Julia Waltonová – Slová načmárané na stenách
Slová načmárané na stenách je momentálne najhoršia YA kniha, ktorú som v tomto roku čítala. Preto je asi logické, že práve idete čítať negatívnu recenziu frustrovaného čitateľa…
Príbeh je o šestnásťročnom Adamovi, ktorý je schizofrenik. Práve podstupuje liečbu experimentálneho lieku, ktorý mu pomáha ignorovať halucinácie. Zároveň zažíva svoje prvé mesiace na novej škole a spoznáva Maju, ktorá mu začína byť veľmi blízka. Zo všetkého najviac by však chcel byť normálny. Ničím netrpieť a mať klasické problémy, ktoré trápia tínedžerov. Experimentálny liek však nezaberá a zrúteniu sa už nedá vyhnúť. Príde to v tom najhoršom čase. Adam chce svoje smutné tajomstvo pred Majou skryť…aký by to bol však vzťah s tajnosťami?
„Je mi jasné, že to nesmiem vysloviť nahlas. Nikto z tých, ktorí chodia za vami, to nemajú ľahké, však? Ale čo s tými, ktorí to ľahké majú? Čo ak ich trápi iba to, čo je na domácu úlohu a či sa dostanú na dobrú výšku? Alebo im zomrel príbuzný, rodičia sa rozvádzajú, alebo im chýba niekto, kto býva ďaleko. Nič z toho nie je horšie, ako keď musíte brať lieky, aby ste mali kontrolu nad vlastnou hlavou. To je jednoducho to najhoršie, čo sa vám môže stať.“ (str. 82)
Dlho som váhala, či sa pustiť do recenzie na knihu, ktorá ma tak zhnusila a nechuť z tej knihy na mňa doliehala dlho a dolieha aj teraz. To je taký pocit, že sa pozriete na nejakú knihu a musíte odvrátiť pohľad, lebo sa pred vami zobrazí celý jej dej a postavy, ktoré vám absolútne neboli blízke ani sympatické. Začnem práve tými postavami…Adam. Ja som ho priam neznášala. On bol taký nepríjemný a z toho dôvodu som ani nedokázala s ním súcitiť. Čítala som viacero YA kníh, kde hlavný protagonista trpí nejakým hendikepom či psychickou poruchou. Práve tým ma aj lákal tento titul. Schizofrénia. Možno niekomu to príde choré, ale pre mňa to je veľmi zaujímavé a chcela by som o duševných a psychických poruchách vedieť viac a preto aj siaham po takej literatúre…Čo som však touto publikáciou získala? Obraz o schizofrénii sa mi nijako radikálne nerozšíril. Okrem jednotlivých preludov a terapeutického denníka čitateľ do tejto oblasti nenahliadne. Myslela som teda, že aspoň vnútorný svet protagonistu bude pre čitateľa otvorený. Autorka takýto priestor ponúkla, čo množstvo čitateľov ocení najmä vtedy, keď im je postava sympatická. Mne však nebola absolútne. Vnímala som ho ako arogantného tínedžera, ktorý si myslí, že pojedol múdrosť sveta a tak ho vidím aj po čase od čítania knihy. Chápem, že mať nejakú chorobu nikdy nie ľahké, no stavať svoje problémy nad ostatné je egoistické a v prípade tohto Adamka som mala pocit, že hľadí len sám na seba a svoje ťažkosti….Nenašla som si k nemu cestu..
Páčilo sa mi však to, že autorka chcela poukázať na to, aké ťažkosti majú schizofrenici a že samotné liečenie je veľmi náročné.
„Myslím, že v živote nezabudnem na ten pocit. Vtedy som pochopil, ako by reagoval ten, kto by sa dozvedel moje tajomstvo. Toto bol názor okolia ľudí, ako som ja. Nie tie falošné úsmevy, o ktorých všetci vedia, že ich chcete počuť. Toto sa im ukrýva v srdci. Keby vedeli, že predstavujem hrozbu, poradili by mi, aby som sa zabil. Pomysleli by si, že som netvor.“ (str. 118)
Rada by som v tejto recenzii spomenula ešte jeden pre mňa neznesiteľný aspekt. Neustáli výsmech z ľudí a z náboženstva (asi to súviselo s tým, aký bol Adam)…je úplne jedno že či ide o kresťanstvo, hinduizmus, budhizmus či judaizmus…to čím som sa prehrýzala v tejto knihe som v podstate v literatúre nezažila. Teda najmä v YA. Neviem čo si mám o tom myslieť. Mne niektoré komentáre autorky prišli neprofesionálne a bola som z toho rozčarovaná. Ale áno, viem, že každý môže písať a vravieť čo len chce.
Čítanie tejto knihy som napokon prežila (ale s následkami). Nikdy v živote by som ju už do rúk nechytila. Nudila ma, postavy mi boli nesympatické, nič mi to čítanie nedalo, keď tak nervy. Zažila som v nej veľa výsmechu a škatuľkovania ľudí, čo sa mi absolútne nepáčilo. Ja vám túto knihu neodporúčam, ale sto ľudí – sto chutí. Možno pre vás bude skvost. Pre mňa …
Moje hodnotenie
1.5/5
Autor: Jula Waltonová
Názov: Slová načmárané na stenách
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z knihy Slová načmárané na stenách: strany – 82, 118.
