Ivan Sergejevič Turgenev – Asia, Prvá láska
Prečo som sa pustila do tejto starinky:
Povedala by som, že išlo o moju pravidelnú dávku ruskej klasiky. Turgenevova tvorba sa mi zapáčila, keď som čítala Otcovia a deti https://dusazeny.sk/starinky-otcovia-a-deti/ , a preto bolo len otázkou času, kedy si od neho niečo ďalšie prečítam. Čítala som však aj inú klasiku a preto sa ten čas naťahoval. Inak konkrétne tieto dve novely mám ešte v jednej publikácii, ale toto vydanie je pre mňa po ilustrátorskej stránke také pekné, že som ho chcela mať.
Čo mi dala táto kniha:
Kniha obsahuje dve novely, ktoré zobrazujú spomienky na nenaplnenú lásku. I keď sú romantické, tak nie sú presladené, ale skôr realistické. Mne sa viac zapáčila Asia, hlavne pre „bláznovstvo“ hlavnej protagonistky a úprimne som si dosť užila to preháňanie, ktoré je také typické v literatúre z tých čias. Opäť mi dobre sadol štýl autora, jeho rozprávačstvo a práca s postavami..Obe novely sú také jednohubky, ktoré zhltnete na posedenie a pritom si celkom dobre oddýchnete. Asia je ešte skôr odľahčená, zato Prvá láska otvára už zákutia lásky vážnejšie. Ja som si pri nich naozaj dobre oddýchla a to mi k šťastiu stačilo.
„Mladosť má rada maľované perníky a nazdáva sa, že je to chlieb každodenný, no zavše prídu časy, keď jej aj suchý chlebík býva dobrý.“ (str. 7)
Sklamalo ma niečo v tejto knihe:
„Kým človek sníva o práci, vznáša sa ako orol a zdá sa mu, že by aj zemeguľu prevrátil – ale keď príde na lámanie chleba, hneď ochabne a unaví sa.“ (str. 19)
Prečo by som vám odporúčala siahnuť po tejto starinke:
-Keby sme boli vtákmi, ako by sme sa vzniesli, ako by sme leteli…
Až by sme sa rozplynuli v tej sĺňave …
Lenže my nie sme vtáci.
-Ale môžu nám narásť krídla, – odporoval som.
-Ako to?
-Uvidíte neskôr až to zažijete. Sú city, ktoré človeka priam povznášajú nad zem. Nebojte sa, aj vy raz budete mať krídla. (str.47)
