Šikana medzi dospievajúcimi - Len to nikomu nepovedz | Duša Ženy
Mesiac na stránkach kníh – Január
5. apríla 2019
zločin v uliciach
Natiahnuté nitky mafie – Zločin v uliciach
21. apríla 2019

Šikana medzi dospievajúcimi – Len to nikomu nepovedz

Knižka Len to nikomu nepovedz zaujme už svojou obálkou, ktorá naozaj vďaka svojej jednoduchosti a jemnosti priláka dievčenské čitateľky. Jej obsahová stránka sa však odkláňa od príjemnej obálky. Zobrazuje totižto šikanu, ktorá ničí hlavnú hrdinku po psychickej i fyzickej stránke. Šikana však nie je všetko, čo trápi hlavnú protagonistku Evu. Autorka jej toho nadelila oveľa viac, čo v konečnom dôsledku robí jej knihu pochmúrnou i napriek šťastnému koncu.

Svoju recenziu začnem plusmi, ktoré som pociťovala pri čítaní tohto titulu. Jednoznačne téma, ktorú spracúva autorka nie je jednoduchá. Nie je jednoduchá ani na spracovanie a možno nie je jednoduchá ani pre niekoho na čítanie.. Kto totižto hľadá knižku, pri ktorej si dobre oddýchne a zlepší si ňou náladu, zrejme zostane prekvapený. Tému knihy si Miroslava Varáčková vybrala šikanu a aj problémy rodiny. Knižka priam vyzýva účastníkov šikany, aby niečo spravili. Cez hlavnú hrdinku zobrazuje to, kam až nadradenosť šikanovateľa môže priviesť šikanovaného. Reflektovanie nielen vonkajších príznakov ale i vnútorného prežívania, pomáha čitateľom lepšie sa vcítiť do postavy a dôslednejšie sledovať i vlastné okolie. Najmä vo veku teenagerov to môže pomôcť v odhaľovaní šikany a pomoci obetiam.

Autorka však okrem šikany otvorila aj otázky rodinného zázemia. Zobrazila otca tyrana a matku „utečenkyňu“ pred rodinou, pred svojimi deťmi. Opäť ťažšie a smutnejšie otázky sa otvárali pred čitateľmi. Prečo rodič týra svoje vlastné dieťa? Prečo matka hľadá výhovorky, aby nemusela zostať na Slovensku so svojimi deťmi? Prečo ju nezaujíma aj ich duševný rast a problémy? Knižka síce tieto problémy nechala otvorené, no neustále s nimi pracovala prostredníctvom Evy. Opäť sa teda mladý čitateľ mohol zamyslieť i nad svojou situáciou, poprípade nad situáciou niekoho známeho, kto nemusí mať v poriadku rodinné zázemie. Prípadne rodinné zázemie nie je len poškodené, ale trvalo rozvrátené a nemenné.

Tieto dva aspekty teda otvorili niekoľko otázok, na ktoré sa odpovede hľadajú ťažko najmä v prípade dospievajúcich, ktorí ešte hľadajú svoju cestu v živote. Autorka ich prostredníctvom titulu uvádza do viacerých problémov, na ktoré môžu hľadať vlastné odpovede a reflektovať vlastnú skúsenosť.

Nenávidím tento príšerný boj so sebou, s chuťou zahrabať sa niekam pod zem na večnosť, s bezmocnosťou, s beznádejou, s pocitom menejcennosti.

Pred očami mi pláva Paulina tvár, všetky chvíle prežité s Janou ako kamoškou, všetky rozhovory, ktoré sme spolu absolvovali, tá nešťastná chvíľa v kúpeľni to, ako mi dala predpoludním pocítiť, že mnou opovrhuje. Nenávidím to a viem, že potrebujem zmenu.

Či sa to Ivovi páči alebo nie, musím spraviť niečo, čo ma zachráni, lebo ma tento život pochová, zasype nánosom znechutenia a neviem, či sa mi podarí ešte niekedy pozviechať sa na nohy.

Množstvo problémov, ktoré vložila autorka do svojej publikácie však malo aj negatívnejšiu stránku. Jej hrdinka Eva bola ako malá týraná otcom, videla jeho smrť, matka jej nedokázala dať lásku, ktorú potrebovala, brat si ju privlastňoval nezdravou majetníckosťou, v škole ju šikanovali, jediný kamarát odišiel do cudziny, nemala rada školu, kam chodila (odbor), trpela s pocitom menejcennosti a v podstate v ničom vo svojom živote nebola spokojná. Je vidieť, že jej toho autorka nadelila poriadne…Čitateľ bol teda celú knihu „bombardovaný“ novými a novými negatívnymi informáciami. Tým sa ľahkosť z textu úplne vytráca a pôsobí na recipienta nahustene. I pohľad na hlavnú hrdinku je miestami skeptický. Je máloktorý človek, ktorý by mal toľko psychických i fyzických ťažkostí, okolie, ktoré ho šikanuje a nikoho, kto by sa na neho aspoň pozrel. Vo mne to vyvolávalo až pocit, že z nej má byť kvázi martýrka. Z tohto napokon u mňa vznikla aj čiastočná nesympatia voči nej. Lebo na jednej strane som dokázala oceniť výber témy, no jej spracovanie pokrivkávalo na tom, že tam bolo všetko možné . A zbytočne. Chýbala úhľadnosť.

Záver knihy ponúkol popri tom všetkom utrpení trochu nádeje, lásky a radosti. Nepodarilo sa mu však už väčšie odľahčenie. Preto túto knižku hodnotím na základe dvoch vecí. Jedna je to, že čo všetko môže dať mladým, tj. rozoberanie ťažkej tematiky, s ktorou sa možno aj stretávajú vo svojom živote. V tomto ohľade nesie titul dôležitú úlohu a je určite prínosom medzi knihami pre mládež. Druhá stránka je to, ako sa mne samej čítala kniha Len to nikomu nepovedz. Ako som vyššie už spomenula, tejto knihe podľa mňa ublížilo, že v sebe reflektuje veľký počet ťažkých tém. Stále som mohla očakávať, že ešte niečo sa pridá, aby text bol bohužiaľ viac a viac hutný a ťaživý. Z tohto pohľadu sa mi príbeh čítal už o niečo horšie. Možno keby sa čisto zaoberá len šikanou alebo len rodinnými problémami, bolo by to už niečo iné. 🙂

Moje hodnotenie

3.5/5

 

Autor: Miroslava Varáčková

Názov: Len to nikomu nepovedz

Foto: dusazeny.sk

 

Ukážka je citovaná zo strany 180.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *