starinky – Tichá voda a iné poviedky o láske

0
356

Kolektív autorov – Ticha voda a iné poviedky o láske

Prečo som sa pustila do tejto starinky:

Tichú vodu som si kúpila niekoľko mesiacov dozadu v antikvariáte práve preto, že to bol výber diel o láske od slovenských realistov. Spolu je v knižke päť poviedok:

  • Martin Kukučín – Tichá voda
  • Terézia Vansová – Evin priestupok
  • Ján Čajak – Únos
  • Jozef Gregor-Tajovský – Pastierča
  • Timrava – Na jednom dvore

Ján Čajak bol pre mňa novým neznámym autorom, no zvyšnú štvoricu tvoria moji obľúbenci slovenskej klasiky. Preto som sa na čítanie veľmi tešila a zhodou okolností som po nej siahla aj v čase, keď bola na ňu nálada. Veľkého sklamania som sa našťastie nedočkala a preto som sa pri čítaní cítila veľmi dobre a užívala som si ho.

Čo mi dala táto kniha:

V podstate som vpadla do celkom známych a komfortných vôd. Ján Čajak mi k tejto pätici úplne zapadol a nebyť trošku sklamania z Timravy, tak by som povedala, že som dostala všetko, čo som od titulu očakávala. Iste poznáte Pastierča od Tajovského, čiže je zrejmé, že nie všetko končí šťastne v titule, no práve o to viac sa mi páčil výber, ktorý nebol zameraný len na „šťastné lovestorky slovenského realizmu“. Pociťovala som určitú všehochuť, kedy svet ani postavy neboli čiernobiele, ale pekne sa formovali, dospievali a jednotlivé poviedky mali vďaka tomu gradáciu, i keď dedinské prostredie neponúka nič akčné a veľmi napínavé. Povedala by som, že tento výber poviedok je celkom vydarený aj z toho hľadiska, že sa číta dobre, nie sú tam zbytočné opisné scény, ktoré by retardovali dej a tým, že každá poviedka a každý autor je iný, tak sa ponúka celkom pestrý výber životných osudov protagonistov. V tomto prípade som pociťovala aj určitý rozdiel naproti Šoltésovej, ktorú som čítala pár dní predtým. V jej prípade mi prišli postavy slabé, neponúkajúce recipientovi pohľad do ich vnútra. Tu i keď rozprávač nemusí rozprávať z ich pohľadu, už čitateľ inak pracuje s hrdinami a aj ich inak začína vnímať. Viac sú mu odkryté ich bôle i radosti. Skvelý príklad je práve srdcervúce Pastierča. Nenudila som sa pri tomto čítaní a zároveň som si aj dobre oddýchla. Čo mi však z tejto skupinky nejako vytŕčalo či nepasovalo bola Timrava.

Kradmo dostal sa Štefan i do peknej zadnej izby. Triumfoval, a keď ho jedného večera Eva pozorne vyprevádzala, Štefan vo svojej svojhlavosti hodil jej položartom a polovážne do očú strašné slová: „Už si nie viac kráľovnou, už spadla tvoja koruna do blata (to opakoval matkine slová). Teraz som ja tvojím pánom. A keď ja budem chcieť, zodvihnem ťa k sebe.“ Eva, zasiahnutá do hĺbky svojej ozajstnej milujúcej a oddanej duše, bola týmto brutálnym slovom omráčená. Zastala a s hrôzou pozrela na Štefana. V mesačnom svetle videla jeho pyšnú tvár, tvár víťaza, oči farby leštenej ocele a v nich výraz vyvýšenosti a pýchy. So zdesením poznala, že pravdu povedal, že jej koruna i veniec padli k jeho nohám. (Evin priestupok, str. 61)

Sklamalo ma niečo v tejto knihe:

Neviem, či to môžem nazvať vyslovene sklamaním, no bola som prekvapená záverom poviedky od Timravy. Viac som u nej zvyknutá na uštipačný jazyk či iróniu a koniec s prekvapením, ktorý čitateľa „odrovná“. Tu to akoby ešte nebola úplne ona. Nesedela mi proste poviedka k nej. Nechcem však povedať, že bola úplne najhoršou, i keď sa mi tak javí. Avšak, každý jeden autor z tejto zbierky vie perfektne pracovať s postavami a poukazovať na spoločenské a materiálne konflikty tých čias. A všetky príbehy mali niečo do seba a ani raz nenudili. Napokon však záverečný príbeh, ktorý som si myslela, že to úplne zaklincuje…ten práve nebol to, na čo som sa toľko tešila.

Prečo by som vám odporúčala siahnuť po tejto starinke:

Po každej jednej poviedke z tejto zbierky by som vám odporúčala siahnuť, pretože každá jedna dokáže určitými prvkami zaujať. Buď sú to romantické opisy, zaujímavá zápletka či samotný protagonisti, ktorí si vedia nájsť cestu k čitateľovi. Prostredie dediny vnímate všetkými zmyslami, no najintenzívnejšie sa vnárate do jednotlivých konfliktov a vnútra postáv, ktoré prirastú k srdcu. Neodporúčam len konkrétne poviedky, ktoré sa nachádzajú v titule Tichá voda a iné poviedky o láske, ale odporúčam celú tvorbu týchto autorov. U mňa nie je prekvapením, že určite po tejto pätici opäť siahnem a momentálne ma teda zaujal Čajak, ktorý predstavoval niečo nové pre mňa.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu