Lev Nikolajevič Tolstoj : Proti … (… štátu, bohatstvu, vlastenectvu, násiliu, vojne a cirkvi)
Prečo som sa pustila do tejto starinky:
Ja som od autora už chcela čítať dávnejšie, lenže zabrzdil ma v tom rozsah jeho diel. A keďže s hrubými knihami bojujem, tak som si dala na ne čas, kým sa mi možno čitateľské spôsoby pomenia. Keď som si však prezerala jeho knihy vo vydavateľstve Europa, tak som si všimla práve túto, Proti…, ktorá bola krátkeho rozsahu a obsahovala eseje a úvahy, čo ja veľmi môžem. Nakoniec som si ju však nekupovala, no našla si ku mne inú cestu.
„Zachrániť ľudí pred všelijakým nešťastím, vrátane hladu, dokáže iba láska. A láska sa nemôže obmedziť iba na slová, ale vždy sa vyjadruje činmi. Činy lásky vo vzťahu k hladujúcim spočívajú v tom, aby človek z dvoch kusov šiat a svojho jedla dal hladnému, ako to povedal ani nie Kristus, ale Ján Krstiteľ, čiže v obete (s. 64).“
Čo mi dala táto kniha:
Táto kniha obsahuje zmes postrehol a názorov na dobu autora. Polemizuje, ale i rázne sa vyjadruje k daným problematikám ako sú: násilie, vojna, bohatstvo a hlad, funkcia štátu a cirkvi, vlastenectvo…ale otvára i kontrast medzi starobou a mladosťou. Nič tam nechýba pri pohľade na svet, a mnohé otázky, ktoré Tolstoj otvára, sú otvorené i dnes. Rokmi titul nič nestratil na aktuálnosti a ani do najbližších desaťročí nestratí. Mňa osobne zaujala najmä sociálno-politická úvaha, ktorú otvoril a vyjadril k tejto problematike svoje názory. Samozrejme, že som tam pre seba už našla také predstavy, ktoré radím k naivným či nemožným. Taktiež, nie so všetkým by som súhlasila a mohla by vzniknúť zaujímavá polemika (áno, v duchu som si predstavovala živého Tolstoja, ako pri kávičke riešime hladomor atď…). zaujímavé bolo sledovať aj jeho tón písma. Niekedy si vybral prívetivejšiu skladbu a niekedy až „hromy-blesky“ padali. Takéto dojmy som mala z častí ponímajúce vlastenectvo a vojny. Čo mi však zostávalo v hlave po celý čas, bola myšlienka, že ako by zhodnotil alebo ako by sa pozeral na súčasné Rusko. V ktorom Rusku by radšej chcel žiť?
Mám pocit, že som túto knihu prežívala dosť súčasne, i keď Tolstoj žil v rokoch 1828-1910. Na začiatku som sa bála, že to bude náročné čítanie, ale myslím si, že ten text sa nečíta zle ani ťažko, možno si len trochu treba zvyknúť.
„Láskyplná činnosť je dôležitá práve preto, že je nákazlivá. Činnosť spoločenská, vládna, ktorá sa v súčasných podmienkach prejavuje v bezplatnom rozdávaní obilia a peňazí podľa harmonogramov a zoznamov, vyvoláva tie najhoršie city: chamtivosť, závisť, pretvárku, odsúdenie, činnosť jednotlivca naopak vyvoláva tie najlepšie city: lásku a túžbu sa obetovať (s. 67).“
Sklamalo ma niečo v tejto knihe:
Nemám vyslovene nič, čo by mi pri čítaní prekážalo. Som rada, že som videla Rusko a svet očami Tolstého a mohla som to vo svojej hlave komparovať so súčasnosťou. Bola som rada aj za tie témy a problematiky, ktoré zvolil.
„Predpokladá sa, že vlastenecký cit je po prvé cit, ktorý majú ľudia vrodený, a po druhé taký vznešený mravný cit, že ak niekomu chýba, je potrebné ho v ňom vyvolávať. Ani jedno, ani druhé však nie je pravda. Prežil som polstoročie medzi ruským ľudom a za celý ten čas som u nikoho z veľkej masy skutočného ruského ľudu nikdy nevidel ani nepočul prejavy ani vyjadrenia tohto vlasteneckého citu, ak nerátam vlastenecké frázy naučené počas vojenskej služby alebo z kníh, opakované tými najľahkomyseľnejšími a najskazenejšími ľuďmi z ľudu (s.99).“
Prečo by som vám odporúčala siahnuť po tejto starinke:
- Kniha je nadčasová, podnetná a núti čitateľa zamýšľať sa nad jednotlivými problematikami, ktoré ponúka.
- I keď je to náročnejšia literatúra, nečíta sa vôbec zle.
- Kniha môže poslúžiť aj ako obraz samotného autora, pre čítanie jeho ďalších titulov.
- Načrtnuté témy otvárajú i možnosti diskusie.
- Je to zároveň i historický pohľad na dianie v Rusku a v Európe.
Ja som prednedávnom dostala od Tolstého ďalší titul (a nie je hrubý 😀 😀 ), takže som celkom už zvedavá na jeho beletriu.
