Joseph Conrad – Srdce temnoty
Prečo som sa pustila do tejto starinky:
Na Srdce temnoty som narazila úplnou náhodou v knižnici. A čo ma na tejto knihe upútalo ako prvé? Jednoznačne názov a grafické prevedenie. Následne sa k tomu pridala anotácia a už som bola presvedčená, že si titul od Conrada chcem prečítať. V kútiku duše som už vtedy vedela, že to bol dobrý výber a kniha sa mi bude páčiť. Dovtedy som nič od autora nečítala a ani som nepoznala jeho meno. S hanbou som sa postupne dozvedela, že toho napísal naozaj mnoho a meno má známe.
„Nemám rád prácu, nikto ju nemá rád, ale mám rád to, čo sa v práci ukrýva – možnosť nájsť sám seba (s. 47).“
Čo mi dala táto kniha:
Román Srdce temnoty zachytáva prvky z autorovho života, konkrétne z plavby po rieke Kongo. Čitateľ sleduje a zúčastňuje sa deja prostredníctvom Marlowa, ktorý uskutočňuje púť, aby sa stretol s Kurtzom. Recipienta však vťahujú do príbehu i iné aspekty, ako sú protagonisti, a to konkrétne obraz Afriky a jej domorodého obyvateľstva, na ktoré vplývajú skutky Európanov. Conrad zobrazuje spoločnosť, jej snahy, ciele a motívy. Nejedná sa čisto len o dobrodružnú literatúru, ale literatúru k zamysleniu sa. Toto spojenie dobrodružstva a aktívneho premýšľania nad textom bola pre mňa krásna kombinácia. Bola som totižto zvedavá nielen na samotnú cestu a jej nástrahy, ale i na myšlienkovú linku príbehu a motívy, ktoré poskytne k zamysleniu.
Čo veľmi oceňujem je i príloha, ktorú vydalo v tomto prevedení vydavateľstvo Brak. Vďaka nej som lepšie spoznala autora, ako i kritiku, ktorá sa vzťahuje ku konkrétnemu dielu. Bola mi taktiež graficky veľmi atraktívnym spôsobom predostretá história Konga. Tieto dve časti príloh úžasne dopĺňajú samotný román, pre tých, ktorí by chceli vedieť viac a nestačí im len príbeh.
„Bol námorník, ale zároveň bol i pútnik, pričom väčšina námorníkov viedla, ak sa to tak dá povedať, usadený spôsob života. Sú vždy mysľou doma – loď je ich domovom, ktorý si nosia neustále so sebou, more je ich krajinou. Lode sú jedna ako druhá, more je vždy rovnaké. V ich nemennom prostredí okolo nich plynú cudzie pobrežia, cudzie tváre, celá tá nezmenná premenlivosť života, a nie sú zahalené závojom tajomstva, skôr trochu pohŕdavým nezáujmom. Pre námorníka totiž nie je tajomné nič, iba ak samotné more, ktoré je milenkou jeho života a je nevyspytateľné ako sám osud (s. 12).“
Sklamalo ma niečo v tejto knihe:
S potešením vyhlasujem, že nie. ?
Prečo by som vám odporúčala siahnuť po tejto starinke:
- Je to dobrodružný román, ktorý dokáže držať čitateľa v napätí a nevytráca sa pri tom jeho záujem.
- V tomto prevedení vám je poskytnutá aj podnetná príloha.
- Po prečítanú zatúžite spoznať lepšie Kongo a jeho históriu.
- Vďaka postave Marlowa sa zamyslíte nielen nad konaním spoločnosti v minulosti, ale i dnes…
- Srdce temnoty sa veľmi dobre číta, je to taká jednohubka, ktorá vám nezaberie veľa času a preto si ju môžete čítať kdekoľvek.
