starinky – Zostup do Maelströmu

0
301
poe

Edgar Allan Poe – Zostup do Maelströmu

Prečo som sa pustila do tejto starinky:

Poe pre mňa nie je úplne neznámy autor a daný titul som už dosť dlho mala v knižnici neprečítaný. Tak som si povedala, že to bude vhodná literatúra na dovolenkové čítanie. Spoliehala som sa na to, že ma nemá veľmi čím sklamať a brala som ho ako určitú istotu, keby mi nesadne nejaká iná knižka. Napokon som bola naozaj spokojná a všetky poviedky som si ako čitateľka vychutnala.

Čo mi dala táto kniha:

Pri tejto knižke som vedela vypnúť, prestať vnímať okolie a nechala som sa vtiahnuť do jednotlivých poviedok a tajomných slov. Poe je majster atmosféry a tajomnosti, ktorú má čitateľ jemne dávkovanú. Zároveň pre neho nie je problém vykúzliť v jednej poviedke jemnocitné pasáže, a v druhej ironizujúce a posmešné analýzy a pohľady na spoločnosť a jej inteligenciu. Mňa najviac oslovili poviedky:
• Ostrov víl: táto práve pre to, lebo nebola úplne typická pre Poea, povedala by som, že bola až veľmi jemná a kúzelná. A
• Zostup do Maelströmu: v ktorej som zas videla aspekty, ktoré Poe aplikoval aj v inej tvorbe a boli tam vyburcované moje pozorovacie schopnosti na maximum.

Čo bolo úplne super zo strany vydavateľstva, boli vysvetlivky a ku každej poviedke aj taký malý pokecík k nej. Pre mňa to bolo veľmi prínosné!

 

Zostup do Maelströmu

„Poviedka prvýkrát publikovaná roku 1841 v aprílovom vydaní časopisu Graham´s Magazine, sa považuje za jeden z raných Poeových sci-fi príbehov. Môžeme v nej ľahko rozoznať prvky spoločné pre viacero autorových diel: Rozprávač zažíva hrôzu na mori a jeho loď vtiahne gigantický vodný vír (Rukopis nájdený vo fľaši), sužujúca bezmocnosť a strach hraničiaci so šialenstvom mu pomôžu vyburcovať myseľ do takého stavu, že sa mu podarí vlastnými silami zachrániť (Jama a kyvadlo), a to prostredníctvom chladnej a metodickej dedukcie, nie nepodobnej tej, akou nás ohuruje detektív Auguste Dupin (Vraždy v ulici Morgue, Záhada Márie Rogetovej, Odcudzený list) (s. 165) .“

poe

Ostrov víl

„Túto skicu Poe pôvodne napísal k rovnomennej oceľorytine od Johna Sartaina, ktorá bola vytlačená na frontispice júnového vydania Graham´s Magazine v roku 1841. Je to skôr báseň v próze ako poviedka, atypicky pre Poea pokojná, až snová scenéria prírody s nádychom nadprirodzena (s. 169-170).“

Sklamalo ma niečo v tejto knihe:

Tým, že ide o poviedkovú knihu, tak sa samozrejme našli i texty, ktoré ma možno hneď neoslovili, alebo ma neoslovili do takej miery, ako iné, no nič to nemení na tom, že so samotným celkom som bola spokojná.

Prečo by som vám odporúčala siahnuť po tejto starinke:

Neodporúčam vám len túto starinku, ale celú Poeovu tvorbu. Je to všestranejší autor, ktorý zaujme i dnešného čitateľa vďaka jeho štýlu a atmosfére v poviedkách. Mali by ste po ňom siahnuť, ak vyhľadávate detektívny, mysteriózny a hororový žáner. Položil základný kameň, na ktorom budujú už desaťročia iní autori a aj to je jeden z dôvodov, prečo by sa mali i dnešní mladí čitatelia vracať ku klasickým dielam, ktoré sú inšpiráciou dodnes.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu