Jaime Jo Wrightová – Tajomstvo domu na Foster Hille
„Jaine Jo Wrightová je úžasnou rozprávačkou, ktorá ma donútila napäto obracať stránky a čítať tak rýchlo, ako som len vedela, aby som sa čo najskôr dopracovala na koniec príbehu!“ (prebal knihy) Toto napísala autorka Tracie Petersonová a musím s ňou súhlasiť. Táto knižka sa mi čítala rýchlo, príjemne a nemala som problém, že by som zažívala nejaké nudné pasáže.
O čom je príbeh? Knihou prechádzajú dve dejové linky. Jedna sa dohráva v roku 1906 a druhá v súčasnoti. Samozrejme, že príde k tomu, že sa obe tieto linky budú v niečom spájať. Ak sa však pozrieme na súčasnosť, tak spoznáme hlavnú hrdinku Kaine. Tá uniká zo svojho domova do domu na Foster Hille, zanedbanom, opustenom a tajomnom, skoro zrútenom novom obydlí. Doma ju totižto naháňali výčitky, smútok a možno aj niekto reálny. Smrť jej manžela ju prenasleduje dokonca až na Foster Hill. Toto miesto však nebolo vybrané náhodne. Kainina rodina totižto pochádzala z tohto mesta. A práve tam sa dozvedá o Ivy a vyšetrovaní mŕtveho dievčaťa, ktoré našli v strome. Pri pátraní o minulosti spoznáva nových blízkych ľudí jej srdcu, no zároveň je v nebezpečenstve. Niekto o nej vie a nechce, aby zistila čokoľvek o dome a o svojej minulosti. Kaine je niekým prenasledovaná, no o život nemusí prísť len ona, ale i tí, na ktorým jej záleží. Kaine a Ivy sú v niečom podobné, blízke, no obe stoja pred nebezpečenstvom a záchrana, ktorú chcú vykonať nemusí vyjsť bez následkov.
Čím začať pri tejto knižke? Ako som sa vyššie vyjadrila, tak Tajomstvo domu na Foster Hille sa mi čítalo rýchlo a dobre. Nečakala som žiadny krvák, skôr to tajomno a to som aj dostala. Boli časti knihy, kedy som vážne tŕpla, že čo sa stane. A v čase dejovej linky zo súčastnosti mi ani nenapadol ten podozdrivý, ktorý nakoniec bol záporák. Teraz, keď nad tým premýšľam, tak sa čudujem, že som nad ním ani neuvažovala, no v tom plynutí deja som nad tým ani nemala kedy. Čo sa týka historickej linky, tam to nebolo pre mňa až také prekvapenie. Čo však považujem za dôležité pri tejto knihe, je samotná skrytá téma, ktorú tu nechcem prezradiť, lebo práve to je to tajomstvo domu. Môžem však povedať, že ide o veľmi vážnu vec, ktorá sa koná i dnes a rovnako sa vykonávala aj v minulosti. A aj táto činnosť je určitým spojítkom medzi hrdinkami.
„Pán Foggerty?“ zvolala roztraseným hlasom . Možno to ide za ňou on a Maggie, nevinne kontrolujúci pasce. Ale pasce sa nachádzajú v lese, nie na ceste.
No už pri kmeni javora postrehla pohyb a zaostrila. Rozpršalo sa a kvapky sa jej ako drobné nože zarezávali do líc. Zbadala mužskú postavu, oči sa jej rozšírili. Vystúpil spoza stromu, no jeho tvár zakrýval lejak a tiene.
„Pán Foggerty?“ skričala ešte raz, pretože v hustom daždi nerozoznala detaily osoby. Spoza nepreniknuteľných mrakov varovne zaburácal hrom.
„Nikto ťa nepočuje. Nikto tu nie je,“ vysmial sa jej hlas zmiešaný s dažďom bubnujúcim o baldachýn stromov. Hlas nespoznala, ale keď hrom zhltol slová, pochopila jeho tón.
Panický strach vyburcoval Ivy do šprintu. Rozbehla sa, no noha sa jej pošmykla na blate. Nech to bol ktokoľvek, mal pravdu: nablízku nebol nik, kto by ju videl alebo počul. Bola sama. Tak hlúpo sama. (str. 108)
Knižke nechýba vážnosť, jemné napätie a ani láska. Práve pri tej láske by som sa trošku zastavila, lebo v určitom ohľade mi prekážala. Kaine je sama po tom, čo jej zomrel manžel pred dvoma rokmi. Samozrejme, že si myslím, že má nárok na lásku, no to zamilovanie, ku ktorému príde v knihe je trochu zvláštne. Vzhľadom na to, že nikdy nikomu neverila, dokonca ani vlastnému mužovi nepovedala o niektorých skutočnostiach, ktoré sa týkali jej osoby, tak tu zrazu za niekoľko dní vyloží svoj život na dlaň v podstate neznámemu mužovi. Čiže, táto vec mi tam vôbec nesedela a napokon mi mierne pokazila celkový dojem. Ale na druhú stranu nemôžem povedať, že by mi postavy knihy liezli nejakým spôsobom na nervy. Obľúbila som si ich a stali sa mi blízkymi. Autorka ich vykreslila postupne, akoby i samotné vnútro človeka bolo tajomstvom. Bolo vidieť aj určité napredovanie, vyvíjanie sa postáv. V prípade Kaine to zahŕňalo viac vnútorných analýz, ktoré boli potrebné v tomto príbehu. Okrem opisov postáv, kniha oplývala aj množstvom opisov prostredia. Nejednalo sa však opisy, ktoré len vypĺňajú knihu, retardujú dej a nudia čitateľa. Recipientovi skvelo zapadali k ubiehajúcemu sa deju, dopĺňali ho a vytvárali jeho atmosféru, ktorá bola niekedy dramatická, inokedy strašidelná a inokedy zas plná nádeje.
Pre mňa boli ako stvorené aj dve dejové linky, pretože som akoby skákala medzi dvoma knižkami, i keď sa to napokon všetko spojilo. Mojim problémom je, že po počas čítanie ma nie že omrzí kniha, ale potrebujem niečo nové, preto čítam aj viac knižiek naraz a striedam si ich. No a tu som mala kvázi dva príbehy a to ma ešte viac držalo pri knižke. Oba pohľady vytvorila autorka zaujímavé. Nemala problém opisovať dej v minulosti, ktorý bol pre mňa o niečo romantickejší, a pritom v ňom bolo aj množstvo smútku, bolesti a tragédie. Desivosť mala však svoje miesto aj v linke súčasnosti, v ktorej ste mohli vidieť strach, neistotu, hľadanie pokoja, ale aj silu priateľstva. V prípade tejto linky mi tam však nepasovala úplne láska…
Kniha Tajomstvo domu na Foster Hille je pre každého, kto hľadá niečo tajomné, no hľadá aj hĺbku knihy. Nepotrebuje žiaden krvák, viac ako hrozivosť scén ocení v popredí silu viery a nádeje. Pre mňa bol tento titul vhodnou literatúrou a som rada, že som po ňom siahla. Neodtrhla som sa od neho a to jasne značí jeho silu, ktorou ma opantal. Som rada, že vydavateľstvo pokračovalo vo vydávaní kníh tejto autorky.
Moje hodnotenie
4.5/5
Autor: Jaime Jo Wrightová
Názov: Tajomstvo domu na Foster Hille
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvok je citovaný z knihy Tajomstvo domu na Foster Hille, strana 108 a prebal knihy.
