rozhovor s Barborou Vanickou

0
428

Dobrý deň, v dnešnom článku si môžete prečítať rozhovor, ktorý robila Silvia Demovičová s Barborou Vanickou.

Barbora Vanická je mladá autorka z Košíc, ktorej v roku 2019 vyšla vo vydavateľstve Ikar prvotina s názvom Dvere v kúte sveta. Kniha na prvý pohľad zaujme krásnou obálkou od talentovanej grafičky Barbory Brandys. Za knihu jej Literárny fond udelil prémiu v kategórii próza.

Dvere v kúte sveta sú fantasy príbehom dvojčiat Adama a Evy. Adam je samotár, ktorý sa rád túla a fotí, je iný a rád by bol „normálny“, kým Eva je spoločenská a obľúbená. Jedného dňa Adam zablúdi k starým dverám a keď do nich vojde, ocitne sa v magickom svete Stromoroh, kde žijú rôzne fantastické bytosti.

Keď vkročí do Stromorohu, všetci v skutočnom svete na neho začnú zabúdať, dokonca aj jeho rodičia. Nechýba nikomu okrem sestry Evy, ktorá sa ho vydá hľadať. Spolu zažijú úžasné dobrodružstvo a pokúsia sa zachrániť Strom Anat.

V rozhovore s Barborou Vanickou sa dozviete, čo ju inšpirovalo k napísaniu knihy, či bolo ťažké nájsť vydavateľstvo a čo by odkázala mladým autorom.

Dvere v kúte sveta pritiahnu čitateľov okrem príbehu aj krásnou obálkou. Vy sama ste veľmi kreatívna, rada fotíte. Mali ste pri výbere obálky hlavné slovo alebo ju navrhlo vydavateľstvo?

Obálka je výsledkom úzkej spolupráce s vydavateľstvom. Našli sme ilustrátorku Barboru Brandys, s ktorou sme prebrali moju predstavu o tom, ako by mala obálka vyzerať, vydavateľstvo ju schválilo a ona ju potom nakreslila. Robila aj všetky ilustrácie vnútri knihy.

Príbeh Adama a Evy sa odohráva v Stromorohu. Existuje miesto (v Košiciach či inde), ktoré Vás inšpirovalo k vymysleniu takejto krajiny?

Rok a pol som strávila v Anglicku na odľahlom mieste v severnom Yorkshire. Bola to komunita, kde žilo veľa ľudí najmä s mentálnym postihnutím, ktorí boli integrovaní do bežných rodín. Bol to nádherný prípad symbiózy, zakúsila som pocit súdržnosti a vtedy mi napadol námet na krajinu, kde rôzne bytosti z iných svetov nažívajú spoločne.

A čo postavy? Sú modelované podľa skutočných ľudí alebo len výplodom Vašej fantázie?

V podstate každá postava má kus zo mňa. Potom sa do nich viem pri písaní lepšie vžiť. A ak sa jedná o postavu, ktorá je úplne iná ako ja, napr. postava Sama, vtedy si vezmem nejakú literatúru a naštudujem si správanie, ktoré k danej postave potrebujem. Ale napríklad pri Samovi som až tak veľa študovať nepotrebovala, pretože tému autizmu veľmi dobre poznám.

Máte súrodencov?

Mám o desať rokov mladšieho brata Adama (smiech). Potreboval nejaký čas, aby sa stotožnil s tým, že hlavná postava nesie jeho meno, no napokon s tým súhlasil a príbeh sa mu veľmi páčil.

Študovali ste psychológiu. Pracujete v tejto oblasti?

Áno, pracujem v psychologickej poradni s rôzne starými deťmi, od najmenších až po vysokoškolákov.

Ako ste sa dostali k písaniu?

Už ako malé dieťa som si vymýšľala príbehy, neskôr na základnej škole som písala patetické básničky (smiech). Po dokončení diplomovej práce som mala dlho blok, nedokázala som tvoriť. Za ten čas som si aspoň kúpila knihy o písaní a učila sa, ako správne písať.

Bolo pre Vás ako začínajúcu autorku ťažké nájsť vydavateľstvo?

Trvalo to dosť dlho. Vytlačila som zo päť kópií, možno aj viac, mojej knihy a poslala ich do vydavateľstiev spolu so sprievodným listom a podrobnou anotáciou. Ikar bolo jediné vydavateľstvo, ktoré sa ozvalo. Dostala som od nich spätnú väzbu a pripomienky, opravili prvé tri kapitoly príbehu, aby som videla, čo treba prerobiť. Tak som si sadla a celú knihu prepísala a upravila. Potom som to poslala naspäť a vzali ju. Trvalo to však dosť dlho.

Pre akú vekovú skupinu je kniha určená?

Najväčší ohlas mávam na besedách u piatakov a šiestakov na základnej škole, ale siahnu po nej čitatelia rôznych vekových kategórií.

Je náročné robiť knihe propagáciu, keď ste začínajúcou autorkou a poličky v kníhkupectvách sa prehýbajú pod záplavou rôznych kníh?

Spočiatku som to vnímala ako zodpovednosť a povinnosť voči vydavateľstvu, aby som svoju knihu propagovala na sociálnych sieťach. Ale po čase som si začala pripadať ako Gilderoy Lockhart z Harryho Pottera, ktorý všade chodil mávajúc svojimi knihami a cítila som sa hlúpo (smiech). Takže teraz sa skôr snažím prednášať na besedách a v knižniciach.

Čítate rada fantasy žáner? Máte obľúbeného autora alebo knihu?

Som veľká fantasy čitateľka. Medzi moje obľúbené knihy patrí Pán prsteňov, Harry Potter, samozrejme, staršia knižka Princezná z Mesačného údolia od Elisabeth Goudgeovej a momentálne zbožňujem Neila Gaimana. Zo slovenských fantasy som čítala Dievčatko z Krajiny Drakov od Molitorovcov.

Ako u Vás vyzerá proces písania? Potrebujete ticho a pokoj alebo sa dokážete sústrediť aj v hlučnom prostredí?

Nepotrebujem vyslovene ticho, neprekážajú mi zvuky v pozadí. Rada si pri písaní púšťam album Ghost Stories od Coldplay alebo rôzne namixované pozadia stiahnuté z internetu, napríklad zvuky kaviarne alebo nejakej fantastickej krajiny. Tiež rada píšem v knižnici v študovni.

Pracujete teraz na nejakej knihe?

Áno, píšem pokračovanie Dverí v kúte sveta.

Čo by ste poradili alebo odkázali začínajúcim autorom?

Aby sa nebáli písať zle. Nedá sa písať dobre, pokiaľ nepíšete najprv zle, česť výnimkám. Stále lepšie napísať niečo zle, než to nenapísať vôbec, pretože keď už je to raz na papieri, dá sa s tým pracovať a zlepšovať to. A tiež to, aby sa nedali odradiť neúspechom.

Barboru Vanickú nájdete na jej blogu https://kutsveta.sk alebo na Instagrame ako @k.u.t.s.v.e.t.a.

Ďakujem autorke za rozhovor J

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu