recenzia – Šéf môjho šéfa, Šéfom môjmu šéfovi

Michaela Zamari – Šéf môjho šéfa, Šéfom môjmu šéfovi

Knižky Šéf môjho šéfa a Šéfom môjmu šéfovi predstavujú žáner, ktorý väčšinou nechám oboplávať pomimo mňa. Romantické knižky mi nevadia, no s tými erotickými mám zásadný problém a ten úplne neobišiel ani toto slovenské dielko. Dôvod, kvôli ktorému sa im vyhýbam je, že v určitých aspektoch, nie sú vôbec originálne. Neviem či vy, ale ja som sa veľakrát zamýšľala nad tým, že prečo vždy (aspoň niekedy dávno, keď som také knihy čítala, to tak bolo) v tomto žánri (erotický román, romanticko-erotický román) hlavný mužský protagonista musí vyzerať božsky a mať tučnú peňaženku. Vďaka peniazom sa všade ľahko dostane, všetko si za peniaze kúpi… Prečo to nie sú stavbári, predavači, železničiari? Ale zakaždým podnikatelia?

Tak je to aj v prípade tohto šéfa- Tomasa. Ten príde ako kontrola do firmy Predictors, kde pracuje hlavná hrdinka Nela. Tá má za sebou smutné obdobie, no snaží sa dať opäť dokopy. V podstate má celkom dobrý život, ktorý zahŕňa prácu, ktorú má rada, koníček, s ktorým sa chce posunúť dopredu, benevolentného šéfa, s ktorým si rozumie aj po ľudskej stránke a kamaráta Nika s výhodami. Do tohto všetkého vtrhne Tomas Leroy a zbúra to. Ovzdušie medzi nimi je neustále nabité a Nela zažíva citové turbulencie. Je to tak aj s Tomasom? A prečo vlastne prišiel na Slovensko? Nela má viac otázok ako odpovedí, no niečo ju k tomuto mužovi ťahá. Nie je však všetko také, ako sa zdá, a na Tomasa začnú padať podozrenia, ktoré Nele na istý čas otvoria oči so zistením, že toho človeka vôbec nepozná.

„Život však veľakrát rozohrá partiu, v ktorej vyloží na stôl vlastné karty, a nezaujíma ho, čo držíme v ruke my. Rafinovane nás predbehne. V podstate je tá hra aj tak vždy naša, záleží len na tom, kedy si uvedomíme, že my určujeme jej pravidlá.“ (str. 269)

Keď sa vraciam k prvej časti, tak ako prvé mi hneď napadne – veľmi rýchle čítanie, málo romantiky a nepochopiteľné správanie hlavných protagonistov.
Začnem tými pozitívnymi vecami, vďaka ktorým sa mi Šéf môjho šéfa čítal dobre. Autorka ma zaskočila tým, ako sa titul rýchlo a jednoducho čítal. Neboli tam žiadne časti, ktoré by nejakým spôsobom spomaľovali dej a vedela, kedy má viac pritlačiť na dramatickosť a kedy naopak spomaliť. Vedela využiť správne moment prekvapenia a tým si získala aj čitateľa. Z knihy ako celku som mala pocit, že si zakladá na určitej postupnosti a všetko, čo sa v ňom čitateľ dozvedá, má svoje opodstatnenie. Dá sa však povedať, že táto časť je určitým predkrmom, pretože všetko dôležitejšie a vážnejšie bude predostreté až v pokračovaní. Keďže ide o romanticko-erotickú knihu, tak som sa zamyslela aj nad určitým rozložením v knihe. Popravde, v prvej časti som veľmi nemala pocit, že by to ovplývalo romantikou. Tá mi tam aj trochu chýbala. Na druhú stranu, erotické pasáže boli „v norme“ , bolo ich akurát, čiže nepresycovali text, ale tvorili vhodne určené množstvo. Možno to, že som nepociťovala romantickú črtu knihy je zapríčinené i tým, aké postavy v titule vystupujú a aký priebeh má ich vzťah.

Najmä pri Nele som mala problém, nevedela som sa úplne stotožniť s tou hrdinkou. Veľa vecí mi na nej prekážalo, no najmä to, že nič si nevedela odkomunikovať. To nabralo na intenzite v druhej časti, kedy som sa z nej išla zblázniť. Pred čitateľom stojí aj časť jej minulosti, ktorá určitým spôsobom z nej robí silnejšiu ženu (čo vyvracia miestami jej správanie 😀 😀 ). Nestotožnila som sa ani s jej vzťahom s Nikom, ale to je skôr osobný názor. Mne to príde úplne odveci prechovávať taký vzťah, lebo tak sa nedá fungovať. Na druhej strane to spôsobilo menšiu dramatickú situáciu. Keď prichádza na scénu Tomas, tak všetko racionálne razom vypne. A tým sa dostávam k najväčšiemu problému celej knihy Šéf môjho šéfa. Poznali sa dva týždne, keď sa rozprávali, tak sa zväčša hádali, nepoznali sa ani poriadne, no celé je to vykreslené ako obrovitánska láska storočia, ktorá pretrvá naveky. Takúto romantiku som nechcela. Iróniou je, že aj keď ma hnevali neustále, tak nemôžem povedať, že by som tie postavy nenávidela. Skôr som ich nechápala, najmä ich konanie.

