starinky – Detektívne príbehy otca Browna

1
257

Gilbert Keith Chesterton – Detektívne príbehy otca Browna

Chesterton je autor, s ktorým som sa pri jeho knihách už stretla. Bolo to však dávnejšie a aj tematika publikácie bola odlišná. Je to meno, na ktoré som videla veľmi veľa pozitívnych reakcií a zároveň je to autor, ktorý je sám ako osoba veľmi inšpiratívny. V jeho „ponuke kníh“ je celkom veľký žánrový rozsah, no ja som teraz bola zvedavá len na jeden. A tým bola detektívka.

Prečo som sa pustila do tejto starinky: 

Jednoznačne za tým bola zvedavosť a chuť sa priblížiť ku starej klasickej detektívke. V podstate som očakávala, že to bude niečo na štýl Agathy Christie a A.C. Doyla. Druhá vec, čo ma zaujímala bolo, ako kvalitne budú postavené detektívne prípady autora, ktorý písal všetko! Ja som ho poznala v rovine duchovnej, viac filozoficky náročnejšej. A práve v tom tkvela aj počiatočná zvedavosť, že či otec Brown bude skôr odľahčenie, alebo to aj potrápi toho čitateľa.

Čo mi dala táto kniha:

Jeden citeľný aspekt, ktorý odlišoval pre mňa Chestertona od iných starších autorov detektívok bol ten, že jeho prípady vždy sprevádzal určitý morálny prvok. Už samotný fakt, že „vyšetrovateľ“ je katolícky kňaz predpovedá zjavné nastolenie etických, morálnych vsuviek, ktoré by obzvláštnili jednotlivé prípady. Tie samozrejme, dodávajú charakteristické črty nielen príbehom, ale aj jednotlivým protagonistom. Samotný hlavný hrdina je iným vyšetrovateľom, na akých je zväčša recipient zvyknutý. Je jednoduchý, možno až nesympatický svojim zovňajškom, no vždy pohotový a otvorený k dialógu s kýmkoľvek. Nejde mu len o samotný prípad, ale najmä o ľudí a aj o samotných vrahov. Práve aj im sa prihovára do duše a je už potom na nich, či si nechajú takýmto spôsobom poradiť alebo nie.

Chesterton vytvoril zaujímavý koncept postáv s ich zmýšľaním, ako aj spôsob vedenia jednotlivých prípadov. Jeho zámerom nie je mať dokonalého hlavného protagonistu po fyzickej stránke, ale po intelektuálnej a morálnej. On sám nie je v prvom rade prezentovaný ako detektív, ale ako ten, ktorý chce pomôcť a hľadá riešenia nielen v rámci ukončenia prípadu, ale aj v otázkach vnútra človeka. Chestertonov hrdina je svojský, ľahko obľúbiteľný a sympatický v nesympatických vytvorených črtách.

,,Pozrite trebárs na toho kováča,“ pokračoval pokojne otec Brown, ,,dobrý človek, no nie kresťan – je tvrdý , panovačný, nezmieriteľný. Nuž, jeho škótske náboženstvo stvorili ľudia, čo sa modlili na horách a na vysokých útesoch, naučili sa väčšmi pozerať na svet zhora a menej dvíhať zrak k nebu.

Pokora je matkou velikánov.

Z údolia človek vidí všetko veľké, z končiarov všetko malé.“ (str. 22)

Sklamalo ma niečo v tejto knihe:

I keď Chesterton vytvoril naozaj zaujímavú postavu, prípady, ktoré rieši nie sú už tak zaujímavé. Niektoré sú ukončené veľmi rýchlo a odfláknuto, iné sa zbytočne naťahujú. Ani jeden mi bohužiaľ neutkvel v hlave a preto viem, že tento titul mi raz z hlavy vyšumí. Čo sa mi na nich najviac nepáčilo bolo chýbajúce napätie a určitá gradácia, ktorá by jednotlivé prípady vrhla do úplne iného svetla. Aj samotný Brown niekedy urobil škodu pri konverzáciách, ktoré by mohli čitateľovi odhaliť či naopak doviesť k väčšej záhadnosti a k napätiu jednotlivé knižné postavy. S tými prípadmi sa mi niekedy spájala aj nuda, čo samozrejme nie je nikdy dobrá predzvesť. Pre mňa tam bolo v stratene tajomno a napätie a to mi napokon úplne pokazilo radosť z čítania.

Neviem, akou formou je spracovaný seriál, no v tomto prípade zvažujem, že si ho pozriem, pretože očakávam, že to bude lepšie spracované. Poprípade, ak je tu niekto, kto ho videl, ako sa vám páčil?

Hoci ju zazrel iba na okamih, hoci mala na sebe podivné a neuveriteľné háby – bola totiž od hlavy po päty oblečená v tesnom karmínovom šate, na ktorom sa trblietalo zlato – predsa spoznal v záblesku mesačného svitu, kto to je. Táto biela tvár, vyvrátená k nebu, hladko vyholená a tak neprirodzene mladá a s rímskym nosom, podobná Byronovej, tie čierne, už prešedivené kučery videl ich predsa na tisícich verejných portrétoch sira Claudea Championa. Šialená červená postava sa chvíľu zvíjala na slnečných hodinách, v nasledujúcom okamihu sa zgúľala po strmom násype a zostala ležať Američanovi pri nohách, ochabnuto pohybujúc rukou. Nápadná zlatá ozdoba na ruke zrazu Kiddovi pripomenula Rómea a Júliu, samozrejme, tesný karmínový šat patril k hre.

Lež na násype, po ktorom sa muž zgúľal, ostala červená šmuha – a tá do hry nepatrila. Muž bol prebodnutý. (str. 46)

Prečo by som vám odporúčala siahnuť po tejto starinke:

Chesterton je autor, po ktorom by mal každý siahnuť, no každý si musí premyslieť, čomu by u neho dal prednosť. Tým, že písal prózu,drámu aj poéziu, je toho na výber dosť 😀 😀 . Pre mňa jednoznačne zostáva najlepší v duchovnej sfére. No Detektívne príbehy otca Browna tiež stoja za povšimnutie práve vďaka inému štýlu vyšetrovateľa a inému pochodu myšlienok pri vyšetrovaní. Nejde vždy len o zatknutie vraha, ale niekedy skôr o spoznanie duše tohto človeka. Otec Brown je zaujímavou a inšpiratívnou fiktívnou postavou, ktorá i keď nie je opísaná úplne sympaticky, dokáže si u čitateľov nájsť mnoho obdivovateľov. Ak sa už však idete pustiť do týchto príbehov, netreba očakávať kvalitne vypracované prípady, ktoré vám vezmú dych. Bohužiaľ absencia napätia je citeľná, práve preto je lepšie sa zamerať na práve tie prvky, ktoré naopak absentujú v iných krimi dielach.

 

Úryvky sú citované z knihy Detektívne príbehy otca Browna, strany: 22, 46.

1 komentár

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu