recenzia – Raz sa uvidíme

1
766
raz sa uvidíme

Simona Kutišová – Raz sa uvidíme

Marika, Dávid, Rasťo – tri postavy, s ktorými veľmi intenzívne prežije čitateľ svoj čas pri knihe Raz sa uvidíme. Nazrie do ich vnútra, do ich konania a možno vynesie i vlastné súdy?

Marika vidí všetko, a predsa pred mnohými vecami zatvára oči.
Dávid vidí väčšinu vecí, a predsa by si niekedy želal nevidieť.
Rasťo nevidí nič, a predsa toho vidí omnoho viac ako väčšina ľudí v jeho okolí.
Čo sa musí stať, aby ľudia skutočne otvorili oči?

Marika je stredoškoláčka, ktorá študuje za zdravotnú sestru. Počas praxe spozná nevidiaceho mladého muža Rasťa, s ktorým nadviaže rozhovor. Vykľuje sa z neho celkom milý pacient, ktorý však strká nos do vecí, do ktorých by podľa Mariky nemal. Posudzuje jej priateľa Dávida, ktorý naozaj nie je ukážkovým priateľom. Marika však pred jeho nedokonalosťou priviera oči, pretože si sama neverí. Tajne dúfa, že jej vzťah s Dávidom sa zlepší a prežije svoju vysnívanú lásku. Do Dávidovho života sa však začínajú vkrádať démoni, ktorým ani Marika už nedokáže čeliť.

Dokáže ešte niečo vrátiť Rasťovi zrak? Nájde Marika silu, aby si začala viac vážiť seba? Zmení sa Dávid, aby bol pravým priateľom Mariky, o ktorého sa môže kedykoľvek oprieť? Nie všetko v tomto románe končí šťastne, je v ňom i smútok a strach, no o to viac je pravdivejším.

Simonu Kutišovú vnímam ako istotu vo svete dievčenských románov. Siahnete po akomkoľvek jej románe a vždy je to dobré. Výnimkou nie je ani titul Raz sa uvidíme, ktorý v sebe skrýva nielen romantiku, ale i množstvo vnútorných bojov. Tieto boje sa dotýkajú všetkých troch hlavných protagonistov. Každého inak, no ani o jednom životnom príbehu sa nedá povedať, že by bol menejcenný. Práve pre variabilitu ťažšej tematika, kniha ponúka možno i viac obrazu a rád pre toho, kto pociťuje strach, bolesť či neistotu ako hlavní hrdinovia. Nejde však o radu – radu, ide o sledovanie konania najmä Mariky, u ktorej čitateľ vidí jednotlivé chyby, ktoré i jemu samému môžu otvoriť oči. Pre niekoho je možno práve Marika problematickou postavou, s ktorou sa nevie stotožniť a nechápe prečo nekoná „správne“. Avšak, keby taká Marika nebola, samotná myšlienka príbehu by šla do stratena. Ona taká musela byť pre príbeh, preto aj menej sympatická má veľký význam. Nielen ona skrýva vnútorný strach a bolesť. Rasťo trpiaci hendikepom bojuje tiež a hľadá odpovede na otázku Prečo? Netrpí však len stratou zraku, ale pociťuje i hnev a sklamanie vo svojom srdci. Rasťo zas stráca nad sebou kontrolu. Nedokonalá rodina ho nepriamo vedie do herní a gamblerstva…a tým to vôbec nekončí.

Titul sa neponára len v hmlovine problémov a strachov. Prezentuje i priateľstvo, súrodeneckú lásku, obetu a zodpovednosť. Otvára pred čitateľom veľmi pekné romantické pasáže, ktoré určite chytia za srdce nejednu romantickú dušu. Preto i napriek ťažšej tematike budete mať stále pocit, že ste v romantickej knihe. Tematiku lásky sa však snaží otvárať hlbšie a nezostáva len na povrchu. Čitateľ spolu s Marikou hľadá odpovede na to, čo je to tá láska, ako sa prejavuje a kedy to už zachádza do zneužívania a obťažovania.

raz sa uvidíme

Mne osobne sa v knihe páčilo i to, ako fungovalo určité spoločenstvo, ako sa stretávali, i keď neviem, či tam Marika hľadala pomoc. Skôr nie…a to ma trochu zarazilo. Navnadilo to však aj vianočnú atmosféru, keďže išlo o zbor, ktorý spieval na omšiach, ale i pomáhal v nemocnici počas Mikuláša.

(Tu by som spravila menšiu odbočku. Predpokladám, že o tomto mi autorka rozprávala, keď bola v Zámkoch, že vzhľadom na to, že v titule uvádzala ako miesto stretávania mládeže aj kostol a zborové priestory, tak jej knihu odmietlo jedno vydavateľstvo vydať. Nechápem toto vydavateľstvo! Ten dôvod je absurdný. Jednoznačne môžem povedať, že prišli o fantastickú knihu, ktorá môže mladým ľuďom pomôcť a nielen ich zabaviť….) 

Raz sa uvidíme je primárne kniha pre mládež. No môžu si ju pokojne prečítať aj staršie ročníky. Je krásne napísaná, otvára dôležité témy, postavy i celý príbeh je veľmi uveriteľný a má svoje opodstatnenie na pultoch kníhkupectiev, ako i v osobných knižniciach. Keby ju mám porovnať s inými knihami od autorky, tak nebola pre mňa úplne top, ale zároveň jej nemám čo vytknúť, až na trochu zdĺhavý stred knihy. Ten sa mi taký javil najmä preto, lebo som vedela, kam to smeruje. Avšak boli v knihe i momenty, ktoré ma veľmi prekvapili. Zároveň sa mi páčila realita toho, že nie všetko končí šťstne.

„Keď som osamela, schúlila som sa na posteli. Dnes som pochopila, že človek občas ide za svojimi ideálmi aj cez mŕtvoly, lebo má pocit, že ak sa ich vzdá, zlyhá a okolie si to všimne. Navrávala som si, že to robím pre Dávida a možno som to robila pre seba. Túžila som byť tou úžasnou a dokonalou, ktorá zmení niečí život, lebo iba tak by sa moja hodnota smela navýšiť. Chcela som byť krásnou a milovanou a domnievala som sa, že ten pocit vo mne môže vzbudiť len Dávid vo vzťahu. A pritom je najdôležitejšie, ako človek nazerá sám na seba, aký obraz má vytvorený o sebe. A občas je tiež dôležité vzdať sa ľudí, na ktorých nám napriek všetkému záleží, len aby prišli do nášho života ľudia, ktorým bude záležať na nás. Tak ako si zaslúžime (s. 200) .“

Moje hodnotenie

4,5/5

 

Autor: Simona Kutišová

Názov: Raz sa uvidíme

Foto a text: dusazeny.sk

Úryvky sú citované z knihy Raz sa uvidíme, strany: anotácia, 200.

Za knihu ďakujem autorke.

Moja recenzia na jej knihy: Srdce pre MirkuŠepot dúhy .

1 komentár

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu