Týždeň vo fotkách
- 2.9. – 8.9. 2019
Obľúbená fotka týždňa
Opäť sa medzi obľúbené fotky dostala knižka. Tentokrát v hlavnej úlohe bezomňa. Prečo som si ju vybrala? Začala som čítať Annu v Avonlea a tá kniha ma úplne pohltila. Celý čas, čo som ju čítala, som mala pocit, že som na Ostrove princa Eduarda v úplne inej dobe. Bolo tam neskutočne veľa myšlienok, pri ktorých som sa zastavovala a vpíjala som každú jednu stranu ako nejaký sen. Bolo to krásne čítanie a nečudo, že sa Anna zo Zeleného domu stále drží v TOP literatúre pre dievčatá. Pre tie pocity, ktoré som zažila pri čítaní, pre tie obrazy a myšlienky, ktoré mi poskytla Lucy M. Montgomerová, pre to je fotka s knihou Anna v Avonlea v mojom srdiečku a stala sa najobľúbenejšou fotkou týždňa.
Miesta týždňa
Dobrodružstvo týždňa
Jedlo týždňa
Ako prvé pridávam jedlo, ktorým sa viacmenej idem pochváliť, keďže som zákusok robila ja. Ide o pudingový zákusok, na ktorý som písala aj na blog recept. Robila som ho najmä kamarátke, ktorá mala v nedeľu narodeniny, no ušiel sa samozrejme viacerým ľuďom. Pre mňa osobne bol akurát, pretože nebol veľmi sladký, no zároveň tým, že v ňom bol puding a šľahačka, tak bol osviežujúcejší. Ak by ste naň mali chuť, tak určite rozkliknite recept a šup sa do pečenia, lebo je to naozaj ľahký recept.
Druhé jedlo je už o niečo horšie. Keď sme sa bicyklovali do Bánova, tak sme sa tam zastavovali v takom krčmo/občerstvení Neapol. No a teraz sme tam skúsili aj jesť, no trošku zle sme si vybrali. Nemôžem povedať, že by to bolo zlé chuťovo a aj na výzor všetko jedlo, čo aj iní si objednávali, tak vyzeralo chutne. Tá pizza, čo sme si však my dali bola pikantná, čo by nebolo ešte zle, no bola nenormálne mastná. A na tie žalúdky, ktoré športovali, to bola mierne smrtiaca bomba. Nabudúce radšej niečo ľahšie, lebo s takouto mastnou pizzou som sa veru dlho nestretla. A možné je, že to bol práve tento jeden druh taký, lebo inak má tento pub/krčma/pizzeria… dobré hodnotenia.
Pitie týždňa
Prichádza časť úplného znechutenia. U nás v Zámkoch fungovala čajovňa Cejlón, ktorá pred letom skončila. Tá mala veľmi dobrú povesť, ľudia tam chodili radi na čaj, vodnú ale aj na iné drinky. Mala v sebe určitú atmosféru, ktorá bola pre ňu typická. Teraz sa stalo to, že tam otvorili skoro to isté s názvom Anaháta a išli sme to teda vyskúšať. Prvé dojmy boli, že veď tam nie je nič nové, všetko si ponechali. Čo si neponechali je teda kvalitnú obsluhu a kvalitné produkty na predaj…Ja som si neobjednávala nič, no ostatní si dali dvakrát nealko mojito a jahodové daikiri. Tieto tri drinky vidíte aj na fotke, ktorá sa nedala lepšie urobiť, lebo tam majú takéto červené osvetlenie. Doniesli nám ich po hodine, čo sme tam už sedeli. Chuťovo to bola strašná bieda. Ja som mala z toho daikiri a chutilo to jak nechutný, umelý presladený sirup…Ďalšia vec, ktorú sme si chceli objednať, no k nej už ani nedošlo, bola vodná. Po hodine, čo sme tam sedeli sme nedostali ani rozpis príchutí, pretože nemali vázy. Čo je dosť zvláštne, keď majú čajovňu s vodnými fajkami a nemajú dostatok váz. Pre mňa bolo najviac zarážajúce, v akej pohodičke nálade bola tá, čo nás obsluhovala. Ju vôbec netrápilo, ako dlho už čakáme na objednávku. Juj a ešte nám doniesli aj také, čo sme si ani neobjednali.. Úplne, ako keby boli mimo tí ľudia. Mega negatívna skúsenosť. A po tom, čo si tam vybudoval určité meno Cejlón, je toto na hanbu.
Ešte jedna fotka toho, čo vás čaká, keď otvoríte dvere dovnútra. Nemôžete tam byť totižto obutý.
Návšteva týždňa
V tomto týždni sa mi poskytla príležitosť, ktorá ma veľmi prekvapila. Dostala som sa totiž do Rozhlasu a televízie Slovenska v rámci jedného kratučkého vysielania o knihách. Možno tam zazneli dve vety, no i tak som za to veľmi vďačná, že som mala takúto možnosť, že som videla naše Rádio Slovensko zvnútra a dokonca odvysielali môj hlas. Inak to bolo veľmi rýchle aj nahrávanie aj celé dohodnutie. Slečna mi napísala v pondelok a v stredu sa už nahrávalo s tým, že v rádiu to bude v piatok. Krásny zážitok !
Kniha týždňa
Cez týždeň sa mi podarilo dočítať už konečne Iskru v popole. Ani neviem, prečo mi to tak dlho trvalo, lebo to bolo aj celkom fajn čítanie. Niekedy som mala pocit, že čítam rozprávku a inokedy nejakú akčnú napínačku. Veľká škoda, že s pokračovaním si na Slovensku nedali už námahu. Ja som si však dala námahu a zisťovala som, že či aspoň v češtine niekde na Slovensku sa nenájde. A napokon sa podarilo kolegyni nájsť tuším v Leviciach, tak odtiaľ som si cez MVS objednala ďalšie diely. Dúfam, že to nesklame a že sa namotivujem do tej češtiny, keď prídu.
No a okrem knižky vidíte na fotke aj diár, ktorý keďže začal školský rok, tak sa začína napĺňať termínmi na podujatia pre ZŠ. Inak nie som veľmi diárový tip, no prácu si musím značiť. 🙂
Aktivita týždňa
Aspoň jednu aktivitu som mala za týždeň. Niežeby som iné nemohla, lenže som lenivá až je to na hanbu. Podarilo sa nám však osedlať bicykle a aleluja už aj s helmami sa vydať na cesty. Tá cesta nebola až taká dlhá, no ten rozdiel oproti polu bol neopísateľný. 😀 😀 Skončili sme v Bánove, čo ste si mohli prečítať už vyššie. A najlepšie bolo to, že už neboli horúčavy, tak to bolo príjemné športovanie.
Nákup týždňa
Nákup týždňa sa konal cez preskoly.sk a objednávala som veľkú kopu kníh, keďže v objednávke okrem tých, čo vidíte na fotke, bola aj kniha pre brata a tri pre kamarátku, ktoré jej chcem dať, keď bude mať narodeniny. Tieto sú však moje k narodeninám a na všetky som zvedavá. Len pri Sherlockovi budem mať aj trocha smútok, lebo to je už záver a nechcem, aby ten záver prišiel. ( Sranda je, že práve pred rokom k narodeninám som si kupovala prvú knihu.) Most sa mi zas veľmi hodí na čítanie pred Vianocami a Láska spod klobúka bude vhodná, keď budem mať chuť na takú jemnú romantiku.
Ďakujem za váš čas, ktorý ste venovali tomuto článku a dúfam, že i vás každý týždeň čaká niečo prekvapivé, pozitívne, proste niečo dobré. 🙂
Slávka