Neznášam, keď si muži myslia, že sa žena poskladá z ich konta a padne im k nohám. Možno niektoré ženy uznávajú takýto životný štýl a ja im to nezazlievam, ale môj prípad to nie je a nikdy nebude. (str. 291)

Keď som chytila do rúk druhú časť: Šéfom môjmu šéfovi, tak som mala trošku strach. Nevedela som, do akej miery sa zmení správanie knižných protagonistov a na čom bude postavený dej. Toto pokračovanie každý (aspoň, čo som ja zaregistrovala) vychvaľoval, že sa veľmi rýchlo a samo číta. A u mňa toto práve nenastalo. Skôr som sa s knižkou trápila. A konkrétne opäť s postavami. Začnem však s pozitívnymi aspektmi. Určitý povrchný vzťah medzi hlavnými hrdinami sa postupne maže a prichádza k hlbšiemu spoznávaniu. Tomas vyrozpráva svoju, nie najľahšiu, minulosť Nele, čím sa ich vzťah spevňuje. Dokonca je v ňom cítiť aj viac romantiky a je vo väčšej miere uveriteľný. Autorka viac „zabŕda“ do cestovania, čo je úplne super a spestruje to knihu. Je to niečo, čo v mojich očiach vyzdvihuje a zlepšuje tento diel. Okrem toho zobrazuje aj viac rodinný a spoločenský život. Recipient ide s hlavnou hrdinkou na chatu, na rozlúčku so slobodou, či na obed k babke… Aj postáv je tu viac a vystupujú do priameho konania hrdinky. Práve vďaka nim sa lepšie vytvára obraz spoločenského života, no aj Nely samotnej. Čo zostalo zachované, sú riešenia problémov pri značnej dávke alkoholu. 😀 😀 Z tohto pohľadu je 2 určite lepšia, no i tak má svoje chybičky.

Keď ma chytil, moja dlaň zapadla do tej jeho, akoby boli vytvorené jedna pre druhú. Keď sa usmial, prehnali sa mnou také príjemné pocity, aké som jakživ nezažila. (str. 17)

Myslím si, že hlavným dôvodom, prečo mne sa táto časť čítala pomalšie, bolo správanie knižných hrdinov medzi sebou. Raz boli najšťastnejšia dvojica pod slnkom, potom sa pohádali, nebavili sa a nakoniec sa udobrili a toto dokola. Nebavilo ma to. Čakala som, že po prvej časti budú vystupovať viac rozumnejšie a nie sa neustále doťahovať. Oni sa spolu nevedeli normálne porozprávať, keď nastal problém. A už keď som to mala bližšie ku koncu, tak bolo bohužiaľ jednoznačné, ako to celé skončí. Veľmi málo vecí ma počas čítania prekvapilo, čo ma mrzelo. Takto sa aj druhý diel ocitol na hojdačke emócií.

Po čase hodnotím obe knihy ako literatúru, ktorá ani neurazí, ani úplne nenadchne. Môže to byť príjemné čítanie pre ženy, ktoré hľadajú ľahkú literatúru so štipľavými scénami a pritom očakávajú aj trochu dramatickosti a pohľadu do ťažších osudov jednotlivcov. Čo sa autorke nedá uprieť je, že na písanie má cit a vie nadchnúť čitateľa. U mňa to stroskotávalo na postavách a ich pletkách, ktoré neboli schopné riešiť. Popritom však obe knižky poskytovali slušný materiál na zamyslenie sa. Teraz je to už len na vás, či sa do „Šéfinka“ pustíte.

Nikdy nepovýšte prácu nad svoje dieťa. Ono si nemôže vybrať. Vy áno. (str. 249)

Ďakujem Michaele Zamari za to, že predtým, ako knihy poputujú na regál mestskej knižnice, tak mi dala možnosť prečítať si jej romanticko-erotické tituly. Nie je to moja komfortná zóna a musím priznať, že ma aj spísanie recenzie potrápilo viac ako pri iných knihách.

Moje hodnotenie

3/5

Autor: Michaela Zamari

Názov: Šéf môjho šéfa, Šéfom môjmu šéfovi

Foto a text: dusazeny.sk

Úryvky sú citované z kníh Šéf môjho šéfa: strany – 269, 291, Šéfom môjmu šéfovi: strany- 17, 249.