Jozef Gregor- Tajovský – Statky-zmätky
Prečo som sa pustila do tejto starinky:
Asi nie som jediná, ktorej chýba divadlo. Ešte počas septembra som plánovala ísť na dve predstavenia – jedno v SND a jedno na Novej scéne. Žiaľ, realita je taká, aká je a ja ako človek, ktorý vo svojom živote potrebuje aj umelecké vyžitie, už pociťujem vnútorný nedostatok. To bol jeden z impulzov, prečo som siahla po divadelnej hre. Vybrala som si slovenskú hru Statky-zmätky, ktorú som niekedy veeeeľmi dávno videla v Nitre, no nečítala som ju. Začítala som sa a hneď som si musela vziať aj ďalšiu hru od Jozefa Gregora Tajovského – Ženský zákon.
Čo mi dala táto kniha:
Ja som si toto čítanie absolútne užila. Keďže mám rada divadlo, nemám problém s čítaním divadelných hier a moje obľúbené literárne obdobie v rámci slovenskej literatúry je realizmus, tak Statky-zmätky boli pre mňa potešením. Jozef Gregor Tajovský v tejto hre otvára otázku majetkov a vzťahov medzi ľuďmi. Otvára sa pred divákom-čitateľom konanie postáv, ktoré je zaslepené mamonou. Obraz dediny a vzťahov zasiahne recipienta do takej miery, že spolu s protagonistami dýcha v danom prostredí. Je to hra, ktorá v sebe má nadčasové posolstvo pre ktorúkoľvek dobu. Treba ju čítať s pochopením danej doby, s vnútorným zamyslením i sebareflektívnym porovnávaním. Je jedno, ako sa volajú dané postavy, je jedno, v akej obci žijú, je jedno, akými jazykovými prostriedkami sa vyjadrujú, pretože posolstvo knižky je každému jasné. Treba tomuto dielu (a najmä celkovo autorovi) dať šancu, buď prostredníctvom kníh, inscenácií v TV alebo hier na javisku. Ja som sa raz už vyjadrovala na Tajovského prózu. Ak by vás to zaujímalo, tak článok nájdete tu TU
„TOMÁŠ. Mati, ja som ťa nechcel, zarmútiť pred tými švagrovcami. Ale ty len tak do sveta. Ty len na majetok sa lakomíš. Chceš vziať dievča zo služby a do horšej ho dať. Nepoznáš ich?
KATA. Ale takúto vec si i tí dobre rozmysleli.
TOMÁŠ. I ty pomysli, že ju viažeš na celý život. Vieš, koľko už mali za svoje i z rodiny i cudzích, a ani jedno nevydržalo. Môžeš to stokrát obanovať a dievčaťu mladý život pokaziť. Ľavkovci, ako ty, idú za majetkom. Nebudú hľadieť na deti, či sa jedno druhému pozdávajú a budú môcť spolu žiť. A Palčíkovci? Chcú mať lacných robotníkov.“ (str. 23)
Sklamalo ma niečo v tejto knihe:
Nie. Ja som spokojná s celou knižkou, lebo sa mi ľahko čítala a zároveň v sebe niesla posolstvo. Možno, čo by bolo pre niekoho ťažšie, je vžiť sa s vtedajšou rečou. Napríklad, mne bolo veľmi zvláštne slovné spojenie –meno moje-, ktoré jedna postava neustále opakovala. No i z tohto sa čitateľ mnohé dozvie a otvárajú sa pred ním nielen vzťahy medzi ľuďmi, ale komplexný obraz doby. Pre toto je literatúra tak úžasná.
