starinky – Horký chlieb

0
329

Jozef Gregor-Tajovský – Horký chlieb

Po tom, čo svoje miesto na tomto blogu zaujal Martin Kukučín, prichádzam aj s ďalším slovenských autorom realizmu. Ním je Jozef Gregor-Tajovský, ktorého môžete mnohí poznať vďaka povinnému čítaniu na stredných školách. Ja som sa do jeho poviedok pustila s veľkým očakávaním a získala som vynikajúci literárny zážitok. Tak sa poďme pozrieť na túto slovenskú starinku.

Prečo som sa pustila do tejto starinky: 

Púšťala som sa do nej najmä kvôli literárnemu obdobiu, kedy vznikali poviedky, ktoré sú v nej a potom aj kvôli samotným poviedkam. Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Pastierča…to všetko sú príbehy, ktoré poznáme. Mne sa hneď spoja s menom Tajovského, no čo jeho ďalšie texty? Umrel Tomášik, Dvanásť duší či „Zuza“?, to sú názvy už menej známe a predsa v sebe skrývajú prepracované osobné príbehy jednotlivých duší Tajovských. Chcela som Tajovského spoznať aj v iných poviedkach, spoznať jeho smutné blúdiace postavy a preto som si vzala túto zbierku pod názvom Horký chlieb.

Slováci vedia veľa rozprávať o pánoch, grófoch, princoch, poznajú celé rodokmene cisárov, ale medzi sebou málokoho zbadajú, a čo by bol sebe osobitnejšieho života a mravov človek. Medzi svojimi nikto nehľadá príkladu. Akoby sme všetci boli rovnako zlí alebo rovnako dobrí, že by sme sa nemohli jeden od druhého niečomu dobrému naučiť. ( Z poviedky Mamka Pôstková, str. 52)

Čo mi dala táto kniha: 

Tajovský ako autor mi toho poskytol až-až. Viem, že asi väčšine mládeže nie je pochuti sa vracať k týmto starším veciam. Väčšinou je za tým vedomie, že jej to nič nemôže dať, že je to starina a veci v nej už nie sú aktuálne a veľakrát za tým stojí aj ťažší text. (najmä lexikálna úroveň staršej prózy a poézie) Keď som sa však začítala do jednotlivých poviedok Tajovského, tak mi bolo úplne jedno, že v ktorom storočí žil a tvoril. Témy, ktoré rozoberá a postavy, ktoré zobrazuje sú aj v dnešnom svete stále viditeľné. Snaží sa poukázať na tie najväčšie chyby človeka, ktoré sa ukazujú nielen v komunikácii, ale aj vo vážnejších veciach. Jednotlivé osudy priamo zasahujú do čitateľa a prebúdzajú v ňom nával emócií. Tajovský sa nehrajká so svojimi hrdina a nakladá im veľakrát hrôzostrašný osud. Kým Kukučín sa javí ešte ako optimista, tak Tajovský ovplýva negativizmom. Nesnaží sa ospravedlňovať konanie a správanie človeka, ale poukázať naň a podať ako príklad pre iných. Nesúdi ho, no jasne vidieť jeho postoj nad ním.

Pre mňa boli tie príbehy bolestivé, silné a s dokonale vystihnutými podstatami. Autor nechodil okolo horúcej kaše, vždy sa vyjadril priamo a pritom si udržiaval svojskú estetickosť prózy. Veľa z týchto poviedok ma zasiahlo, ale svojským spôsobom, najmä svojou skrytosťou významu, ma zasiahla poviedka „Zuza“ a ja osobne by som práve ju možno skôr dala do povinného čítania ako Maca Mlieča. Je to tak jednoduché, prosté a pravdivé, že sa tomu nedalo nič vytknúť a mňa si „Zuza“ okamžite získala.

 

Chutnejší chlieb na slobode ako koláč v službe. (slovenské porekladlo, v poviedke zuza)

Sklamalo ma niečo v tejto knihe: 

Absolútne nič!

Prečo by som vám odporúčala siahnuť po tejto starinke:

Do Tajovského by ste sa mali pustiť najmä preto, lebo píše priamo, ľahko a pritom naráža na citlivé miesta človeka. Recipient pociťuje hanbu, zlosť, beznádej, keď sleduje osudy jednotlivých protagonistov autora. Vnára sa do jeho diela, prežíva dej intenzívne a pevne verí, že sa také naozaj nestalo. A práve tak rovnako vie, že sa to stalo, lebo Tajovský je realista. Realista, ktorý do svojej tvorby vložil aj kus seba, svojej rodiny, slovenské dediny a mestá a ich obyvateľov. Dnešnému čitateľovi zobrazuje život slovenskej dediny, ale zároveň je nadčasový a jeho moralistické „kázania“ sa dotýkajú človeka súčasnosti. Nikdy však recipientovi naozaj nekáže, len zobrazuje obrazy ťažkého života, v ktorých každý vidí vinu a pravdu.

Ja by som z jeho tvorby odporúčala najmä tieto práce: Na chlieb, Pastierča, Domov!, Do konca, Maco Mlieč a „Zuza“.

V poslednom rade túto knižku odporúčam preto, lebo sa mi páčila. Viem, že nie každému môže dobre padnúť, no číta sa jednoducho, otvára viacero zaujímavých (i keď možno jednoduchých) tém a skutočne niečo čitateľovi dá. Budem rada, ak po nej siahnete. 🙂

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu