Lisa Wingateová – Strážkyňa príbehov
Hlavná hrdinka Jen je newyorská editorka vydavateľstva Vida House. V jeden deň sa jej na stôl dostane záhadný rukopis, ktorý roztočí kolotoč udalostí. Jen sa vydá hľadať autora rukopisu s „požehnaním“ vydavateľa. Musí sa však vrátiť do Apalačských vrchov, do svojho detstva, z ktorého rany sa ešte nezahojili. Stojí pred ňou nielen ťažká úloha získať autora na svoju stranu v srdci Modrých vrchov, ale aj prekonanie osobných bolestí spôsobených rodinou. Jen však tieto dve náročné cesty (jedna v profesionálnom, druhá súkromnom ponímaní) otvoria nové dvere budúcnosti. Je len na nej, ako sa napokon rozhodne.
Niekedy veľmi dávno som čítala od autorky titul Listy do neba. V tom čase má táto konkrétna kniha nezaujala a preto som ani ďalej nečítala tvorbu autorky. Avšak, teraz sa mi podarilo v knižnici naraziť na jej titul Strážkyňa príbehov, nad ktorým som váhala. Bilo sa vo mne niekdajšie sklamanie so zvedavosťou. Povedala som si však, že Strážkyňu vyskúšam. Zmenila som sa ja, a možno aj autorkin štýl. Urobila som správne.
„Svedomie je silný a odhodlaný protivník. Vždy napadne najslabší článok tvojich argumentov (s. 53).“
V knihe sa prelínajú dva príbehy. Jeden s Jen, ktorá nájde rukopis, ktorý rozpráva príbeh Sarry. Autorka príbehom o Sarre otvorila tému Melungeonov. Ich pôvod zostáva záhadou. Ľudia ich považovali za miešancov belochov, černochov a Indiánov. Dochádzalo preto k ich diskriminácii a ponižovaniu. To samozrejme budete vidieť aj v texte, zároveň to Wingateová spojila so začínajúcou hanblivou láskou. Vytvorila tak kontrast medzi divočinou prostredia a jemnosťou citov. Podarilo sa jej to! Mohlo by sa zdať, že dejová linka s Jen bude jemnejšia, no opak je pravdou. Opäť sa ocitáme v divočine, no aj v zmätku vzťahov. Autorka odkrýva veľmi ťažké detstvo hlavnej hrdinky, ktoré nenechá čitateľa ľahostajným. V tomto prípade sú tiež otvorené dvierka láske, ale veľmi okrajovo a nie je to ani témou príbehu. V podstate to stojí na čitateľovi, ako by si predstavil budúcnosť knižných hrdinov.
„Premýšľam nad tým, či sa vôbec dá úplne zbaviť zdeformovaných rodinných pút a hýbať sa vo svete bez toho, aby sa vám pomaly zarezávali do kože… ako obojok, ktorý nedbalý majiteľ nechal šteňaťu príliš dlho a nezaujíma ho, ako tým zvieraťu ublížil. Obojok je čoraz tesnejší, až napokon vrastie do kože (s. 187).“
Strážkyňa príbehov nie je žiadna lovestory. Je to kniha, ktorá dáva podnety k zamysleniu, otvára dvere do minulosti a poskytuje množstvo podnetných myšlienok, je hĺbavá a silná. Čítala som ju celkom dlho, lebo aj keď ju čitateľ chce hltať, nedá sa to. Nesie v sebe ťažšie témy, ktoré si vyžadujú čas. No i tak chytí čitateľa a už ho nepúšťa. Ten prežíva všetky okolnosti s hlavnou hrdinkou, ktorá i keď je odvážna a šikovná, tiež ma svoje strachy a bolesti. Odporúčam vám, aby ste i vy siahli po tomto titule, ktorý vás zavedie do divočiny, ktorá niekedy otvára možnosti zahĺbenia sa. Okrem zvláštneho používania spojky Vám (akoby išlo o písanie korešpondencie v normálnom rozhovore) nemám čo vytknúť. A aj keď sa jedná sčasti o náboženskú knihu, viac som vnímala historickú linku a problémy Jen.
Ďalšie knihy, ktoré si môžete od autorky prečítať sú Listy do neba, Kým sme boli vaši.
„Často nás brzdí iba náš obmedzený pohľad na veci, vraví mi. Keď sa pozeráme iba na vlastné plány, prichádzame o nekonečné množstvo možností väčšieho plánu (s. 309).“
Moje hodnotenie
5/5
Autor: Lisa Wingateová
Názov: Strážkyňa príbehov
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z knihy Strážkyňa príbehov, strany: 53, 187, 309.
