Vlčice zo Sernovodska (Zápisky z rusko-čečenskej vojny) | Duša Ženy
Keď sa frajer ne/podarí
27. marca 2018
Vyrozprávaný príbeh záchrancu z Lampedusy
26. apríla 2018

Reportáže z Čečenska

Vlčice zo Sernovodska – Irena Brežná

Po dlhej dobe som sa i ja dostala k čítaniu vydavateľstva Absynt. Svojím zámerom vydávať reportážnu literatúru je špecifické a spravilo si dobré meno. I preto som sa do čítania púšťala s nadšením a očakávaním. Výsledok na seba nenechal dlho čakať a už po niekoľkých stranách som vedela, či kniha Vlčice zo Sernovodska bude môj šálok kávy.

Konflikty medzi Ruskom a Čečenskom

Autorka v knihe zobrazila prvú a druhú vojnu, ktorá sa odohrávala medzi Ruskom a Čečenskom. Čiastočne načrtla aj medzivojnové (prímerie) obdobie. Téma je jasne politická, ale ukazuje sa aj do hĺbky morálne konanie  oboch strán. Tým, že autorka žila medzi Čečenmi a o mnohých veciach sa s nimi rozprávala a videla na vlastné oči,  ako tam ľudia žijú, odkryla čitateľovi nielen  objektívne dôvody týchto konfliktov, ale i subjektívne prežívanie obyvateľstva, ktoré zostalo poznačené vojnami. Jej reportáže sú plné i faktografických údajov a poznatkov. Pre mňa tam bolo mnoho nového, o čom som doteraz ani nevedela, že sa dialo, lebo o túto problematike som sa nikdy nezaujímala. Nad niektorými ukrutnosťami som krútila hlavou, že ako vôbec mohlo k tomu dôjsť. A potom prišlo aj zamyslenie…veď ani v súčasnosti nie je Rusko žiadny anjelik…stále sú tam niektorí, tí istí ľudia, ako v dobe čečenských konfliktov. A zas ani Čečeni nie sú bez viny. Určite mi však tieto reportáže pomohli objektívnejšie zhodnotiť politickú situáciu a boli veľmi prínosné pre môj všeobecný prehľad.

Necitlivá citlivosť zobrazenia hrôzy

Vec, ktorá sa autorke podarila úplne bravúrne je, že do celej knihy dala kus emócie. Nebola to však emócia, že by vyplakávala nad stavom, v akom sa ocitla, keď išla prvýkrát do Čečenska. Konštatovala, čo videla. To bolo opísané bez nejakého zahmlievania, niekedy až kruto, no pritom aj citlivo. Jej opisy boli veľmi dôveryhodné a naozaj som mala niekedy pocit, že som sa ocitla v rozbombardovanom meste, že som v sirotinci, alebo pozerám na rozpadnuté rodiny, kde ich členovia následkom rozhádzaných mín majú deformované telo. Čitateľ vníma hrôzy vojny nielen cez ten objektív bombardovania, ale aj následky, ktoré to zanechalo na ľuďoch. Nastáva otázka, prečo si ľudia neustále musia ubližovať? Načo vzniká potreba na vyšších postoch ( Putin a spol., ale aj na opačnej čečenskej strane) neustále ukazovať svoju moc len cez brutálnu, vojnovú silu.

Vlčice zo Sernovodska - Irena Brežná - duša ženy

Čečenka

Ako aj názov napovedá, hlavnými protagonistami sú v knihe ženy, ktoré to určite nemajú ľahké. Vojna ich vycvičila do určitej pózy, avšak akoby v sebe niesli protikladné znaky. Jednak musia byť odvážne, no za odvahou sa skrýva množstvo strachu. Chcú byť slobodné, no zväzuje ich Islam a postavenie mužov, ktoré je im nadradené. Cez ženy je transformovaná ich kultúra, zmýšľanie, povahy…cez ženy čitateľ spozná Čečensko.

Musíme sa zamyslieť

Autorka svojimi textami odovzdala informácie o skutočnostiach, ktoré sa stali, a stále existujú nejaké dôsledky z tohto konania. V čitateľovi to otvára množstvo otázok, ale aj zarazenia sa, že prečo sa to vo svete stále deje. Rôzne vojnové konflikty, nehumánne konanie, dokazovanie si nejakej moci…Sú to veci, ktoré treba riešiť, len je otázka, že ako. Predsalen, moc s tým niečo spraviť majú ľudia na vyšších postoch, a niekedy to vyzerá, že len zatvárajú oči. Treba len dúfať, že spoločnosť sa raz spamätá a myslím si, že treba s týmito informáciami konfrontovať aj mládež, ktorá svojim morálnym konaním môže ovplyvniť budúcnosť.

,,Keď nás nejaký muž varuje pred mínami, ktoré môžu byť skryté pod doskami, úlomkami tehiel alebo čerstvo nasypanou hlinou, a radí nám stúpať len na nedotknutú pôdu, čo si sa zmení. Doteraz som bola samý úžas a zvedavosť, celkom som sa ponorila do procesu písania, teraz cezo mňa prechádza strach ako akási neznáma vonná látka. Je panovačný, nestrpí vedľa seba iné pocity, sťahuje hrudný kôš, podrobuje si moje myšlienky i správanie.“

(s. 32)

 

Celkovo je kniha napísaná naozaj dobre. Mne sa štýl autorky zapáčil a aj to ako spracovala náročnú problematiku so svojim citlivým vnímaním bolo veľmi profesionálne dotiahnuté do konca. Ak sa odhodlávate na túto knihu, alebo zatiaľ len zvažujete, či sa do nej raz pustíte…čaká vás nie najpríjemnejšie odhaľovanie minulosti, ktorá nie je až taká vzdialená. Ja ju však musím odporučiť i ďalej, lebo mi naozaj sadol štýl autorky a aj téma je v mnohých aspektoch zaujímavá.

Autor: Irena Brežná

Názov diela: Vlčice zo Sernovodska ( Zápisky z rusko-čečenskej vojny ) ( 2016 )

Foto: dusazeny

 

2 Comments

  1. Skvělá recenze, od Absyntu mám zatím v hledáčku „Kuklux klan, tady bydlí láska“, ale chtěla bych si postupně přečíst všechny, líbí se mi, že se tyhle knihy věnují tématům, které podle mě nejsou příliš známé a jsou veřejností brané spíše jako „na okraji“. Také mě zajímá. Tuhle rozhodně píšu na seznam. Mrknu jestli vyšla, nebo vyjde česky. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *