Francis Scott Fitzgerald: Veľký Gatsby
Prečo som sa pustila do tejto starinky:
Myslím, že naviac ma k čítaniu nakopol film, ktorý som videla už dosť dávno. Páčilo sa mi na ňom vykresľovanie charakterov a určitá pomalosť až lenivosť napredovania deja. Mala som pocit, že sa tam nič nedeje a predsa deje. Tým to bolo veľmi zaujímavé. Preto som bola zvedavá aj na knižnú predlohu. Bude sa niesť tiež v takej ničote? Ako budú na mňa vplývať jednotlivé postavy? Nebudem sklamaná? Na tieto všetky otázky som nachádzala počas čítania odpovede, a aj keď som na začiatku mala s knihou krízu, koniec som ju ledva predýchala.
„Mám dojem, že ten večer, keď som išiel prvý raz ku Gatsbymu, bol som jedným z mála naozaj pozvaných hostí. ľudia k nemu nechodili na pozvanie, ale sami od seba. Nasadli na autá, ktoré ich vyviezli na Long Island, a voľajako skončili pri Gtasbyho dverách. Keď už tam boli, predstavil ich niekto, čo poznal Gatsbyho, a potom sa už správali podľa pravidiel, aké obyčajne platia v lunaparkoch. Niekedy prišli a odišli a ani sa s Gatsbym nestretli, prišli na večierok v prostote srdca, ktorá bola vstupenkou sama osebe (s. 43).“
Čo mi dala táto kniha:
Veľký Gatsby ma najviac oslovil spracovaním postáv. I keď som niekedy mala v menách neporiadok, neriešila som to, a sústredila som sa na hlavných aktérov. Vyhovoval mi rozprávač Nick (asi preto, lebo ešte neprišiel o posledné kúsky svedomia), ktorý nezapadal do prostredia a spoločnosti, kam sa dostal. Na jednej strane som z neho mala pocit, že sa snaží v každom vidieť dobré prvky, až sa to približovalo k vysokej miere naivity, no ku koncu knihy sa zachoval lojálne a roztrhol spojivká s osobami, ktoré stratili spôsoby chovania, ako i elementárne zdvorilé a bezfalošné správanie. S čím som sa možno potácala v knihe na začiatku, to sa úplne vykompenzovalo gradáciou, ktorá sa ukázala pri zrazení a usmrtení Tomovej milenky. Od tohto momenty začali vychádzať na povrch všetky charakterové črty hrdinov, ktoré sa dovtedy dávkovali čitateľovi len postupne. Záver knihy sa mi ani nechcelo dočítať, tak som z neho bola rozcítená a dojatá. Fitzgerald poukázal na povrchnosť ľudského jedinca, na naivitu, ako aj na falošnosť „lásky“. Je to román, ktorý vďaka jednotlivým výstrahám v správaní jednotlivcov, ako i kolektívu posadnutého hýrením, dokáže prehovoriť k čitateľovi v ktoromkoľvek čase. Z americkej klasiky je to pre mňa jedno z najlepších diel!
„A ja mám veľké zábavy rada. Sú také intímne. Na malých zábavách nikdy nieto súkromia (s. 51).“
Sklamalo ma niečo v tejto knihe:
Sklamanie som nepociťovala, skôr len námahu pri začiatku čítania. Nevedel ma úplne uchopiť autor, ktorý opisoval okolie, ako i množstvo ľudí, čo bolo na mňa trochu zdĺhavé. Postupne sa to však zlepšilo a knihu som si naozaj užila.
„Nedbanliví ľudia, tento Tom a Daisy – rozbíjali veci aj živých tvorov, a potom sa zase utiahli za hradbu svojich peňazí alebo nesmiernej nedbanlivosti, alebo čo ich to už spájalo, a ten neporiadok po sebe nechali upratovať iným… (s. 174).“
Prečo by som vám odporúčala siahnuť po tejto starinke:
- Jedná sa o jedno z najznámejších amerických klasických diel. Má aj niekoľko filmových adaptácií, tak ak náhodou nie ste na knihy, aj film je riešenie.
- Zachytáva obdobie jednej generácie, ktoré bolo poznačené okázalými večierkami, no aj vysokou mierou bohatstva, povrchnosti a falošnosti. Pravé city opadli a z človeka sa stal ľad. Aj takéto charaktery zobrazuje autor vo Veľkom Gatsbym.
- Autor píše ľahko, priamo, čitateľa pri jednotlivých pasážach až zamrazí.
- Záver knihy je dojímavý, i keď neprekvapujúci, no s poučením.
- Je to nadčasové dielo!
Určite by ste tomuto románu mali dať šancu.
