recenzia – Vzdelaná

0
248

Tara Westoverová  –  Vzdelaná

Napokon sa aj do mojich rúk dostala toľko ospevovaná a chválami ovenčená autobiografická kniha – Vzdelaná. Siahla som po nej najmä pre tie všetky kladné recenzie a musím priznať, že o čom je, som sa veľmi ani nesnažila zisťovať. Preto som si nerobila ani žiadne ilúzie dopredu a nechala som sa prekvapiť.

Svoj príbeh prostredníctvom titulu prerozpráva Tara Westoverová. Vracia sa do svojho detstva, opisuje podmienky, v ktorých žila, rodinné väzby, ktoré ju spútavali a jej priebeh vzdelávaním a vlastnú iniciatívu, ktorá ju zaviedla na cestu samorozvoja a odpútania sa od „diktatúry“ jej otca. Tara sa ako malá nevzdelávala v škole. Mala kvázi domáce vyučovanie, no ako neskôr zistila, tak to bolo úplné minimum a až príchodom na vysokú školu zistila, ako ďaleko je vedomosťami od svojich rovesníkov. Tých však svojou šikovnosťou, vytrvalosťou a chuťou po vedomostiach neskôr aj predbehla. Zdrvujúci pohľad sa čitateľovi otvára pri spomienkach na jej rodinu a jej fungovanie. Na otca, ktorý (predpokladám, že väčšine čitateľov) sa javí ako náboženský psycho fanatik.

Už z toho kúsku, čo ste si vyššie prečítali, je zrejmé, že obsahovo je táto kniha veľmi silná, najmä u nej prevláda emocionálna linka, ktorá nenechá čitateľa ľahostajným. Myslím si, že pre nás je tento príbeh veľmi atraktívny, lebo na Slovensku je to vzdialenejšia téma, aj keď mormóni sa tu vyskytujú… Ide však o celkové spojenie ich náboženstva a spôsobu života so životom hlavnej hrdinky. Ja som sa veľakrát počas čítania čudovala a kniha mi priniesla množstvo negatívnych prekvapení v tom, ako niekto môže žiť tak sfanatizovaný. Udivovalo ma postavenie ženy, ktoré je úplne podriadené a celé to je desivé. Fyzické a psychické utrpenie, ktoré musela zniesť autorka je niečo, čo by som nikdy nechcela zažiť a ani by som to nikomu nepriala. V tomto ohľade má kniha v sebe veľmi silný odkaz. Tara Westoverová je akýmsi vzorom, ako sa postaviť za vlastnú slobodu a i napriek útokom na svoju osobu zostať tomu verná. Prekonáva strach nielen z toho, čím bola celý život strašená (zdravotníctvo, vláda, jej hriešnosť, slabé nasledovanie…) ale prekonáva aj strach z vlastnej rodiny. Vzdelaná predstavuje útek, ktorý sa netýka len fyzického presunutia z Ameriky do Anglicka, ale aj duchovný prechod a hľadanie vlastnej pravdy o sebe samej.

Mala som len osemsto dolárov. Toto všetko som vyprskla na mamu, utiekla som do izby a zabuchla za sebou dvere. O chvíľu už u mňa klopala. „Viem, že si myslíš, že sme k tebe nespravodliví,“ povedala, „ale ja som v tvojom veku bývala už sama a chystala sa na svadbu s otcom.“ „Ty si sa vydávala v šestnástich?“ spýtala som sa. „Nebuď hlúpa.“ Odpovedala. „Nemáš šestnásť.“Civela som na ňu. Ona civela na mňa. „Áno, mám. Mám šestnásť.“Premerala si ma. „Máš aspoň dvadsať,“ mykla hlavou. „Či nie?“ Mlčali sme. Srdce mi búšilo v hrudi. „V septembri som mala šestnásť,“ povedala som. „Ach,“ zahryzla si mama do pery, potom tam len tak stála a usmievala sa. „Tak potom sa netráp. Môžeš zostať. Nechápem, ako to tvojmu otcovi napadlo. Asi sme na to zabudli. Človek stráca prehľad o tom, koľko máte rokov.“ (str. 137)

Zatiaľ čo obsahová stránka titulu ma absolútne dostala, o štýle autorky to nemôžem povedať. Mala som veľmi veľký problém sa začítať do jej príbehu. Veľa častí knihy mi prišlo nezáživných a zbytočne obšírne rozspisovaných. Priznám sa, že niekedy som aj celé vety preskočila a po pár desiatkach stránok som vždy knihu odložila. No bol to môj boj so Vzdelanou. Je mi to ľúto, lebo tam boli popísané pre mňa zaujímavé skutočnosti, no bolo niekoľko momentov, kedy som knihu chcela dať úplne bokom, že ju možno ani nedočítam.  Našťastie viem, že nie som jediná, ktorá zvádzala takýto boj, lebo už som sa bála, že zas budem jedna z mála, ktorá povie na večne kladne hodnotenú knihu niečo negatívnejšie. Pre mňa štýl autorky jednoducho nie je. A nie je to spôsobené ani tým, že ide o autobiografickú knihu, lebo čítavam tento žáner a napríklad s knihou Ako som sa stal sám sebou, som vôbec nemala problém pri čítaní. Preto pre mňa Vzdelaná je obsahovo famózna kniha, no kvôli spracovaniu musím byť skeptickejšia.

Vzdialenosť – fyzická aj duševná -, ktorú som preklenula za posledných desať rokov, mi takmer vyrazila dych a kládla som si otázku, či som sa nezmenila až príliš. Nespravilo zo mňa všetko to študovanie, čítanie, premýšľanie a cestovanie človeka, čo už nepatrí nikam? (str.291)

Jednoznačne ju však odporúčam kvôli posolstvu, ktoré v sebe nesie. Je to zaujímavý pohľad aj do sveta mormónov, do ich fungovania a celkovo ich náboženstva. Je to nevšedný a zároveň smutný pohľad do fungovania jednej rodiny, v ktorej vyhráva len zastrašovanie a tyrania. No napokon je pozoruhodný výsledok, že ako dopadli súrodenci, ktorí odišli z rodiny za vzdelaním a ako tí, ktorí zostali fungovať v rodine, kde každý mal svoju rolu. Vzdelaná nie je kniha len o samotnom školskom vzdelaní ale o vzdelávaní sa vo všetkom, každý jeden deň v živote. O hľadaní vlastnej slobody a o boji vlastnej pravdy. Vzdelanie sa tak stáva luxusom, ktorého hodnota sa nedá ani vyčísliť.

 

Zrod môjho ja sa dá nazvať všelijako. Premena. Metamorfóza. Faloš. Zrada. Ja ho nazývam vzdelanie. (str.305)

 

Moje hodnotenie

3/5

 

Autor: Tara Westoverová

Názov: Vzdelaná

Foto a text: dusazeny.sk

Úryvky sú citované z knihy Vzdelaná, strany: 137, 291, 305.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu