Samanta Schweblinová – Záchranná vzdialenosť
Záchranná vzdialenosť od Samanty Schweblinovej bola preložená vo vydavateľstve Ikar – Odeon len tento rok. Svojou anotáciou navodzuje u možného čitateľa, že príbeh bude pojednávať niečo tajuplné, no pritom i súčasné. Ako sa dá prečítať na prebale knihy, autorka: ,,vymodelovala akúsi apokalyptickú víziu ekologickej katastrofy, ktorá však potichu prebieha už niekoľko rokov na celom svete.“ Má však takýto pocit z knihy každý, kto ju prečíta?
Autorka svojim čitateľom rozpráva príbeh Amandy, pacientky, ktorá sa zobudila po tom, čo stratila vedomie v nemocnici. Stále však blúzni a len pomaly sa jej vracajú spomienky. Vyšetruje ju doktor David, ktorý ju stále nabáda ku komplexnejšiemu rozpamätaniu sa nad poslednými dňami, predtým ako sa ocitla v nemocnici. Spomína si na Davidovu matku Carlu a na svoju dcéru. I David je jej povedomý. Tam sa práve začína celé rozpamätávanie. Carla jej vraví o strašnej minulosti, ktorá ju a jej rodinu postrehla. O znečistenej vode, ktorá jej vzala Davida. Ten žije, no bez polovice duše. O ňu prišiel, aby mohol ďalej žiť. Nie je však jediné dieťa v okolí, ktoré je nejakým spôsobom chorobne poznačené. Už je normálne, že deti sa tu rodia „zvláštne“.
Emócia?
Moja skúsenosť so španielskou literatúrou bola pred touto knihou pozitívna. Mohla za to i emócia, ktorú do nej autori dávali. Ako to však bolo pri knižke Záchranná vzdialenosť? Všetko mi bolo ďaleké. Nedokázala som sa stotožniť s myšlienkami či činmi toho malého množstva postáv. Bola som len veľmi vzdialený divák, ku ktorému sa ani postavy nechceli prihovoriť, nechceli ho presvedčiť. Stáli len, žili, niečo prežívali no nepodávali to pre mňa presvedčivo ďalej. Hlavná hrdinka bojovala so strachom, ktorý ani tak neprežívala kvôli sebe, ale kvôli svojej dcérke. Ak by som mala vybrať, čo vo mne najviac zanechal tento príbeh z hľadiska emócie, tak by to bol zmätok a strach. Strach, ktorý išiel z hrdinky. A zmätok nie len v hrdinoch, ale aj vo mne samotnej, lebo to čítanie bolo miestami dosť zvláštne. Mohlo za to i prepojenie na mýty a ozdravovanie Latinskej Ameriky a pre mňa neobľúbený magický realizmus. Čo však pre niekoho je mínusom, pre druhé môže byť plusom. Preto, ten kto obľubuje prvky magického realizmu a i prvky kultúr, ktoré sa vyznačujú mágiou, mýtmi a legendami, si môže prísť na svoje. Stačí už k tomu len pridať apokalypsu…
Apokalypsa spojená s ekológiou
Záchranná vzdialenosť určite nie je bežnou predstavou apokalypsy, ktorú v súčasnej literatúre predstavujú najmä autori pre mládež. Svet, ktorý tu predstavuje autorka sa podobá tomu bežnému, i keď vyzerá viac čierno a melancholicky. Preto čitateľ nemôže očakávať dystopické svety, ktoré vymysleli napríklad Suzanne Collinsová, James Dasher, Joelle Charbonneauová alebo Hugh Howey. Oproti týmto svetom ide viac o precitnutie prázdnoty, ničoty, neochoty a slabosti.
V tomto svete smerujúcom do apokalypsy je však dôležitá otázka ekológie, ktorú autorka podsúva. Človek je schopný neničiť len prírodu vôkol seba, ale ničiť tým aj sám seba a ďalšie generácie ľudí. Pri konaní nesleduje svoje svedomie, poprípade ho už ani nemá…
Rôzne modifikácie chorôb
Ďalším aspektom, a podľa mňa aj základom knihy, je zobrazenie ľudí, čo sa môže stať s ich zdravím. Toto je zas otázka toho, či sa s tým niekto stotožní alebo nie. Na jednej strane to zo strany autorky pôsobí ako ochranný prst, no rovnako to môže vyznievať ako poukazovanie na tých, ktorí i v súčasnosti môžu mať nejaké vrodené chyby. Nemožno však tak jednoducho hľadať vinníka a hádzať do jedného vreca chorých. Tým autorka chcela poukázať i na to, že kam smeruje ľudstvo a aké nástrahy ho čakajú v rámci medicíny. Svoju úvahu však nijako nezakončuje. Znova sa vracia do sveta mágie, akoby na úplný začiatok. Kniha preto pôsobí ako začarovaná a uzamknutá.
„Ako sa cítiš teraz?
Zdá sa mi, že mám horúčku. Preto je to všetko také chaotické? Myslím si, že to je dôvod, ale aj to, že tvoje konanie mi nepomáha.
Snažím sa byť taký zrozumiteľný, ako je to len možné, Amanda.
Nevravíš pravdu. Cýba mi najdôležitejšia informácia.
Nina.
Kde je Nina? Čo sa vlastne v tejto chvíli deje? Prečo sa všetko točí okolo červov?
Nie, nie. Teraz nejde o červy. Spočiatku to pociťuješ ako červíky v tele. Amanda, týmto sme už predsa prešli. Hovorili sme o jedle, o strave. Už si mi štyrikrát porozprávala, ako si sem prišla.“
Od Záchrannej vzdialenosti som veľa očakávala, no málo dostala. Nenadchol ma príbeh z pera autorky, nedokázala som sa stotožniť s jej myšlienkami a miestami som mala chuť knihu hneď dať preč a nedočítať ju. ( Avšak je veľmi krátka, tak som to napokon neurobila. ) Verím tomu, že určite sa nájde niekto, kto po nej rád siahne. U mňa to bol však krok vedľa.
Hodnotenie
1,5/5
Autor: Samanta Schweblinová
Názov: Záchranná vzdialednosť ( 2018 ), Distancia de rescate ( 2014 )
Foto: dusazeny
