Ivan Bobčík: Zahraj to znova
Nie vždy dostaneš, čo chceš.
No len sa snaž a nájdeš, čo potrebuješ.
Na tejto myšlienke stojí celý príbeh knihy Zahraj to znova. Rozprávačom je scenárista, ktorý čitateľom predstavuje nakrúcanie seriálu, ktoré sa nezaobíde bez vtipných situácií. Ako scenárista nemá také meno ako jednotliví herci, ktorí sú dobre známi. Jeho tichosť a neviditeľnosť v ruchu tvárí z neho robí dobrého pozorovateľa.
Po jednom z dní na filmovom placi sa scenárista ocitne na predstavení veštice Vandy. Vďaka večeru, ktorý strávil pri niekoľkých pohároch piva, prichádza na predstavenie úplnou náhodou (hľadal svoje ubytovanie) a podgurážený. Pri pokuse o „útek“ z miesta, je ako dobrovoľník vyvolaný na pódium. Počas tohto predstavenia sa mu do vačku dostáva papierik s textom: Nie vždy dostaneš, čo chceš. No len sa snaž a nájdeš, čo potrebuješ. A on sa ráno zobúdza na lavičke.. s miernym výpadkom pamäte. Po tejto noci však svojimi scenármi začne kúzliť a tak, ako vie prepísať scenár, vie prepísať i svoj život. A možno v tom nie je žiadne čaro, ale len bežný život, ktorý kúzelný je, len sa na to zabúda.
,Mlčky prikývnem. Nedokážem odtrhnúť oči od toho kamrlíka, kde ma chcú ubytovať. Ak je to vtip, tak veľmi zlý.
„Ako by som to…“pokračuje majiteľ penziónu ostýchavo. Vidím, že niečo chce, tak som zvedavý.
„Autogram, autogram!“ vykrikuje zaňho papagáj.
Igor sa červená ako školáčik a vyťahuje malý zápisník.
„Keby ste boli taký dobrý. Zbieram podpisy hercov.“
„Ale ja nie som herec,“ vravím mu s plnou vážnosťou.
„A čo ste?“ zatvári sa prekvapene.
„Scenárista.“
„Scenárista!“ zopakuje po mne a vyzerá ešte prekvapenejšie. „A to je čo (str.16)?“´
Možno viacerým z vás, tento titul nič nehovorí, pretože nie je hromadne propagovaný ani v internetových kníhkupectvách, ani na instagrame či na iných sociálnych sieťach. I pre mňa bol úplne neznámy, preto som sa aj do čítania púšťala s nejasnou predstavou, no zato bez očakávaní.
Rozprávač, scenárista, ktorý sa snaží pričarovať lásku jednej herečky, je taký pohoďák so smolou, že sa stane pre čitateľa hneď obľúbeným a aj sympatickým hrdinom. Veľmi prirodzene predstavuje recipientovi filmové prostredie, jednotlivých členov štábu, prebiehanie natáčania, ale aj vzťahy, ktoré môžu panovať počas pracovného ruchu na jednej filmovačke. „Naháňanie“ herečky síce už niekedy pôsobí zúfalo a trápne, no vzhľadom na beznádejnosť, ktorá sa vnorila do rozprávača, mu takéto správanie nejakým spôsobom tolerujete, a ani vás to až tak nevytáča. Počas čítania som nemala vytvorenú predstavu, čo by som očakávala od záveru, ale popritom všetkom, čo sa v knihe udialo, som v kútiku duše dúfala, že to nebude gýčovina ako evitovky (neberte to až tak vzťahovačne vy, ktorí na nich fičíte). A musím povedať, že som so záverom spokojná, pretože aj keď kniha bola v mnohom odľahčená a nenútila ma zamýšľať sa nad ťažkými témami a myšlienkami, tak samotný záver poukázal aj na náhody, ktoré sa dejú a pritom sú kúzelné aj bez čarov. Práve v tomto (aj) otvorenom konci sa pre mňa nejakým spôsobom zhmotnilo celé posolstvo knihy. Nezaručujem však, že i vy na to budete nazerať rovnako.
Treba ešte podotknúť, že titul je krátky, preto v ňom nie je veľa priestoru na analyzovanie postáv a ich konania a celkovo sa čitateľ nedostáva do vnútra vedľajších postáv. Prirovnala by som to ku krátkometrážnemu filmu, ktorý máte rýchlo vzhliadnutý a je vám jasná jeho myšlienka. Aj tu je titul kratší s hlavnou myšlienkou, ktorý je rýchlo prečítaný.
,Povzdychne si a nechá ma samého. JA keď chcem, aj mi dochádzajú veci. Teraz už napríklad viem, že ten sviniar ma oklamal! Vo chvíli precitnutia mi na hlavu začne padať príjemný letný dážď. Celkom som naň zabudol. Malo to byť veľké finále, pri ktorom sme sa mali pobozkať. Nevadí, hlavné je, že to kúzlo funguje. Dorazím na izbu premočený do nitky. Sadám za počítač a za zvukov hromov-bleskov a dažďa bubnujúceho na parapet zlostne ťukám do klávesnice. „veď počkaj, Lackovič (s. 62)!“´
Zahraj to znova je komédia, od ktorej nemôžete očakávať nič dramatické či filozofické. Ide o to, aby sa čitateľ pri knihe uvoľnil, zasmial, oddýchol, alebo ako ja odventiloval od sociálnej a politickej filozofii… Zvnútra je doplnená ešte o množstvo ilustrácií, ktoré sa mne dosť páčili, len som popri nich nejako nevedela pochopiť obal knihy. Ten je určite menej atraktívny a neviem, či má takú silu pritiahnuť potencionálnych čitateľov.
Knihu som určite čítala správne načasovanú. Preto mi sadla aj svojou nenáročnosťou, témou, rozprávačom i textovým spracovaním. Ak si chcete oddýchnuť, presunúť sa na filmový plac a dať šancu slovenskej komédii, môžete siahnuť práve po titule Zahraj to znova.
Moje hodnotenie
4.5/5
Autor: Ivan Bobčík
Názov: Zahraj to znova
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z knihy Zahraj to znova, strany: 16,62.
Kniha mi bola poskytnutá ako recenzný výtlačok.
O autorovi: Ivan Bobčík, dramaturg, scenárista, režisér, ale aj rekvizitár, klapka, herec a kuchár v catteringu. Mnohé situácie zachytené v knihe zažil, postavy a postavičky naozaj stretol. Jeho vedľajším projektom je online platforma www.skribler.sk, kde uverejňuje svoje literárne príbehy. (prebal knihy)
