Svet nie je čiernobiely – Srdce pre Mirku

Srdce pre Mirku – Simona Kutišová

V knižke Srdce pre Mirku vás autorka zavedie do rodiny matky s dcérou, ktoré žijú ešte so svojou babkou. Je to príjemné prostredie, kde nepanuje napätie medzi vzťahmi. Mirka, hlavná hrdinka, má s oboma ženami pekný vzťah. Príde však zmena, ktorú vôbec nečaká. V jedno poobedie, keď príde domov, zisťuje, že jej matka zomrela. K Mirke a babke sa nasťahuje teta, ktorá jej začne reorganizovať život, ktorý má ajtak teraz veľmi komplikovaný. Mirka nezvláda situáciu po strate matky. Je tichá, nikoho si nepúšťa k telu, zhorší sa jej prospech a napokon sklame aj samu seba po jednom incidente. Napokon sa v jej hlave ozve myšlienka: Načo žijem? Prečo žijem? Odpoveď k nej príde sama cez rôzne kľučky. Mirka dostáva možnosť spoznať i iné osudy ľudí, ktorí to nemajú/nemali v živote ľahké a popritom nájde činnosť, ktorá jej dá pocit istoty, lásky a zmyslu jej vlastného života. Bolesť v nej bude naďalej, no popritom v nej budú žiariť aj hrejivé lúče, ktoré jej pripomenú všetko krásne, čo dokáže vo svete urobiť.

Srdce pre Mirku považujem za vydarený dievčenský román. Myslím si, že z viacerých stránok bol vyvážený. Hlavná hrdinka, ako i ostatní protagonisti knihy, sú postavy, ktoré boli uveriteľné. Keďže sa jednalo o vážnejšie pozadie príbehu, boli tam ťažkosti, v ktorých by mohla autorka „uviaznuť“. Tj. napríklad by hrdinke naložila toho na plecia veľmi veľa, čo by napokon príbeh spravilo úplne pochmúrny alebo by samotná hrdinka potom vyzerala ako martýrka, čo by podľa môjho názoru knihe uškodilo. V tomto prípade prichádza hlavná hrdinka o svoju matku, prechádza smútením a otázkou prečo sa to muselo stať. Keďže je uviaznutá v pochmúrnych predstavách, spraví niekoľko zlých rozhodnutí, no i napriek tomu, stále dokáže zazrieť záblesk radosti či úsmevu. To ju napokon privedie k práci dobrovoľníčky a k deťom.

Ďalšiu vyváženosť som tam videla práve vo vážnosti témy a aspektom zaľúbenia sa. Prioritná je téma vlastnej jedinečnosti, sebalásky, psychickej vyrovnanosti jedinca. Pod to napokon spadá i to, koho Mirka môže považovať za skutočných priateľov. Kým sa ona nezmení vo svojom vnútri, nemôže zmeniť svoje prostredie. V tomto bode autorka zobrazuje postavy, ktoré ju zneužívali, zobrazuje žiarlivosť, ale i krutosť a prefíkanosť jednej osoby. Ukazuje, že niekedy práve ten, čo si myslíme, že je skutočný priateľ nás sklame na plnej čiare. V takej chvíli je najlepšie sa na takého človeka vykašľať. 🙂 Čo sa týka samotnej ľúbostnej linky knihy, tá sa začne ukazovať až neskôr a okrajovo. Nejde o zaľúbenie sa na prvý pohľad ani o neuveriteľný príbeh lásky, skôr o to, ako by to malo fungovať: spoznávať sa postupne, zaujímať sa o daného človeka vnútorne, nie povrchne a tak si krôčik po krôčiku hľadať k nemu správnu cestu. Nie som si istá, či by práve veľké romantičky ocenili takýto prístup autorky k opisom jej ľúbostnejších scén (možno by povedali, že tej lásky bolo v knihe málo alebo, že to chcelo viac snívania v oblakoch), keďže ja nie som tak na to zaťažená, tak mi takýto pomer väčšej vážnosti medziľudských vzťah nad ľúbostným pomerom vyhovoval.

Čo najviac však vyzdvihujem je rozumnosť hlavnej hrdinky. Zas tu však narážam na to, že neviem ako by sa na ňu pozeralo 15 ročné dievča. Z môjho pohľadu však bolo sympatické, že hlavná hrdinka sa snažila rozhodovať rozumne, neskákala bezhlavo do niečoho, v podstate na pár výnimiek bola aj dosť poslušná 😀 😀 . Niekedy som ani nemala pocit, že je pubertiačka. Myslím si, že svojim správaním, ktoré jej poskytla autorka, by dokázala motivovať čitateľky. Či je to už v motivácii niečo dosiahnuť, alebo sa zaprieť a v neľahkej životnej situácii ísť ďalej, nerobiť niečo len pre seba, ale aj pre druhých.

Jedna vec však je, čo by som knižke vytkla. I keď sa v nej stále niečo dialo, tak občas tam boli scény, kedy ma dialógy nudili. Neviem, či to bolo spôsobené štýlom, akým boli konštruované, alebo celkovo danou časťou príbehu…Toto bol jeden aspekt, ktorý bol pre mňa ako čitateľa rušivý.

Začali sme jemne a zľahka, akoby som sa znovu vrátila do minulosti a opäť hľadala seba i zmysel môjho života. Janči ma sprevádzal na klavíri, pohrávali sme sa s citmi divákov a rozochvievali ich dušu. Postupne tóny silneli, získali na hlasitosti. Rovnako, ako to býva v živote, keď nás postihne smútok a túžime sa ukryť do bolestného ticha a keď konečne vetry odvejú mraky, slnečné lúče nás oživia a vlejú nám do srdca nádej, že všetko zlé sa môže obrátiť na dobré. Že aj v smutnej chvíli sa môže objaviť niečo, čo nás udrží nad hladinou, a aj keď blúdime tmou a sami pridlho bez opory, raz to svetlo nájdeme. (str. 222)

Knižku odporúčam dievčatám, ktoré nehľadajú len ľahké čítanie, ale chcú sa aj nad danou tematikou zamýšľať. Myslím si, že to pre ne bude príjemný oddych a určite i hodnotný s touto knihou. Ja som v nej videla dosť aj z autorky, najmä po tom, čo som s ňou už robila jeden rozhovor. Na záver by som sem ešte pridala venovanie,ktoré mi napísala autorka do knihy,  pretože si myslím, že to želá každému jednému čitateľovi, ktorý siahne po tejto knižke. A je to aj jedno z posolstiev príbehu..

Milá …

želám Vám, aby ste v ťažkých chvíľach mali pri sebe vždy tých správnych ľudí!

Moje hodnotenie

4.5/5

Autor: Simona Kutišová

Názov: Srdce pre Mirku (2019)

Foto: dusazeny.sk

Úryvok je citovaný z knihy Srdce pre Mirku, str. 222

Za knižku s venovaním ďakujem autorke.