starinky – Prípravy na svadbu

0
737

Elena Maróthy-Šoltésová – Prípravy na svadbu

Prečo som sa pustila do tejto starinky:

Do tejto knihy som sa pustila najmä preto, lebo zväčša čítam zo slovenskej klasiky autorov a nie autorky. Čo sa týka ženských autoriek, tak mám čitateľskú skúsenosť s Timravou a Vansovou, ktorých diela sa mi čítajú celkom dobre. Teraz som siahla po Šoltésovej s miernymi obavami, ale zas s pocitom, že treba skúsiť niečo nové. V knižke Prípravy na svadbu, ktorú som mala v rukách, boli tri poviedkové príbehy – V čiernickej škole, Prípravy na svadbu, Na dedine. V podstate všetky tri si boli dosť podobné a s odstupom času sa mi ich deje aj zlievajú. Ďalej v článku sa dozviete, čo sa mi napokon na Šoltésovej štýle páčilo, a čo ma aj sklamalo.

„Nájsť cestu k srdcu ľudu môže iba ten, kto sám má srdce k nemu, a iba ten vie si ceniť jeho oddanosť.“ (V čiernickej škole, str. 82)

Čo mi dala táto kniha:

Táto kniha sa mi miestami čítala dobre, miestami však veľmi zdĺhavo a miestami som sa so Šoltésovou aj trápila. Jednoznačne však môžem povedať, že sa autorke podarilo to, aby ma preniesla v čase i priestore. Preto som mohla ako nestranný divák sledovať život dediny a jej obyvateľov. Viac-menej sa to dalo sledovať z vonkajšieho pohľadu, do vnútorných pochodov hrdinov nás však autorka veľmi nevpúšťa. Najviac ma oslovila poviedka V čiernickej škole, v ktorej boli ľúbostné prvky, niektoré spoločenské otázky a zobrazený život jednej spoločenskej vrstvy na dedine. V podstate môžem povedať, že každá z týchto poviedok má určitú ľahkosť, no práve štýl Šoltésovej nemusí každému sadnúť. Ak ste však zvedavý na autorku a práve vám sadne jej štýl a aj sa chcete trošku vrátiť v čase na Slovensku, tak ste cieľovkou tejto publikácie.

Sklamalo ma niečo v tejto knihe:

Ja som mala najväčší problém s rozprávačom, z čoho plynulo najmä to, že málokedy autorka dovolila čitateľovi vidieť niečo viac. Najviac mi to prekážalo pri psychologizácií postáv a nejakom ich vnútornom procese. Toto som tam vôbec nepostrehla. Poznala som postavy zvonku, ale nejaké ich cítenie a zmýšľanie mi miestami unikalo. Na druhú stranu, je to klasika a v tom čase trošku inak písali autori a to vidieť práve v tomto titule. Ďalej mi tam trošku absentovala myšlienka či niečo viac, čím by dielo vypovedalo svoju hodnotu (aspoň mne). Neprišlo mi nadčasové. Tieto prvky mi najviac prekážali pri čítaní a pridružila sa tomu miestami i nuda. Hlavne pri druhej a tretej poviedke som pociťovala, že mi nesedí ten štýl a množstvo vecí mi tam prišlo zbytočných.

„Príprava na svadbu – koľko dám a citov budíš v ženskej duši, ktorých dosiaľ nepoznala a ktoré zatým viac sa nezopakujú. Či je manželstvo po ľudskej skromnej možnosti šťastné a či nasledujú trpké sklamania, rozpomienky na dni slasti a bázne, na dobu, keď srdce ožívalo láskou a zmieralo obavou, hotové na každú obeť za toho, koho si zamilovalo, zostanú až do konca života najkrajšími a najmocnejšími u nej. Vtedy zdalo sa jej, že je ľudský život plný krásneho bohatstva a ona že nastúpila cestu k jeho vrcholu.“ (Prípravy na svadbu, str. 123)

Prečo by som vám odporúčala siahnuť po tejto starinke:

Po týchto troch poviedkach vám odporúčam siahnuť, ak hľadáte ženskejšiu literatúru v slovenskej klasike, možno aj v prípade, ak ste od Šoltésovej nič nečítali. Inak totižto nemáte šancu zistiť, či vám jej štýl sadne. Odporúčam to najmä tým čitateľom, ktorí obľubujú dedinské prostredie a nevyhľadávajú akciu. Ja som rada, že som po knižke siahla, i keď som sa niekedy potrápila. Nie je to autorka úplne pre mňa, ale na druhej strane som si opäť rozšírila trošku slovenské literárne obzory.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu