starinky – Dracula

Bram Stoker – Dracula

Prečo som sa pustila do tejto starinky: 

S upírmi som sa stretla v mojom mladšom vydaní, takže takých cca. 8 rokov dozadu. A nemalo to veľmi dlhú životnosť, pretože sa mi nikdy nepáčil ten model upíra: sexy boy, z ktorého každý odpadáva a v podstate prídeme na to, že upír je dobrý a sladký… Mám prečítanú Twilight ságu a práve vďaka nej som to ďalej nehrotila s novodobými upírmi. (napriek tomu, že dnes by som túto sériu už nečítala, tak pre čitateľky okolo 15 rokov je to fajn čítanie) Keď sa mi však oči zastavili na titule Dracula, tak mi priam zažiarili. V podstate som si knihu zobrala na čítanie aj kvôli komparácii, aby som sa sama zamyslela nad tým, aká bola jedna z predlôh pre dnešných upírov a čo z toho vzišlo. (Inak nepáčil sa mi ani najnovší seriál, ktorý robil Netflix..) Samozrejme, že som si knižku vzala aj z iných dôvodov. Medzi ne určite patrí zvedavosť a najmä taká túžba trošku sa báť a literárne zažiť strach či tajomno.

Čo mi dala táto kniha:

V prvom rade musím povedať, že to nebola kniha, ku ktorej by som si sadla a za poobedie ju prečítala. Čítala som ju dokopy 4 dni, s tým, že prvé tri dni som čítala v marci, potom som čítala iné knihy a na konci apríla som za jeden deň prečítala 140 strán a tým som Draculu dočítala. Čiže som tam potrebovala troška vydýchať a zaplniť si hlavu aj iným príbehom. Nebolo to však na škodu. Keď som sa ku knihe vrátila, tak som do nej hneď vhupla. Pre mňa nebola napísaná nejak nudne a zdĺhavo. Páčil sa mi denníkový štýl a to, že som ten príbeh mohla sledovať cez toľko postáv. Už chýbalo len, aby si aj Dracula viedol svoj denníček. 😀 😀 Čo sa týka postáv, tak tie som si veľmi obľúbila. Aj samotný Dracula ako negatívny protagonista je  recipientovi sympatický, lebo je ním dobre pracované. Vie si ho čitateľ veľmi živo predstaviť a vidí až tú oplzlú hrôzu, ktorá sa vyskytuje v jeho vnútri. Každá postava je niečim iná, na základe čoho si ju čitateľ vie uložiť a nadviazať s ňou kontakt : recipient – protagonista. Samozrejme, že v tomto diele ide o tajomnú atmosféru, strach a aj zvedavosť, čo sa bude diať. Stoker vie veľmi živo opísať „prechádzku“ v prírode v Transylvánii a priviesť tmu a strašidelné ticho až do postele čitateľa. Rovnako aj obhliadka hradu a príchod do krypty sú bravúrne opísané a nenechajú nikoho ľahostajným. Takýchto momentov má kniha viacero a keby sa to celé odohráva len na hrade upíra, tak asi každá strana by bola zmesou strachu a zvedavosti. Stoker však čitateľa odvedie do Anglicka, kde ukáže svoju ďalšiu črtu a tou je romantika? Toto je niečo, čím ma naozaj prekvapil a to tým, že komunikácia medzi mužskými hrdinami je veľmi džentlmenská a medzi pármi zas romantická. Bolo to pre mňa však pozitívne prekvapivé, lebo nečakala som práve takúto jemnejšiu črtu. Mne sa to veľmi rátalo, že sa spojila hrôza a láska.

Dracula je kniha, ktorá si ma získala úplne a je to jedna z tých kníh, na ktoré sa nikdy nezabúda.

Najčudnejšie vyzerali Slováci. Vo svojich veľkých pastierskych klobúkoch, širokých špinavobielych nohaviciach, bielych ľanových košeliach a obrovských, ťažkých, takmer stopu širokých kožených opaskoch, povybíjaných mosadznými klincami, pôsobili barbarskejšie ako ostatní. Boli obutí do vysokých čižiem, do ktorých mali zakasané nohavice, a tváre im zdobili dlhé čierne vlasy a ťažké čierne fúzy. Vyzerajú veľmi malebne, ale nepôsobia príťažlivo. Kdesi na divadelnom javisku by ich určite uviedli ako akúsi orientálnu tlupu banditov. Povedali mi však, že sú neškodní a nepriebojní. (str. 11)

Sklamalo ma niečo v tejto knihe:

Jedným slovom: NIČ

Bolo to ako zázrak, ale priamo pred naším zrakom, a skôr než sme si vôbec stihli vydýchnuť, sa jeho celé telo rozpadlo na prach. (str.421)

,,Ale ako chcete vykonať tú krvavú prácu?“ ,,Odrežem jej hlavu, ústa naplním cesnakom a telo prebodnem kolom.“ (str.228)

Prečo by som vám odporúčala siahnuť po tejto starinke:

Myslím, že po tejto starinke by mal siahnuť každý bez výnimky. Je to bravúrne napísaný príbeh plný strachu, hrôzy, temných miest a zobrazuje jednu z najkrvilačnejších literárnych postáv. Naproti tomu však dokáže byť aj jemným príbehom, ktorý zobrazuje vytrvalosť, hrdinstvo a najmä ochotu spolupracovať. Nevravím, že každý sa pri Draculovi bude veľmi  báť (predsalen tí, ktorí sú zvyknutí čítať severské krimi, tak majú tento prah strachu zrejme posunutý), no určite vo vás vyvolá pocit tajomnosti a určitej zvedavosti. V neposlednom rade zobrazuje upíra ako upíra a nie ako vyfešákovaného stredoškoláka! Za mňa sa určite do tohto hororu pustite a na záver ešte pridám tvrdenia iných autorov, keď nedáte na mňa :P.

Dracula a Frankenstein – to boli sudičky môjho strašidelného písania… (Stephen King) 

Myslím, že je to najlepší príbeh o diabolstve, aký som kedy čítal. Je naozaj obdivuhodné, že počas celého tohto úžasného románu dej ani na chvíľu neochabuje.
(sir Arthur Conan Doyle) 

Hrôza zo všetkého nadprirodzeného má svoje konkrétne meno: Dracula. (Alfred Hitchcock)