Elena Ferrante – Zraňujúca láska
Autorku Elenu Ferrante netreba veľmi predstavovať, lebo i vďaka Neapolskej ságe ju pozná väčšina čitateľov. Mňa si práve táto sága až tak nezískala. Prečítala som prvý diel, no pri druhom som sa zasekla a nedokázala som knihu dočítať. Ja však nie som veľmi čitateľ na viacdielne série a preto som opäť dala autorke šancu, tentokrát pri knižke Zraňujúca láska, čo je už samostatná kniha. Musím povedať, že mi to sadlo oveľa viac a z knižky som mala naozaj dobrý čitateľský zážitok.
Príbeh knihy sa odohráva v Neapole. Hlavná hrdinka Delia prišla o svoju matku a kvôli pohrebu sa musí vrátiť do svojho rodného mesta. Smrť jej matky Amalii je však veľmi podozrivá. Našli ju utopenú len v spodnej bielizni, ktorá zrejme ani nepatrila jej. Zároveň Delia mala znepokojujúci telefonát pred jej smrťou. Delia sa prepletá množstvom spomienok, ktoré drží v sebe. Vracia sa do svojho detstva, snaží sa vyjsť z bludiska klamstiev, ktoré pretvárajú a modifikujú skutočnosť. Žiarlivý manžel, nemilujúci otec, špinavé ulice, smútok a bieda…Malo toto všetko vplyv ešte na Amaliin život, i keď prešlo toľko rokov? A Caserta? Bol jej milenec, priateľ či kat? Pri knižke Zraňujúca láska recipient už nevie, čo je pravda a čo klam.
Nebola to klientela, akú som si predstavovala. Pôsobili ako manželky mužov, ktorí rýchlo a ľahko zbohatli, zasypané dočasným luxusom, nútené užívať si ho uprostred nízkej kultúry, ktorá bola ako vlhký a preplnený suterén s polopornografickými komiksmi a obscénnosťami, opakovanými ako refrén. Boli to ženy zatvorené do väzenia mesta neprerušene korumpované najskôr chudobou a teraz peniazmi. (str. 67)
Začítať sa do tejto knihy bolo úplne jednoduché. Mňa si získavala každou ďalšou stranou a preto mi ten príbeh prebehol veľmi rýchlo, i keď som to naťahovala do troch dní. Priznám sa, že som si anotáciu vôbec pred čítaním nepozrela. Preto som samotný príbeh brala ako jedno prekvapenie za druhým. Bola to zmes drámy s detektívnymi vsuvkami, popritom deprimujúca spoveď a zároveň hľadanie skutočnej minulosti. Veľmi zaujímavé čítanie, podnetné a i keď niekedy tvrdé.
Štýl autorky je tiež veľmi svojský a zapamätateľný. Niekedy som mala pocit, že počas čítania padám do temnoty, do drsnosti sveta, ktorý mne je inak dosť vzdialený. Užívala som si to ako pozorovateľ, no určite by som si to nechcela prežiť. Rodinná dráma u Ferrante je napínavá, drastická a dotýka sa citlivých miest všetkých čitateľov. Veľmi pozitívnym aspektom bola samotná záhadnosť smrti a určité detektívne aspekty. Priznám sa, že to som od tejto autorky nečakala a preto ma to možno aj tak viac zasiahlo. Samotné vyvrcholenie príbehu môže niekomu prísť nedokončené…no mne to takto úplne vyhovovalo, pretože to tajomstvo celého príbehu potrebuje zostať zachované. Tematika je veľmi osobná pri hlavných postavách (čo môže byť v reály akákoľvek rodinná bunka) a tak, ako u nich zostávajú nezodpovedané otázky, tak to je veľakrát aj v skutočnosti, v dnešnej dobe. Niektoré chúlostivé veci zostávajú naveky pochované. Ferrante sa podarilo práve pochované veci vytiahnuť, zasiahnuť nimi recipienta a opäť schovať do vnútorného sveta jednotlivca.
Nebola to nevinná krv. Otcovi sa na Amalii nezdalo nič nevinné. On, taký zúrivý, taký zatrpknutý, a predsa tak túžiaci po radosti, taký prchký a taký sebecký, nedokázal zniesť, že mala k svetu priateľský a niekedy dokonca radostný vzťah. Videl v nej známky zrady. Nielen sexuálnej nevery: už som neverila, že sa obával len toho, že ho zradí pohlavne. Bola som si istá, že sa bojí predovšetkým opustenia, prechodu do nepriateľského tábora, prijatia zdôvodnení, slovníka, vkusu takých ľudí, akým bol Caserta: neverných intrigánov bez zábran, surových zvodcov, pred ktorými sa musel z nutnosti ukloniť. (str. 119)
Nevravím, že po tejto knihe opäť siahnem po Neapolskej ságe, no po samostatných románoch zrejme áno. Zraňujúca láska ma zasiahla a úplne vtiahla do svojho pochmúrneho sveta. Bolo to čítanie, ktoré som si užila, bola som v napätí a v tom čase som presne takú knihu aj potrebovala. Bolo to silné, emotívne, dychberúce.
Zachovala som si zvuky a obrazy. Možnože teraz som prišla na tú cestu, aby sa tie zvuky a obrazy znovu spojili medzi kameňmi a tieňmi a aby moju matku, skôr než sa stala mojou matkou, sledoval muž, s ktorým sa bude milovať, ktorý ju zakryje svojím priezviskom, zničí ju svojou abecedou. (str. 130)
Knižku by som odporúčala každej čitateľke, ktorá má rada túto autorku. Samozrejme, že by si ju mali prečítať aj nadšenkyne ženských románov, ktoré hľadajú podnetné a náročnejšie témy. Titul ponúka rodinnú dramatiku, napätie a nečakané zvraty. Ja vám knižku veľmi odporúčam a zaraďujem ju medzi najlepšie za mesiac jún.
Bol len starým mužom, ktorého frustrácia a zúrivosť zbavili ľudskosti. (str. 138)
Moje hodnotenie
5/5
Autor: Elena Ferrante
Názov: Zraňujúca láska
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z knihy Zraňujúca láska: strany – 67, 119, 138, 130.
