recenzia – Temné hlbiny

1
172

Robert Bryndza – Temné hlbiny

Robert Bryndza patrí k tým menám na Slovensku, ktoré sú známe vo svojom detektívnom žánri. Práve to ma presvedčilo k tomu, aby som si skúsila niečo od neho prečítať. Náladu na detektívku som mala, čas tiež, nič nebránilo tomu, aby som sa pustila do čítania. Vybrala som si od neho dva tituly: Chladnokrvne a Temné hlbiny. Temné hlbiny sa stali napokon prvou knihou, ktorú som od neho prečítala. Recenzie na ňu boli dosť kladné, tak som sa tešila. Táto radosť mi však nevydržala veľmi dlho a mám na knižku rozdielny názor oproti množstvu pozitívnych ohlasov.

Šéfinšpektor Erika Fosterová robí na drogovom prípade, ktorý ju zavedie k nepoužívanému kameňolomu na okraji Londýna. Tam by mala byť schovaná veľká dávka drog, ktorá môže ľahko dostať za mreže obvineného. Spolu s ňou sa však vyšetrovateľom podarí nájsť ešte jeden balíček. V ňom sú pozostatky malého dieťaťa. Zistí sa, že sa jedná o kostru dávno strateného dievčaťa. Jessica Collinsová je nezvestná už dvadsaťšesť rokov, keď zmizla mala sedem rokov. Prípad sa nanovo otvára a Erika Fosterová má vážny záujem ho rozlúštiť. Nebude to však také ľahké.

,Svetlo z videokamery osvetlilo obsah balíka. Vo vnútri ležala malá kostra – spleť kostičiek v tenkej vrstve bahna. Zvyšky oblečenia, len pár kúskov hnedej látky, sa zachytilo na hrudnom koši. Okolo chrbtice stále spojenej s panvou bol uviazaný úzky opasok s hrdzavou sponou. Lebka sa uvoľnila a zasekla medzi rebrá. Na hornej časti hlavy zostalo niekoľko pramienkov tmavých vlasov.
„Bože môj,“ vydýchla Lorna.
„Je to veľmi malé … Vyzerá to ako kostra dieťaťa,“ povedala Erika ticho.
Miesto sa ponorilo do tmy, pretože John s kamerou vyrazil ku brehu lomu, kde padol na kolená a prudko zvracal do vody.´(str. 25)

Neviem, či bola chyba začať tretím prípadom Eriky Fosterovej, alebo je to úplne jedno.. Keď – tak mi napíšte, či sa musia knihy čítať poporadí. Každopádne som si myslela, že nebudem mať problém s vyšetrovacím tímom a hlavnou vyšetrovateľkou prípadu. Avšak, stalo sa to, že som si nenašla k nej cestu. Celkovo ma postavy v tejto knihe neoslovili. Ani pozitívne, ani negatívne. Bol to taký neutrálny vzťah, ktorý som k nim pociťovala. Aj keď po tejto stránke mi to teda nevyšlo, vravela som si, že to nevadí, pretože hlavný je prípad a vyšetrovanie. K samotnému vyšetrovaniu viedla dlhá cesta. Podľa mňa veľa strán úplne zbytočných zo začiatku retardovalo dej, dlho to trvalo, kým začal samotný prípad. Nemám veľmi rada naťahovanie a v tejto knihe som sa s ním stretla viackrát. Dá sa povedať, že príbeh stál na dvoch pilieroch – prvým mal byť samotný prípad a vyšetrovanie a druhý pilier zobrazovali vzťahy jednotlivých postáv. Zbytočnými opismi a naťahovačkami sa pre mňa oba piliere rúcali. V čom však treba autora pochváliť je určite fakt, že text sa nečítal zdĺhavo, predsalen mal určitú dynamiku, i keď nie veľmi napínavú a prekvapujúcu, ale udržiaval si stály a určitý štandard.

Týmto by som sa mohla posunúť k samotnému prípadu a ne/prekvapivým záverom. Úprimne som čakala niečo viac. To je asi daň za veľké meno. Nebavil ma ten prípad, nemala som pocit, že sa v ňom dejú nejaké veľké zvraty a možno to bude aj vo vašom prípade tak, že aspoň jedného páchateľa budete mať ešte skôr ako Fosterová. Tiež som tak jemne očakávala, že autor navodí aj nejakú strašidelnejšiu a pochmúrnejšiu náladu, vyvolá vo mne strach možným páchateľom…Bohužiaľ nestalo sa. Miestami to vyzeralo, že by dokonca mohol pracovať s s náboženským fanatizmom, no ani táto niť nebola rozvitá do takej miery. Škoda. Čítala som už aj lepšie detektívky, napríklad z anglického prostredia vám odporúčam Chémiu smrti.

„Krvavé šmuhy pofŕkali stenu za vaňou a rozstriekali sa do výšky asi sto dvadsiatich centimetrov. Viedli až k miestu, kde cez okraj vane visela Crawfordova bezvládna ruka. Kvapkala z nej krv, ktorá sa na dlážke miesila s mlákami vody. Mal podrezané žily.“ (str. 334)

Keď si to dáme dokopy – veľa naťahovania a zbytočných pasáží, žiaden vzťah k postavám, vláčne vyšetrovanie, ktoré nevedie k veľkému prekvapeniu, ale aby som bola férová, tak aj celkom rýchlo čítaný príbeh, tak je jasné, že táto detektívka nebola pre mňa. Skúsim to ešte s knihou Chladnokrvne, ale bez tých veľkých očakávaní. Ak vás zaujala nejaká knižka od Roberta Bryndzu, tak mi určite dajte vedieť, že ktorá a čím vás „chytila“. Nevzdávam to s autorom 😀 😀 :D, no Temné hlbiny ja neodporúčam.

Moje hodnotenie

2/5

Autor: Robert Bryndza

Názov: Temné hlbiny

Foto a text: dusazeny.sk

Úryvky sú citované z knihy Temné hlbiny: strany – 82, 118.

 

1 komentár

  1. Ja som začala čítať Bryndzu tiež iba v tomto roku. A chcela som začať od prvej časti, lebo som predpokladala, že to bude v tomto prípade niečo podobné ako pri Läckbergovej a jednotlivé postavy sa posúvajú v osobných životoch a potom by som v tom deji mala chaos… Takže určite odporúčam čítať Bryndzu podľa postupnosti. Mám za sebou Dievča v ľade a Nočný lov.
    Nočný lov ma dostal oveľa viac a otáčala som stránku za stránkou (najmä pri konci) s mrazivým pocitom z odhalenia. Autor ma, samozrejme, prekvapil a ten prípad bol pre mňa o niečo viac atraktívnejší než Dievča v ľade. Jeho prvé dielo na mňa pôsobilo takým vlažnejším dojmom, no určite mu ešte treba dať šancu 🙂
    Inak nemám moc rada, keď je nejaká detektívka príliš pod pomyselným svetlom reflektorov. Aj kvôli tomu som po Bryndzovi siahla oveľa neskôr než väčšina populácie :-/

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu