recenzia – Vzkriesené nádeje

0
110

Dada S. Brezovská – Vzkriesené nádeje

Keď sa mi do rúk dostala kniha Vzkriesené nádeje, nerobila som si o nej žiadne predstavy a uzávery. Meno autorky bolo pre mňa nové a žánrové zaradenie sa pohybuje v oblasti, ktorú často nevyhľadávam. Preto po prečítaní knihy, o to s väčšou radosťou môžem povedať, že ma titul veľmi pozitívne prekvapil a nemám problém ho odporúčať ďalej. Určite si to zaslúži.

Dej je o ženách, ktoré počas svojho života prešli či prechádzajú určitými problémami. Tie problémy nie sú najľahšie, ale práve naopak, zaťažujú tak duševnú ako aj fyzickú stránku ich osobnosti. Na začiatku sa musí ešte čitateľ trošku dostať do deja, keďže sa striedajú pohľady jednotlivých postáv a zároveň i čas, kedy sa dej odohráva/odohrával. Napokon to však nie je retardujúce, ale vďaka štýlu autorky, idú strany za sebou veľmi rýchlo. Kniha sa číta veľmi dobre a to i napriek tomu, že jednotlivé jej aspekty ponúkajú obrazy životov veľmi ťažkých, takých, aké by asi nechcel nik prežiť. A v tomto bode chcem vyzdvihnúť to, ako sa s témou popasovala autorka, pretože nie každý autor, kto zvolí ťažkú tému svojej knihy, ju aj zvládne. V tomto prípade sa u mňa do popredia dostala zvedavosť. Vďaka nej sa mi kniha čítala určite o niečo lepšie a tie rozuzlenia som si užívala. Treba v tomto prípade počítať s tým, že kniha nemá len jeden záver, má ich hneď niekoľko. Je to vďaka tomu, že ponúka osudy niekoľkých žien a i keď záver je už jednotný, každý mini príbeh, ktorý je v knihe vyrozprávaný by mohol byť aj samostatným. Viac zápletiek, viac dramatických situácií a pritom žiadne napchatie textu zbytočnosťami! Ešte na začiatku sa mi občas stalo, že som trošku preskakovala vety, keď ma jednotlivý osud nechytil hneď, no postupom času som bola tak „zažratá“ do jednotlivých postáv, že už som si také niečo nemohla dovoliť. 😀

„Aj utrpenie je súčasťou života, treba ho prijať, prežiť, ale zbytočne ho v sebe nepestovať. Živí sa smútkom, nenávisťou, zatrpknutosťou a sebaľútosťou. Ak ho prestanete kŕmiť, odíde. Čo sa stalo, už sa neodstane.“ (str. 135)

Čo sa mi na Vzkriesených nádejach veľmi páčilo bola myšlienka priateľstva. Ako sa opustenosť vďaka priateľstvu razom zmení, koľko pozitivity to prináša jednotlivcovi ako aj koľko nových a krásnych zážitkov vďaka nemu človek prežije. Zároveň v sebe zahŕňa pomoc, nové nádeje a nevyžaduje si kompenzácie. Z pera Dady Brezovskej máte pocit, že všetky tieto atribúty sú vyvýšené a priam vás nahlodávajú a pýtajú sa na vaše priateľstvá.

Ďalšou vecou, ktorú ja hodnotím kladne je sexuálna stránka knihy. Toto je jedna z vecí, pre ktorú nemám chuť siahať po ženských románoch, lebo vo veľa prípadoch dochádza len k plytkému chápaniu a analyzovaniu vzťahov a čítať o nejakých sexuálnych praktikách nemám chuť. Ako to však bolo v tomto prípade? Boli tu sexuálne scény, ktoré zapríčinili isté pohnútky a zmenili osudy jednotlivých protagonistov. V tomto prípade bola ukázaná odvrátená strana a bolo to teda diametrálne odlišné od toho, čo sa mi zatiaľ dostalo do rúk. Čo sa týka postáv, tak s nimi bolo pracované celú knihu, vyvíjali sa, bola skvelo zvládnutá psychologizácia postáv a nedá sa povedať, že by sa niektorej z postáv venovala autorka viac či menej. Zároveň vzťahové aspekty knihy boli detailne analyzované, knižka obsahovala množstvo podnetov v rámci úvahových častí, ktoré svojou obsahovou stránkou považujem za nosnú konštrukciu tejto knihy. Nebojím sa povedať, že autorka mala všetko detailne premyslené, preto nejaké logické chybičky v knihe ani nenájdete.

„Čo by som dala za to, môcť sa znovu poprechádzať po lúke!  Za celé tie roky som si na túto betónovú džungľu ešte nezvykla! Bývam v meste plnom ľudí a cítim osamelosť, akú som v lese nikdy nezažila. Ani vtedy, keď som tam bola úplne sama.“ (str. 211)

Jediné, za čo v podstate trošku strhávam knižke je to, že boli určité časti, ktoré som preskočila a o nič som tým ani neprišla. Konkrétne to bola časť, ktorá sa týkala Vojtecha. Nejakým spôsobom som sa v jeho pasážach necítila komfortne ako čitateľ. Potom sa to už zlepšilo, ale ten začiatok s ním bol pre mňa ťažší. A zároveň som zvedavá na pokračovanie, od ktorého mám teraz vyššie očakávania.

Vzkriesené nádeje odporúčam všetkým čitateľkám, ktoré obľubujú knižky našich autoriek, majú rady príbehy, ktoré sú dramatickejšie (no so šťastným koncom) a rady sa zahĺbia aj do ťažších životných tém. Táto knižka ponúka priestor aj pre vlastné uvažovanie nad životom. Ja som ešte mladšia ako najmladšia hrdinka z priateliek a je mi jasné, že túto knihu berú inak ženy v mojom veku, inak by ju vnímali ženy po 40 či 60. Najmä tie staršie, ktoré majú odžité mnohé životné cesty sa vedia o to viac stotožniť s príbehom, ktorý im ponúka pani Brezovská. A ja sa už teraz veľmi teším, že túto knihu posuniem ďalej do knižnice a presne viem, do akých rúk ju odporučím.

Za recenzný výtlačok ďakujem autorke a jej knižku si môžete objednať TU . Autorka je aktívna na facebookovom účte, kde sa dozviete všetko o jej tvorbe a viete si tam kúpiť jej knižky v lepšej cene a aj s podpisom.
Zároveň tým, že sa blížia Vianoce, tak vám ju odporúčam, ak neviete akým titulom obdarovať svoju rodinu či známych.

Moje hodnotenie

4.5/5

Autor: Dada S. Brezovská

Názov: Vzkriesené nádeje

Foto a text: dusazeny.sk

Úryvky sú citované z knihy Vzkriesené nádeje – strany:135, 211.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu