Elena Maróthy-Šoltésová – Prípravy na svadbu
Prečo som sa pustila do tejto starinky:
Do tejto knihy som sa pustila najmä preto, lebo zväčša čítam zo slovenskej klasiky autorov a nie autorky. Čo sa týka ženských autoriek, tak mám čitateľskú skúsenosť s Timravou a Vansovou, ktorých diela sa mi čítajú celkom dobre. Teraz som siahla po Šoltésovej s miernymi obavami, ale zas s pocitom, že treba skúsiť niečo nové. V knižke Prípravy na svadbu, ktorú som mala v rukách, boli tri poviedkové príbehy – V čiernickej škole, Prípravy na svadbu, Na dedine. V podstate všetky tri si boli dosť podobné a s odstupom času sa mi ich deje aj zlievajú. Ďalej v článku sa dozviete, čo sa mi napokon na Šoltésovej štýle páčilo, a čo ma aj sklamalo.
„Nájsť cestu k srdcu ľudu môže iba ten, kto sám má srdce k nemu, a iba ten vie si ceniť jeho oddanosť.“ (V čiernickej škole, str. 82)
Čo mi dala táto kniha:
Táto kniha sa mi miestami čítala dobre, miestami však veľmi zdĺhavo a miestami som sa so Šoltésovou aj trápila. Jednoznačne však môžem povedať, že sa autorke podarilo to, aby ma preniesla v čase i priestore. Preto som mohla ako nestranný divák sledovať život dediny a jej obyvateľov. Viac-menej sa to dalo sledovať z vonkajšieho pohľadu, do vnútorných pochodov hrdinov nás však autorka veľmi nevpúšťa. Najviac ma oslovila poviedka V čiernickej škole, v ktorej boli ľúbostné prvky, niektoré spoločenské otázky a zobrazený život jednej spoločenskej vrstvy na dedine. V podstate môžem povedať, že každá z týchto poviedok má určitú ľahkosť, no práve štýl Šoltésovej nemusí každému sadnúť. Ak ste však zvedavý na autorku a práve vám sadne jej štýl a aj sa chcete trošku vrátiť v čase na Slovensku, tak ste cieľovkou tejto publikácie.
Sklamalo ma niečo v tejto knihe:
Ja som mala najväčší problém s rozprávačom, z čoho plynulo najmä to, že málokedy autorka dovolila čitateľovi vidieť niečo viac. Najviac mi to prekážalo pri psychologizácií postáv a nejakom ich vnútornom procese. Toto som tam vôbec nepostrehla. Poznala som postavy zvonku, ale nejaké ich cítenie a zmýšľanie mi miestami unikalo. Na druhú stranu, je to klasika a v tom čase trošku inak písali autori a to vidieť práve v tomto titule. Ďalej mi tam trošku absentovala myšlienka či niečo viac, čím by dielo vypovedalo svoju hodnotu (aspoň mne). Neprišlo mi nadčasové. Tieto prvky mi najviac prekážali pri čítaní a pridružila sa tomu miestami i nuda. Hlavne pri druhej a tretej poviedke som pociťovala, že mi nesedí ten štýl a množstvo vecí mi tam prišlo zbytočných.
„Príprava na svadbu – koľko dám a citov budíš v ženskej duši, ktorých dosiaľ nepoznala a ktoré zatým viac sa nezopakujú. Či je manželstvo po ľudskej skromnej možnosti šťastné a či nasledujú trpké sklamania, rozpomienky na dni slasti a bázne, na dobu, keď srdce ožívalo láskou a zmieralo obavou, hotové na každú obeť za toho, koho si zamilovalo, zostanú až do konca života najkrajšími a najmocnejšími u nej. Vtedy zdalo sa jej, že je ľudský život plný krásneho bohatstva a ona že nastúpila cestu k jeho vrcholu.“ (Prípravy na svadbu, str. 123)
Prečo by som vám odporúčala siahnuť po tejto starinke:
Po týchto troch poviedkach vám odporúčam siahnuť, ak hľadáte ženskejšiu literatúru v slovenskej klasike, možno aj v prípade, ak ste od Šoltésovej nič nečítali. Inak totižto nemáte šancu zistiť, či vám jej štýl sadne. Odporúčam to najmä tým čitateľom, ktorí obľubujú dedinské prostredie a nevyhľadávajú akciu. Ja som rada, že som po knižke siahla, i keď som sa niekedy potrápila. Nie je to autorka úplne pre mňa, ale na druhej strane som si opäť rozšírila trošku slovenské literárne obzory.
