Dada S. Brezovská – Zaslúžené šťastie
Po prečítaní knihy Vzkriesené nádeje, som mala opäť šancu nazrieť do životov hlavných protagonistov prostredníctvom titulu Zaslúžené šťastie. I tu som sa stretla so zaujímavými cestami osudu, ktorý tak ako môže priniesť nečakané problémy a bolesť, môže napokon ukázať i hodnotu šťastia a lásky.
Autorka opäť otvorila životy niekoľkých žien, v ktorých demonštrovala to, ako sa človek vďaka vnútornej bolesti a nenávisti vie zmeniť. Pri tom narážam najmä na príbeh Slávkinej svokry – Olívie. Ten je čiastočne rozpovedaný jej matkou Melániou, o ktorej sa Slávka dozvie úplnou náhodou. Pred čitateľom sa otvára história rodu Vesselovcov, no konečnú bodku za rôznymi konfliktmi, neprávosťami a krivdami môže dať až Olívia. Až ona zavŕši rozprávanie a rozhodne, či história bude ďalej putovať až k jej vnučke. Tento príbeh je jasným oporným stĺpom a oproti predchádzajúcej knihy, kde bolo niekoľko malých príbehov, tu je dominantným príbehom. K nemu sa pripájajú jednotlivé udalosti v súčasnosti. Preto sa čitateľ, ktorý si privykol na predchádzajúce postavy: Svetlanu, Vieru či Pavlu, nemusí báť. Všetky opäť stretne prostredníctvom rozprávania a niektoré nové k nim aj pribudnú.
„Ťarcha spomienok nás láme a zráža na kolená, napriek tomu sa ich nedokážeme vzdať. Prečo ich presúvame z jedného kúta do druhého, namiesto toho, aby sme ich vyhodili? Možno je to priťažká práca pre jedného. Potrebujeme pomocníka, chápavého poslucháča, ktorý nás bude držať za ruku, keď sa obzrieme späť.“ (str. 150)
Ako aj v prípade prvej knihy, tak aj pri tejto išlo čítanie veľmi rýchlo a príjemne. Oproti predchádzajúcej časti neboli strany naplnené toľkými smutnými osudmi a historická linka do veľkej miery obzvláštnila a zatraktívnila pre mňa príbeh. Mne sa veľmi páči, ako vie autorka prelínať dejové linky, ako vie do nich vniesť kus tajomstva a napokon všetko ako puzzle spojiť v závere príbehu. Osudy svojich hrdinov má pekne premyslené, aby neprichádzalo k nejakým logickým chybám. Prečo ma však zaujal práve príbeh z minulosti? V ňom sa totiž autorka do veľkej miery vyhrala s rodokmeňom jednej rodiny, rozoberala do väčšej hĺbky vzťahy a bolo to veľmi vzrušujúco opisované. Jednotlivé dieliky potom v súčasnosti dávali zmysel a vrátili ma tým ešte k prvej knihe. Ukázalo sa, že nie je možné hodnotiť človeka z vonka, lebo len on sám vie, čo sa skrýva v jeho vnútri a my na okolí si nevieme predstavi, či za určitou maskou sa neskrýva hlboká bolesť.
Čo sa týka rozvoja ostatných postáv, to posudzujem o niečo slabšie. Mala som totižto pocit, že autorka sa snaží každému urobiť happy end. A to mi úplne nesedí s tou predchádzajúcou knihou, kedy naozaj každá jedna postava sa predo mnou otvárala , ponúkala mi ten svoj príbeh a videla som jej psychologický vývoj. V tomto prípade som bola skôr pozvaná ako nestranný recipient a mohla som prežiť jednotlivé aspekty ich životov z povrchnej stránky. Čo je škoda, ale zas na druhú stranu si hovorím, že touto slabšou stránkou šiel viac do popredia prepracovaný dejinný príbeh z minulosti. A ďalším faktom je, že kto chcel naozaj, aby postavy boli po Vzkriesených nádejach šťastné, tak práve tým ho obdarí Zaslúžené šťastie.
„Akoby nestačilo, že jej pýcha krvácala, ešte jej aj svedomie vyrubilo daň, ktorú musí zaplatiť každý, kto si prizná, že pochybil. Zaplavili ju výčitky, pred očami jej defiloval nekonečný zástup ľudí, ktorým ublížila a ich sklamané a vyčítavé pohľady ju pálili ako žeravé uhlíky. Hnevala sa na matku, to ona ju dostala do tohto rozporuplného stavu, no zároveň si uvedomovala, že je jedinou blízkou a dôveryhodnou osobou, čo jej zostala. Nesmie o ňu prísť! Počas posledných mesiacov už pocítila, aké to je byť osamelou nepotrebnou starnúcou ženou. Prestali ju tešiť krásne a drahé veci, práca jej už neprinášala uspokojenie, dokonca ani jedlo si nevie vychutnať, keď sedí pri stole sama. A Vianoce v prázdnom dome ju úplne dorazili. Po prvýkrát v živote si priznala, že blízky človek je viac ako bohatstvo a prestíž.“ (str. 218)
Aj keď knižka mala zopár drobností, pre ktorú ju vnímam o niečo slabšie ako predchádzajúcu, i tak som si ju veľmi čitateľsky užila. Štýl, akým autorka píše svoje knihy je veľmi chytľavý a k tomu zaujímavé vzťahové zápletky ponúkajú vzrušujúcu cestu naprieč generáciami. Ak máte rady/radi ženské romány, ktoré hľadajú vnútornú lásku v tomto často povrchnom svete, určite skúste knihy Vzkriesené nádeje a Zaslúžené šťastie.
Za titul Zaslúžené šťastie ďakujem autorke. Môžete si ho kúpiť tu. Autorka je aktívna na facebookovom účte, kde sa dozviete všetko o jej tvorbe a viete si tam kúpiť jej knižky v lepšej cene a aj s podpisom.
Moje hodnotenie
4/5
Autor: Dada S. Brezovská
Názov: Zaslúžené šťastie
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z knihy Zaslúžené šťastie – strany: 150, 218.
