí, už tým si získa veľa nadšencov. Budete v malom kine, potom na vás prehovoria obrazy, zahrá vám sám klavír, okolo na stenách sa vám bude prehrávať text či vám Marína otvorí dvere do svojej spálne….no a napokon banka, čo je jediné miesto, kde aj môžete fotiť, to všetko v dome, kde žila Sládkovičova Marína. Myslím si, že sa oplatí vidieť toto kuriózne miesto lásky, slovenskú Veronu.
Láskomer mi s priateľom nameral verš Vernosť naveky si zachováme. Fungoval tak, že sme sa držali za ruky a za tie divné gule, ktoré vidíte na stranách. Ručička sa hýbala a zastala na jednotlivom verši. Potom sa to muselo nanovo opäť akoby reštartovať.
Kniha týždňa
Romantično ešte chvíľku zostanem a to pri literatúre. V tomto týždni som totižto hltala Annu a momentálne (27.9.) som zaseknutá na 4 časti, ktorá mi nejde už tak rýchlo. Čo sa však týka druhej a tretej, tak tie sa mi veľmi páčili. Mali toho svojho ducha knihy, ktorý je nenahraditeľný a nenapodobiteľný. Dokázali ma presunúť v čase, videla som všetko očami Anny a ponúkli mi mnoho podnetných myšlienok. Môžem povedať, že som si čítanie Montgomeryovej úplne užila.
No a keďže vďaka narodeninám som bola zásobovaná kvetmi, tak som to využila na fotenie viacerých kníh a jednou z nich bol aj Východ, ktorý som vtedy ešte len začala čítať. Nebolo to síce úplne to, čo som očakávala, no tie ruže sa mi teraz na pohľad ešte viac hodia k samotnému vnútru knihy. Ak by vás táto kniha zaujímala, tak som sa k nej viac vyjadrila na instagrame, ale plánujem aj tu na blogu. No v rýchlosti ide o reportážnu literatúru, ktorá však skôr reflektuje skúsenosti jednej osoby ako pohľad viacerých jednotlivcov. A podľa názvu je jasné, že ide o krajiny Východu, ktoré sú poznačené chudobou.
Aktivita týždňa
Aktivita týždňa bola zachytená len takýmto spôsobom. 😀 😀 Je to fotené pred budovou/vchodom na kúpalisko Podhájska. My sme tam išli až navečer a nie na to vonkajšie kúpalisko ale do bazénového sveta, ktorý je v rámci wellness centra. Ja nepatrím k nadšencom vody. A som z nej potom nesmierne unavená. Tak to bolo aj v tomto prípade. Boli sme tam asi hodinu a pol a prišla som domov zmorená. Preto je to aktivita, ktorú som ochotná absolvovať raz za niekoľko mesiacov. A úplne neznášam, keď mi voda rozmokvá kožu na prstoch.
Nákup týždňa
Tak takýto bol môj narodeninový týždeň. Snažila som sa pri tých fotkách nerozpisovať,lebo práve tie majú byť hlavnou súčasťou týchto týždňov vo fotkách. A preto dúfam, že sa mi podarí (i keď teraz nejako vôbec nestíham s vecami, ktoré som plánovala na blogu)prichystať aj články, kde by som sa o jednotlivých veciach mohla viac rozpísať. Ďakujem za váš čas, ktorý ste venovali tomuto článku a prajem pekný deň/večer….to, čo práve je, keď to čítate. 🙂
Slávka
