Katie Kitamura – Rozchod
Knižka Rozchod ma zaujala svojou tajomnosťou a vážnosťou témy, ktorú ponúka. Preto som si napokon aj tento titul kúpila a na dovolenke pri šume mora sa do neho pustila. Či sa mi čítala dobre a že či ma napokon presvedčila o svojej kvalite si môžte prečítať práve v tejto recenzii.
Rozprávačkou príbehu je žena, ktorá nejaký čas žije odlúčene od svojho manžela Christophera. V podstate ani nevie, kde sa nachádza a čo robí. V jeden deň jej však zavolá svokra, ktorá ju pošle, aby hľadala svojho manžela, pretože jej nedvíha telefón. Ona však nevie, že manželský pár si už prešiel rozchodom. Tak sa hlavná protagonistka ocitá v Grécku, v luxusnom hoteli v okolí ničoho. Spolu s misou nájsť manžela, ho chce hneď informovať o žiadosti o rozvod. Dochádza k nazretiu do vlastného vnútra, k analyzovaniu vzťahu, ktorý mali manželia, ako aj k rozkladaniu všetkých krívd, ktorých sa večný sukničkár dopúšťal. Pred čitateľa sa predostiera priepasť, ktorá stojí medzi dvoma ľuďmi. Christophera sa však nedarí nájsť a možno sa nikdy nenájdu ani odpovede na zamlčané otázky.
„Dnes už nikam nechodia, aspoň väčšina z nich nemala more na brázdenie či púšť na prekonanie, mali len poschodia kancelárskych budov, rannú dopravnú špičku, známu a monotónnu krajinu, v ktorej sa život premenil na tovar z druhej ruky a nebol niečím, čo by človek mohol vlastniť. Len na brehoch nevery dosiahli isté súkromie, dotkli sa vnútorného života, len v oblasti nevernosti sa opäť stávali pre svoje manželky cudzincami schopnými čohokoľvek.“ (str. 23)
„Šarm nie je univerzálny, túžba je často neopätovaná, zbiera sa a hromadí na nesprávnych miestach a postupne sa stáva toxickou.“ (str. 72)
Hneď na začiatok poviem, že mne táto kniha úplne nesadla. Boli v nej však aj veci, ktoré som si ako čitateľ naplno užívala. K tým patrilo prostredie a opisy, ktoré autorka vložila do titulu. I keď neboli nápadné, tak predsa si ma získali. Ďalším veľkým plusom a asi aj najzávažnejším boli samozrejme myšlienky sprostredkované cez myseľ hlavnej protagonistky. Dá sa povedať, že celé plynutie deja je na nich postavené a preto dynamických častí je v knihe úplné minimum. Skrz tieto myšlienky má recipient možnosť analyzovať jednotlivé vzťahy, možno ich aj komparovať s prostredím, kde žije a práve preto potom vyznievajú veľmi živo a dôveryhodne. S hlavnou hrdinkou sa čitateľ môže aj nemusí stotožniť. Nič to nemení na tom, ako ho jednotlivé témy, myšlienky a závery presvedčia či zasiahnu hlboko vo svojom vnútri. Je to príbeh, ktorý je najmä o premýšľaní.
Samozrejme, že kniha Rozchod má aj svojský dej, ktorý sa odohráva najmä v Grécku. Postáv je v nej pomenej, no tie čo sú, sú tie najdôležitejšie a v podstate sa ani nenúka, aby v titule vystupoval ešte niekto ďalší. Pred čitateľa sa otvorí aj detektívna zápletka, ktorá je veľmi chabá v porovnaní s nejakými krimi románmi. Práve na tomto aspekte je vidieť, že autorka nechcela zaujať recipienta dejovou dynamikou a nečakanými zvratmi, no práve už spomínanými myšlienkovými pochodmi hlavných aktérov. Skrz ne sa totižto najdôslednejšie dostala do vnútra čitateľa. Pre mňa to bolo však aj trochu na škodu, pretože to plynutie rozprávania bolo niekedy „nekonečné“ a miestami až nezáživné. Našla som si v tom veci, ktoré mi niečo dali, no nedá sa to povedať o celej knihe. Preto možno práve keby nie sú jednotlivé dejové aspekty vkladané ako len nejaká kulisa, ale viac by sa nimi pracovalo, tak by to v mojom prípade zakrylo určitú strnulosť. Samotnou záhadou mi boli aj hrdinovia. Vnímala som ich naozaj len ako pozorovateľ a to nielen tie hlavné. I vedľajšie na mňa nesiahli. Možno práve tento hlboký odstup zapríčinil určitú ľahostajnosť nielen voči nim, ale voči celému titulu.
Knižku Rozchod by som vám isto neodporúčala čítať ako oddychové čítanie, pri ktorom sa zabavíte. Je to hlboká kniha, miestami svojou témou znepokojivá a čitateľ potrebuje čas na jej spracovanie. Ja som mala niekedy pocit, že autorka vysiela tajomné temné chápadlá, ktoré potemňujú vnímanie. 😀 😀 Jednoznačne je to titul, ktorý je zaujímavý, temný (neberte tento výraz však ako strašidelný!) a znepokojivý, čo sa týka vzťahov. Niekoho sa môže absolútne dotknúť, dokonca sa v ňom nájde, niekto okolo neho preletí ako pozorovateľ, ktorý si uchová jednotlivé časti a niekoho naopak nemusí vôbec osloviť. Je to román, ktorý nepríde priamo za čitateľom, no čitateľ si k nemu musí nájsť cestičku.
„Všetky tváre majú pri strachu hlúpy výraz, emócia prekoná inteligenciu, šarm, humor, láskavosť, vlastnosti, vďaka ktorým ľudí spoznávame a vďaka ktorým sa do nich zamilujeme.“ (str. 102)
„Správali sa ako profesionálky, čo je jedna z funkcií doby, ktorú žijeme, ľudia sa fotia celé dni, pri každej udalosti a v každej situácii, keď jedia raňajky, sedia vo vlaku, stoja pred zrkadlom. Výsledným efektom nie je nová úprimnosť alebo pravdivosť fotografií, ktoré sa množia v našich telefónoch , počítačoch či na internete, ale skôr naopak: umelosť fotografie sa infiltrovala do nášho každodenného života. Celý čas pózujeme, dokonca aj keď nás nikto nefotí.“ (str. 107)
Knižku rozchod vám odporúčam, ak chcete siahnuť po titule, ktorý načiera do problémov vzťahov bez nejakej servítky. Romantiky či nejakých čitateľsky príjemných ľúbostných scén sa tu nedočkáte, ale určite to zanechá nejakú nálepku na vašom srdci. Či už sa stanete fanúšikom Rozchodu, alebo naopak vás vôbec nezaujme, je to kniha, ktorá v sebe nesie množstvo myšlienok na zamyslenie.
Moje hodnotenie
3/5
Autor: Katie Kitamura
Názov: Rozchod
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z knihy Rozchod: strany – 23, 72,102, 107.
