Lucy Moud Montgomeryová – Annin vysnívaný domov
Prečo som sa pustila do tejto starinky:
Na toto je pre mňa veľmi jednoduchá odpoveď: Anna patrí medzi stálice klasiky, ku ktorým sa vždy vraciam (i keď nie úplne pravidelne). Pred rokom som čítala 4. časť, a teraz keď som sa pozerala do svojej knižnice, tak ma práve piate pokračovanie Anninho života privábilo a pustila som sa do tohto naozaj veľmi tenkého titulu. Montgomeryová pre mňa napísala príbeh, ktorý ukazuje dobro, no a lásku a práve to som potrebovala, keď som na knihu hľadela.
Čo mi dala táto kniha:
Tak ako aj predchádzajúce knihy, tak aj Annin vysnívaný domov je o vzťahoch, o túžbach, o živote. V tejto konkrétnej časti ma za srdce chytili najmä dve postavy, ktorých osudy krásne vytvárali dejovú linku príbehu. Leslie, ktorá sa stane Anninou priateľkou bojuje so svojím vnútrom, so žiaľom, ako i hnevom a nenávisťou. Je uzavretou bytosťou, ktorá málokomu verí a už niekoľko rokov žije v neľahkých podmienkach. Montgomeryová sa zameriava na jej premenu, ktorá od vnútornej prechádza aj vonkajšou, čo vidieť na jej správaní. No a starý námorník predstavuje akýsi pokoj a odovzdanosť. I vďaka nemu sa tento pokoj a múdrosť starších nesie celým dejom a na mňa to vplývalo veľmi pozitívne. Zaujímavé bolo pre mňa vnímať i Annu, pretože mi to presne vyšlo, že bola rovnako stará ako ja teraz a preto som mohla aj porovnávať jednotlivé jej dospelácke črty a názory s mojimi. Celkovo som si pri knižke veľmi dobre oddýchla, bola takým balzamom, pekným príbehom, kde všetok smútok porazí láska. No a nemôžem opomenúť poetické opisy. 
„Ticho a súmrak padali na záhradu. V diaľke more so šumením a nežným monotónnym pleskotom omývalo plytčinu. Večerný vietor v topoľoch znel ako stará, smutná pieseň. Pred nimi sa týčila mladá, štíhla osika a na pozadí zlatožltá, smaragdová, ružová západná obloha, ktorá zvýrazňovala každý list a každý konárik v súmračnej chvejivej kráse.“ (s. 139)
Sklamalo ma niečo v tejto knihe:
Áno. Tých sklamaní bolo hneď niekoľko, no samotnú emóciu knihy to až-tak nepokazilo. Najväčšie sklamanie som pociťovala pri hrdinoch – Anne a Gilbertovi. V tejto knihe sa zosobášili a našli si vysnívaný domček, v ktorom začali spoločné bývanie. A to by bolo všetko pekné, keby tam neabsentovali romantické vsuvky, či nejaké dojímavé pasáže s nimi dvoma. Na to, že boli takí zaľúbení, tak tých zaľúbených častí tam bolo ako šafranu. Celkovo sa tam Gilbert mihol raz za čas, a obe postavy som nevnímala ako tie, o ktorých je samotný príbeh, ale ako doplňujúce. Druhý moment, ktorý mohla autora lepšie pretaviť vo svoj prospech bol, keď Anna zažila veľký smútok a aspoň ja som to vnímala po prvýkrát, kedy Anna zažila také veľké nešťastie. Tu mi chýbala psychologizácia jej prežívania a vnútra. Keď sa spätne pozriem na príbeh, tak naozaj som vnímala v menšej miere postavy, o ktorých som si myslela, že budú podstavcom pre celý dej.
Prečo by som vám odporúčala siahnuť po tejto starinke:
Ja vám odporúčam celú Annu, pretože je to moja srdcová záležitosť. Chlapov to zrejme ničím nezaujme, no ženské publikum môže chytiť za srdiečko dobrota, láskavosť, jemnosť a krásne opisy, ktorých je pri Montgomeryovej neúrekom. Zároveň Anna vo mne vzbudzuje pocit, že to je povinná jazda všetkých rojkov.
„Kliatbou nášho moderného života je, že sa vyhýbame zodpovednosti – to je vlastne príčina nespokojnosti a nepokoja, ktorým svet prekypuje.“ (s. 158)
