recenzia – V znamení rubína

0
380

Majka Danihelová – V znamení rubína (Kronika strateného impéria, 2. diel)

Udalosť na krvavom večierku uvrhne Meggie do smrti…až kým sa niečo nestane. Po troch dňoch sa zobúdza, no najradšej by nežila. Mnohí to pokladajú za zázrak, Meggie obdivujú či sa jej boja. Nevraživosť rastie spolu so sympatiami. Meggie sa nemôže dostať medzi pospolitý ľud, držia ju na zámku spolu s Torim a Liou. Strážia ich nielen vojaci, ale celá Lesná rada. Ďalšie a ďalšie dni však neprinášajú žiadne zmeny v prospech Meggie, tá sa viac zabára do intríg a tajomstiev kráľovskej rodiny. Prekvapenie však čaká i ju samotnú. Vôkol nej vzniká chaos, mágia ukazuje svoju silnú moc a Meggie sa musí rozhodnúť medzi Zemou a Ametystovým lesom. Udalosti ju uvrhnú do situácií, kedy musí bojovať za seba, za svojich priateľov a hľadať skutočné zlo Ametystového lesa. Môže tento svet rovnako zachrániť, ako i zničiť?

Druhý diel Kroník strateného impéria vychádza po dlhšej dobe, ale pre fanúšikov domácej fantasy tvorby to znamená zaiste malé Vianoce. Majka Danihelová pred nimi otvára kúzelný i temný svet svojej fantázie, boj medzi rôznymi bytosťami, ktoré sú si tak odlišné, no zároveň podobné a nakoniec pridáva rovnako temnú bodku ako to bolo i v prvej časti, čím pripraví pre svojich čitateľských fanúšikov ďalší čas mučivého čakania.

Všímala som si, že viacerí si predtým, ako sa pustili do V znamení rubína, trošku osviežili pamäť jednotkou. Ja som túto časť vynechala, stavila som to na „in medias res“. Prvé strany som sa snažila zorientovať v postavách, ale celkom rýchlo som sa do toho dostala a po pár stranách už mi dej utekal veľmi rýchlo. Dej je jedným s najpozitívnejších aspektov tejto knihy. Autorka nevytvára zbytočné konverzácie, hluché miesta či nezáživnú akciu. V príbehu sa stále niečo deje, stále sa niečo nové dozvedá recipient a každá kapitola ho strháva do seba. Nemá chuť odkladať tak dobre vymyslený príbeh, ktorý šľape ako švajčiarske hodinky. Viem si predstaviť, že by si niekto mohol sťažovať na určitú neprehľadnosť, pretože v knihe vystupuje veľké množstvo postáv. V tomto prípade by som však upozornila na pozorné čítanie a nikomu by nemalo nič ujsť. Postáv je potrebných veľa, keďže sa jedná o príbeh, ktorý má byť obsiahnutý v niekoľkých knihách. Preto si myslím, že na 530 strán to Majka Danihelová vystihla s mierou.

Trošku inak to už vidím s konaním, rozmýšľaním a celkovými sympatiami k jednotlivým postavám. Autorka sa o svojich hlavných hrdinov stará, formuje ich, čitateľ vníma ich bolesti, spomienky, dokáže sa do nich vcítiť. V prípade vedľajších postáv je možné postrehnúť miernu čierno-bielosť ich charakterov, avšak hlavní a hlavnejší hrdinovia sú vykreslení s väčšou precízdnosťou.

 

„Mamina vôňa sa zintenzívnila a prehĺbila vo mne dieru. Dieru spôsobenú stratou najbližších osôb, jediných osôb, ktoré vás mali ochraňovať a sledovať, ako vyrastáte, učiť vás, čo je správne a čo nie, odovzdať vám vedomosti a skúsenosti, ukázať vám, ako máte milovať. (134)“

Meggie ako hlavná protagonistka bola pre mňa niekedy výnimočná, inokedy mi dokázala liezť riadne na nervy. O nič lepšie sa nevyšvihol ani Sky. Lenže, kto číta tú knihu, tak chápe, prečo to robia oni a prečo im to robí autorka 😀 . Množstvo problémov by však nemuselo nastať, keby sa normálne porozprávajú a nedurdia sa ako malé deti. A to je práve to, čo očakávam od nich v ďalších častiach (ak sa ich náhodou autorka nejakým spôsobom nezbaví), dospievanie v konaní a konverzovaní. Čo som ešte miestami pretrpela pri tejto knihe je to, že sama musí Meggie zachrániť celý svet… Nie som fanúšička hrdiniek, ktoré nevedia viesť dialóg ako normálni ľudia a len ony dokážu zachrániť všetko.

Akčnosť príbehu nechýba. Pri krviprelievaní si môžu prísť na svoje rovnako ženy, ako i muži. Neustála akcia necháva čitateľa v nepretržitej sústredenosti a napätosti. Zároveň je tam i štipka romantiky, ktorá je niečím okorenená, ale to nemôžem prezradiť. Klasickým romantičkám to bude asi málo, no i málo vie veľa urobiť, keď je to správne odhadnuté. Miestami máte pocit, že čítate trochu akčnejšiu rozprávku, ktorá sa odohráva za múrmi paláca, kde si má vybrať princ svoju vyvolenú. Miestami zas, že sledujete riadnu fantasy-historickú vyvražďovačku či kriminálne pátranie okorenené rodinnými tajomstvami. Kniha je síce určená pre tínedžerov, no dokáže osloviť oveľa širšie publikum.

Začítať sa do tejto 500 stranovej nádhery vám určite odporúčam, i keď s Meggie jednoducho miestami bojujem 😀 😀 .
Ak ste čítali jednotku a nepamätáte si až tak podrobnosti, to nevadí, časom sa vám v hlave vynoria. Ak ste nečítali ani tú, tak určite po nej siahnite buď v obchode, alebo v niektorej knižnici. Na záver môžem povedať, že dvojka prináša celkom zaujímavé rozuzlenia, ktoré zapínajú čitateľom jemné impulzy zvedavosti, ako to tá Majka ešte viac zauzlí, alebo rozuzlí?

„Zvláštne. Aká bola dôvera krehká. Zakladala sa na sympatiách? Na skutkoch, ktoré vykonali druhí? Prečo niekoho odsudzujeme pre drobné prešľapy, keď sami skáčeme od jedného problému k druhému? Asi je ľahšie zahliadnuť omyly iných než tie vlastné. Nikto predsa nechce čeliť svojmu prehnitému odrazu v zrkadle (s. 446).“

Moje hodnotenie
4/5

Autor: Majka Danihelová
Názov: V znamení rubína
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z knihy V znamení rubína, strany: 134, 446
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Venupress.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu