Ernest Hemingway – Starec a more
Prečo som sa pustila do tejto starinky:
Starec a more je klasika, ktorú som si už dlho chcela prečítať, len nikdy k tomu nedošlo. Pred dvoma týždňami som si však vzala celú kopu klasiky domov z knižnice a vložila som tam aj túto tenkú knižku s tým, že už ju vážne musím prečítať. Bola to pre mňa i hanba nemať prečítaného jedného z najznámejších amerických autorov. Mne však úplne nesedí literatúra z týchto končín, zväčša sa mi nepáči, nesedí mi štýl týchto autorov, a preto vo mne bolo semiačko pochybností zakorenené už pred čítaním. Čiastočne toto semienko malo svoje opodstatnenie, no našla som si aj pozitívne aspekty.
Čo mi dala táto kniha:
Starec a more sa mi čítal celkom rýchlo. Je to krátka novela, ktorá vám nezaberie veľa času a poukáže najmä na jeden aspekt. Aspoň ja som ho vnímala najciteľnejšie. Tým aspektom je myšlienka nevzdania sa, vytrvalosti a bojovnosti. Ísť do cieľa až na pokraj svojich síl ako to ukázal starec príbehu. Ten sa vydá na more, aby chytil veľkú rybu. To sa mu podarí, no stojí ho to veľa síl a cesta späť k pevnine poukáže na mnohé nebezpečenstvá oceánu. Celý čas počas čítania som mala naozaj pocit, že som s ním v loďke a prežívam tú situáciu na mori – či už pokojné hladiny, alebo boj o život a prvenstvo v love. Hemingway používa množstvo opisných pasáží, ktoré sú pre čitateľov, ktorí zbožňujú more určite prínosné.
´Čo si však počneš, ak sa zjavia v noci? A čo vlastne môžeš urobiť? „Bojovať.“ Povedal. „Bojovať do posledného dychu.“ (str. 88)
Sklamalo ma niečo v tejto knihe:
Áno, nejaké veci sa vyskytli, čo som čakala, že tam budú a neboli. Tým, že príbeh sa odohráva na odľahlom mieste, niekde v oceáne a človek je tam sám, tak som čakala, že tento priestor bude viac využitý pre úvahy a autorove myšlienky. Tie som tam veľmi nepostrehla a práve to mi chýbalo. Vtedy by som sa do knihy zahĺbila a viac pri nej meditovala. Hemingway sa však viac zameral na opisy prírody či činnosti rybára, ktoré mňa až tak neoslovovali, pretože nemám rada rybárčenie 😀 :D. Tým, že v texte nie je veľa dialógov, tak sa vám môže zdať, že text sa zlievava dokopy, ale zas na druhú stranu, autor vytvára viacero napätých situácií a tým pádom má kniha dobrodružného ducha, čo vyvažuje tieto dialógové hluché miesta.
„A vtedy ryba ožila, hoci ju smrť už brala, vymrštila sa vysoko nad vodu, akoby sa ešte raz chcela popýšiť svojou ohromnou dĺžkou, všetkou svojou silou i krásou. Mal dojem, že visí vo vzduchu priamo nad jeho člnom. A potom sa zrútila do vody s takým pleskotom, že starca i čln nadobro postriekala vodnou triešťou.
Starca premáhala slabosť, cítil sa pod psa a takmer nevidel.
Uvoľnil však povraz harpúny a v dokaličených rukách ho pomaly popúšťal. A keď sa mu zrak vrátil, uvidel, že ryba leží na chrbte a nebesiam otŕča striebristé brucho.“ (str. 72)
Prečo by som vám odporúčala siahnuť po tejto starinke:
- Starec a more je novela, ktorá vás zaujme svojou atmosférou.
- Opisy, ktoré využíva Hemingway sú živé a ľahko sa dá vďaka tomu vhupnúť do jeho priestoru.
- Ak zbožňujete more, tak sa ho priam nasýtite.
- Novela má v sebe i niekoľko napínavých momentov.
- Mne pri čítaní chýbalo viac myšlienok a úvah. Taktiež už niekoľko opisných scén nebolo úplne pre mňa a dostávala som sa do fáze, že ma začínajú nudiť.
Napokon som s knihou celkom spokojná, aj keď mi opäť ukázala, že americká literatúra nie je úplne „moja cesta“. Som rada, že som si Starca a more prečítala a tým rozšírila obzory v klasickej a mimočítankovej literatúre.
Aspoň jedna z úvahových častí titulu:
„Rybu si neskolil iba preto, aby si mal živobytie, ani preto, aby si ju ako potravu predal, pomyslel si. Skolil si ju z hrdosti a preto, že si rybárom. Ty si ju miloval živú, ale aj teraz ju miluješ. A keď niekoho milujeme, nie je hriech siahať mu na život? A čo ak to je ešte niečo horšie?“ (str. 80)
