starinky – Pás plný jedu

1
529

Arthur Conan Doyle – Pás plný jedu

Prečo som sa pustila do tejto starinky:

Do tejto knižky som sa pustila, pretože čítam knihy od tohto autora a zároveň som rozčítala aj sériu o profesorovi Challengerovi, ktorej prvá časť sa mi páčila. Preto som sa nebála pokračovať v sérii, no nevyšlo to už tak dobre, ako v príbehu predtým.

Čo mi dala táto kniha:

Ja som sa na ňu veľmi tešila a aj keď som bola z nej dosť sklamaná, tak ma aspoň zaviedla k postavám, ktoré som si predtým obľúbila a tie sa napokon až-tak nezmenili…len príbehu niečo chýbalo. V knižke sú tri príbehy: Pás plný jedu, Stroj, ktorý všetko rozloží a Keď svet skríkol. (posledné spomínané sa mi najviac páčilo a najlepšie čítalo) Dúfala som, že aspoň jeden dej sa priblíži k niekdajšej čitateľskej skúsenosti, no nestalo sa. Naozaj, jediné, čo môžem pozitívne hodnotiť je návrat k starým známym postavám a určitá atmosféra príbehov Doyla.

 

a človek je možno len náhoda, vedľajší produkt, ktorý v tomto procese vznikol nevedno ako. je to, ako keby pena na hladine oceána nadobudla pocit, že oceán vznikol len preto, aby ju plodil a nosil, alebo ako keby si mucha poletujúca po katedrále namýšľala, že celá stavba vznikla iba preto, aby jej slúžila ko vopred ustanovené bydlisko. (str. 72-73)

Sklamalo ma niečo v tejto knihe:

Hneď prvé musím spomenúť zápletky a i tematiku týchto troch príbehov. Ani jedno ma totižto nenadchlo a keď to porovnám so Strateným svetom…no tak bola to poriadne studená sprcha. Kde bol ten úžasne vymyslený svet? Kde bola logicky smerujúca pointa? Ja naozaj neviem. V tomto prípade musím povedať, že jedno horšie ako druhé. Dokonca som tam zahliadla formujúce sa názory vedy, ktorá vtedy práve vytvárala nadrasu a názor na ňu. Z toho textu bolo evidentné, ktorým smerom v rámci názoru sa uberá Doyle, na základe hrdinov. Tento názor som nezdieľala a skôr sa prikláňam k Lewisovi, ktorý bol veľkým kritikom určitých praktík vedy. Knihu som musela viackrát odložiť, kým som ju bola schopná dočítať! Nudné dialógy, úvahové časti, ktoré viac retardovali dej ako by ho napĺňali, žiadna dejová gradácia. Bohužiaľ, čistá nuda.

Prečo by som vám odporúčala siahnuť po tejto starinke:

Ja vám odporúčam siahnuť po Doylovi, ale po iných knihách. Ak máte radi staré detektívky, tak siahnite po Sherlockovi, ak chcete niečo dobrodružné, tak Stratený svet je veľmi zaujímavá knižka. No hlavne nezačínajte s titulom Pás plný jedu, pretože vás to môže odlákať od inej a hlavne lepšej jeho tvorby. Ja som sa s touto knižkou potrápila a veľmi dúfam, že ďalšie príbehy z tejto série, ktoré chystá vydavateľstvo, ma viac oslovia.

1 komentár

  1. S týmto musím len súhlasiť. Zatial, čo Stratený svet bol dobre vygradovaný, mal spád a dobrodružný charakter, tak naopak Pás plný jedu bol aj pre mňa studenou sprchou, alebo skôr otrávenou jedom. O to viac, že som čítal obe knihy po sebe. Stále som počas čítania dúfal, že sa to nejak musí rozbehnúť a že sa celý dej nemôže predsa odohrávať pomaly v jednom dome, ale ked som zistil, že som za polovicou knihy a že v tej druhej polovici sa skrývajú ešte dve menšie poviedky, pochopil som…

    Samozrejme mi vadí aj ono zasadenie do nadprirodzena, ako aj v prípade duchovna v následujúcej knihe, kde sú snád tieto, svojej dobe poplatné, „vedecké“ úvahy, ešte viac do oči bijúce.
    Zem plná hmly má ale aspoň nejaké svetlé stránky vo forme určitého napätia a svojrázneho humoru známych postáv, hoci vyvolávanie duchov nikdy nepatrilo medzi moje vášne.

    Pekne napísané mimochodom 🙂

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu