Laura Wood – Zlaté nebo
Zlaté nebo som si požičiava z knižnice v Nitre, kde som na knihu narazila náhodou. Pre mňa to bol úplne neznámy titul, s ktorým som sa ešte nikde nestretla, či už fyzicky alebo prostredníctvom recenzií. Začítala som sa do anotácie…a čo som si napokon povedala bolo, že buď to bude perfektne spracovaná téma, ktorá ma úplne odrovná, alebo to bude jedným slovom sklamanie.
Dej je o sedemnásťročnom dievčati Lou, ktorá je očarená krásou a honosnosťou starého domu, ktorý je už istý čas opustený. V jeden deň, keď si číta v jeho priestoroch a je pritom ovocie zo stromov zo sadu, začuje hluk. Niekto sa vrátil. Lou rýchlo ujde do reality, do domčeku, kde žije so svojimi rodičmi a súrodencami. Majitelia sa vrátili a spolu s nimi i ruch, zábava a neustále párty. Lou zasnívane hľadí na tento život, až dokým sa i ona začlení do života tejto spoločnosti. Začne navštevovať domácich, s ktorými sa spriatelí a tí ju neustále pozývajú do svojho príbytku, na pijanské zábavy až napokon i do vysnívaného Londýna.
Myslím, že viacerým hneď ako vidia obálku či anotáciu, hneď príde na myseľ Veľký Gatsby. Aj sama autorka cituje vo svojom titule Fitzgeralda, na čom by nebolo nič zvláštne či zlé, keby čitateľ po čase nezačal mať podozrenie, že sa ocitá už v známych dielach. To sa práve stalo mne, kedy som už ani nevnímala samotnú Lauru Wood, ale jej inšpiráciu. To by však bolo najmenej, no veci, ktoré sa mi nepáčili pri tomto titule sa kopili, čo napokon vyústilo do konštatovania, že príbeh ma neodrovná, ale práve naopak, sklame. Pokúsim sa vypichnúť aspekty, ktoré mi najviac znepríjemňovali čítanie a pre ktoré túto knihu by som neodporúčala.
Úvod – Na mňa bol úvod veľmi nezáživný a nudný. Skôr ma odvracal od deja, ako by ma do neho ťahal a lákal. Už počas prvých strán som zvažovala, či pokračovať v čítaní, práve pre tieto okolnosti.
Opisy – Tých tam bolo neúrekom. Nie je však opis ako opis! Autorka ich využívala neustále, čo samozrejme malo negatívny dopad. Do úzadia šli dialógy (boli tam samozrejme, ale i tak to nepomohlo retardácii deja, ktorá bola zapríčinená opisnými časťami) a aj vnútorné analýzy postáv (k tomu sa však ešte vyjadrím nižšie). Povedala by som, že Laura Wood sa stratila vo svojich skvostných, bohatých opisoch, ktorými chcela u čitateľa práve vyvolať efekt „Gatsbyho“ a pompéznosti. To v tomto titule bolo zrejme potrebné, avšak vyvážene…
Hrdinovia – Veľmi dlho som nemala takú česť s tak plytkými, čitateľnými a po psychologickej stránke nezvládnutými postavami. Autorka si vytvorila postavičky, zakryla ich „tajomstvom“ a prečkala s nimi, dokedy to „tajomstvo“ nepovedala. Nie je to však nič také, z čoho by čitateľ padol na riť. Celkovo ten príbeh nie je tajomný, práve naopak je ľahko predvídateľný. I pri postavách je čitateľná jasná inšpirácia, ktorá poháňa autorku a následne aj konanie hrdinov. Ona je chudobná, túžiaca po dobrodružstve, má umeleckú dušu a je tvrdohlavá. On je bohatý, dobrodružný život si udržiava len pre oči verejnosti a je hašterivý, no popri tom vie byť citlivý a gentleman. Stretnú sa a začnú sa hádať…nemusím ani pokračovať. Keď je už samozrejmé, ako sa vyvinú vzťahy, tak by bolo aspoň trochu potešujúce, keby čitateľ vidí vývin postáv. Ani takýto moment však titul neponúka. No a napokon ani samotné rozhovory nestoja za veľa.
„Už nejaký čas je mi jasné, že Cardewowci niečo skrývajú. Na pozadí toho zlatého sna, v ktorom žijeme, sa niekedy mihne čosi temné. Niečo, prečo Caitlin bzučí ako žiarovka, čo sa každú chvíľu rozbije. Niečo, prečo ju Robert napäto pozoruje. Časť mňa túži po tom, aby mi dôverovali a zverili sa mi, nech už ide o čokoľvek, no druhá, zbabelá časť sa rozhodla ignorovať ich starosti a pridať si ich tajomstvá na zoznam problémov, ktoré v sebe potláčam. Uvedomím si, že to isté robia aj oni – starostlivo sa zbavujú všetkého, čo sa nehodí do sveta, ktorý vytvárame, do sveta plného radosti a pôžitkárstva.“ (s. 177)
Posolstvo knihy – V tomto bode sa vyjadrím stručne. Posolstvo knihy mohlo byť veľmi dobré, keby nie je stiahnuté celým zvyškom negatívnych vecí, ktoré sa týkajú tejto knihy. Ten príbeh mal dobrý základ -námet, ale budovateľka to nezvládla a zostali z toho len ruiny.
Neprekvapivý záver – Napokon už môžem len skonštatovať, že po nudnom a nezáživnom čítaní, prišiel neprekvapivý záver, trošku klišé. Možno by to potešilo čitateľky romantičky, ale ani tým som si nie úplne istá.
Pre mňa táto kniha predstavuje sklamanie, zahodený dobrý námet, nudu, nezvládnuté postavy a určite ju neodporúčam.
Moje hodnotenie
1/5
Autor: Laura Wood
Názov: Zlaté nebo
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvok je citovaný z knihy Zlaté nebo – strana: 177
