starinky – Osudný omyl

2
347
osudný omyl

Lucy Maud Montgomeryová – Osudný omyl

Prečo som sa pustila do tejto starinky: 

Do knižky Osudný omyl som sa pustila pre meno autorky, od ktorej mám veľmi rada knihy o Anne zo Zeleného domu. Nevedela som, čo presne mám očakávať od knihy, no verila som, že to bude niečo romantické, milé a s čarovnými opismi prírody. Taká aj knižka bola, i keď to nebola práve Anna, tak štýl autorky bol „na míle“ viditeľný.

Mala dvadsaťdeväť a bola osamelá, nikým nechcená, neobľúbená – jediné obyčajné dievča v celej tej skvelej rodine, jediná, ktorá nemá minulosť ani budúcnosť. Odkedy si pamätala, jej život bol jednotvárny a bezfarebný, bez jedinej červenej alebo purpurovej škvrnky. A pokiaľ mohla vidieť do budúcnosti, zdalo sa, že bude úplne taký istý, ak ona ostane stále tým istým osamelým, pomaly vädnúcim listom držiacim sa na zostarnutom konári. Chvíľa, keď si žena uvedomí, že už nemá pre čo žiť – ani pre lásku, povinnosť, cieľ či nádej – má trpkú pachuť smrti. (str. 8-9)

Čo mi dala táto kniha:
Pri tejto knižke som si v prvom rade oddýchla. Bolo to jemné, milé, romantické i zábavné.
Príbeh je o 29 ročnej Valancy, ktorá žije v područí diktatúry svojej rodiny. Stále nie je vydatá, čo jej dávajú patrične najavo. Valancy je už unavená životom, ktorý musí strpieť a nesúvisí to len so zlou klímou v rodine, ale aj s jej zdravotným stavom. Po návšteve lekára sa dozvedá, že je vážne chorá. Vtedy sa stará Valancy vzoprie a rozhodne sa, že ide žiť naplno. Už nie je utiahnutá a prikyvujúca, ale dá najavo svoj názor, ako aj pohŕdanie. Stará Valancy je preč, rozhodnutá byť šťastná. Ide žiť skutočný život.

Ja patrím k čitateľkám, ktoré si viac užívajú tú jemnejšiu časť romantiky a keď je s ňou správne narábané, tak ma príbeh úplne pohltí. Tak to bolo aj v tomto prípade. Vžila som sa do hlavnej hrdinky, držala som jej palce a zároveň sa mi páčilo sledovať celé dianie knihy jej očami. Popravde, vtipné scény, ktoré priniesol titul Osudný omyl som ani neočakávala a preto som bola milo prekvapená. Tie nastávali pri konverzáciách s rodinnými príslušníkmi. Príbuzenstvo hlavnej hrdinky je zobrazením urážlivých, klebetných indivíduí, ktorí nemajú nič lepšie na robote ako komandovať iné bytosti a pravidelne komentovať nedostatky iných. Takí jedinci sa nachádzajú medzi nami i v súčasnosti a táto kniha im nastavuje zrkadlo.
Zmes vtipu, romantického snenia a prekrásnych opisov sú pre mňa hlavné atribúty Osudného omylu, ktorý ma ako čitateľku potešil

Bola žena plná lásky, a preto bohatá a dôležitá – uznaná sama sebou. Život už nebol prázdny a márny, a smrť ju už nemohla o nič obrať. Láska vyhnala posledné zvyšky jej strachu. Láska! Spaľujúce neznesiteľné sladké mučenie. Posadnutosť tela, duše i mysle! S niečím v jej centre, čo bolo také jemné, vzdialené a výsostne duchovné ako drobná modrá iskierka v srdci nezlomného diamantu. Žiadny sen nebol ako táto skutočnosť. Už nebola sama. Stala sa súčasťou spoločenstva všetkých žien, ktoré kedy milovali. (str. 101)

Sklamalo ma niečo v tejto knihe:
I keď má kniha veľa plusov, tak predsalen sa našlo pár momentov, ktoré ma škreli a bolo mi veľmi ľúto, že s nimi tak trochu bojujem. Prvým takým bol rozbeh knihy, ktorý išiel pomalšie. Mohli za to najmä opisné scény, ktoré boli v nepomere s dialógovými časťami. Postupne sa to však zlepšovala a vedela som sa ponoriť do čítania. Druhým menším mínusom bolo, že niektoré veci sa dali očakávať. Prišli do toho však aj momenty, ktoré boli naopak prekvapivé a preto sa aj tento aspekt napokon pekne vyrovnal.

Prišla jar. Mistawis bol zo dva týždne čierny a pochmúrny, a potom žiariaci ako zafír a tyrkys, znova ružový na úsvite a fialový za súmraku, smejúci sa cez arkierové okno Belasého zámku, láskajúci ametystové ostrovčeky, vlniaci sa pod vánkom jemným ako hodváb. (str. 151)

Prečo by som vám odporúčala siahnuť po tejto starinke:

Osudný omyl by som odporúčala každej romantickej duši, ktorá sa rada zasníva a potrpí si na prekrásnych opisoch prírody. Ak máte radi Annu zo Zeleného domu, tak by vás mala rovnako nadchnúť aj táto knižka od autorky, ktorá je verná svojmu štýlu. Samozrejme, že musíte očakávať trošku starší štýl textu, no i ten má svojho ducha.

Zmes romantiky, humoru, prírody, snenia a čarokrásnych opisov vás čaká, keď sa začítate do stránok titulu Osudný omyl.

 

2 KOMENTÁRE

  1. Já se občas moc ráda pouštím do takovýchhle starých, naší generaci „neznámých“ knih. Ale od autorky jsem nic nečetla. Jo jsem ostuda, ani jsem nečetla Annu ze Zeleného domu, ale jednou si ji přečíst chci. Tahle knížka zní jako ta, na kterou nemám chuť kdykoliv, ale jednou za čas je to přesně to pravé, co potřebuji číst. 🙂

  2. Od této autorky jsem nic nečetla, ale podle tvého článku se zdá, že je to vskutku skvělá kniha! Já jakožto romantická duše něco takového určitě ocením.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu