recenzia – Pumpkin

Martina Depešová – Pumpkin

Ku knižke Pumpkin som sa dostala vďaka autorke Martine Depešovej, ktorá mi ju ponúkla na zrecenzovanie. Inak sa musím priznať, že som tento titul nikde nezachytila. Pritom samotná anotácia je zaujímavá a aj vďaka tomu, že ma zaujala, som s touto spoluprácou súhlasila.

O čom je teda táto tenučká knižka, ktorá má len 135 strán?

V jeden deň dostanú tri postavy – Mike, Jim a Linda –  list od Pumpkin, ktorý je veľmi strohý a obsahuje žiadosť, aby ju nešli hľadať, keď zmizne. Nedá to však ani jednému z nich, pretože sa to na samotnú Pumpkin nehodí a niečo sa im na tom nezdá. A tak sa Mike, Jim a Linda rozhodnú, že Pumpkin nájdu. Lenže to nie je také jednoduché. I keď s ňou trávili svoj čas, zisťujú, ako málo ju poznajú. Pred nich sa vynára množstvo otázok, no odpovedí majú málo. Kam sa mohla vypariť? Prečo odišla? Prečo tak náhle? Čo za tým stálo? A kto bola v skutočnosti Pumpkin?

Ako som vyššie napísala, tak ma na tejto knihe zaujala jej anotácia a to, že ide o menej známu knihu. V mojej hlave sa ešte pred čítaním vyrojili dva možné smery, ktorými by mohol titul ísť. Jedným z nich bolo, že to bude celé poňaté ako detektívka a druhý tip bol, že to bude riešiť najmä vzťahy a problémy z nich vyplývajúce. Bližšie k tomu je práve druhý tip, keďže kniha Pumpkin rieši množstvo rodinných problémov, psychických problémov a aj problém toho, či vôbec poznáme dobre niekoho, koho považujeme za blízkeho priateľa/priateľku. Určitý detektívny prvok je však tiež súčasťou príbehu, nie však ako detektívky od Nesba, Mankella či Dána. Avšak traja protagonisti sú akýmisi detektívmi, keď hľadajú Pumpkin a stopy, kde by sa mohla nachádzať.

,,Otrava alkoholom,“ prenesie do hrobového ticha miestnosti, ,,prepila sa na smrť, mrcha,“ z odporom v hlase aj na tvári dokončí. „Ten hovor… to bolo kvôli nej, však?“ opatrne sa spýtam. „Hej polícia ju našla v parku. Netuším odkiaľ mali číslo. Od nej určite nie, načo by jej bolo, všakže, nikdy  sa neunúvala zavolať…“ „Ona… ti nikdy nezavolala?“ neveriacky sa spýtam. „Len raz… keď potrebovala peniaze,“ zamrmle a unavene si šúcha oči. Podľa toho čo počujem a aj vidím má plné právo sa hnevať. Neviem si predstaviť, že by moja mama, moja drahá mama, bola práve takáto. „To mi je ľúto,“ poviem napokon. „Neľutuj ma, nemáš dôvod. Sú ľudia, ktorí sú na tom horšie,“ zdvihne hlavu a pozrie na mňa, „veď, pozri kde som. Úspešná študentka vysokej školy a nie tej najhoršej, s dobrou prácou, ktorá mi aspoň zatiaľ zaplatí všetky výdavky. Nemám sa na čo sťažovať. Preto ma neľutuj. Ľútosť patrí slabým,“ ukončí svoj monológ. Má pravdu. (str.25)

Veľmi silnou stránkou knihy je odkrývanie tajomstiev protagonistky Pumpkin. Ona nemá vyslovene svoj vstup v tejto knihe, všetko, čo sa o nej čitateľ dozvedá je len prostredníctvom spomienok ostatných postáv. Títo hrdinovia prechádzajú spoznávaním vlastnej priateľky, o ktorej zisťujú, že vedia veľmi málo. Možno, že to ani nebolo nejakým posolstvom autorky, neviem, no mne práve táto vec dala najviac z knihy. Lebo, môžeme si povedať, že každého nášho priateľa poznáme dobre? Vieme, že či práve v tejto chvíli nemá nejaký problém? Vedeli by sme mu pomôcť? A možno aj hlavnejšie – chceli by sme mu pomôcť? Pumpkin je postava, ktorá v sebe dusila niekoľko závažných problémov. Ale tá sila, ktorú dávala aj navonok, bola v podstate maska a tiež potrebovala ochranu. Na tejto postave sú prezentované rodinné problémy, alkoholizmus u matky, bezdomovectvo u otca, ktorý od nich odišiel. Je tam veľká túžba po slobode a nádychoch v umení. Po určitom pokoji, ktorý si vytvárala vo svojej samote, no tá samota sa aspoň mojimi očami presunula k osamelosti a k deprimujúcim myšlienkam. Pumpkin je postava vytvorená kvalitne, pretože kúsok po kúsku sa otvárajú jej tajomstvá a duša a čitateľa stále viac a viac fascinuje, že čo ďalšie sa o nej dozvie. Napokon nemá svoj samostatný priestor a všetko, čo o nej vieme je len vďaka spomienkam.

Samotné témy, ktoré prezentuje titul sú svojim spôsobom ťažké a aj to zmiznutie, keď si čítate o živote Pumpkin, tak viete, kam to celé smeruje a čo je nosnou témou knihy. Tu sa vytvára priestor pre obe strany publika, pretože to prehovára aj k tým, ktorí rozmýšľajú nad spáchaním samovraždy, ako aj k tým, ktorí môžu pomôcť takýmto osobám. Myslím, že je to prvé dielko od slovenského autora, ktoré sa mne dostala do rúk takto dejovo skonštruované. Lebo zväčša tým rozprávačom je práve ohrozená osoba a tu je v podstate utajení.

S nostalgickým úsmevom sa posadím na zaprášenú posteľ. Chýbajú mi tie časy, keď sme sa s Pumpkin hrávali v parku, keď sa mi nechcelo učiť a ona mi vždy všetky poznámky prerozprávala ako fascinujúci príbeh, keď sme jazdili na bicykloch ako cestní piráti. Tie časy sú navždy preč. Už nikdy nebudeme malí, už nikdy nebude svet gombička… Lenže život trvá dlhšie ako pár detských rokov a čím starší sme, tým viac je svet odporný. A hoci ešte vraj veľa o živote neviem, tuším čo sa s Pumpkin stalo, len sa to bojím vysloviť. (str. 124)

Knižka v sebe nesie krásne plusové body za práve vyššie spomenuté časti, no má aj nejaké to mínus. Čo sa týka príbehu, tak tam mi chýba poriadny záver. Možno ešte nejaká úplne krátka kapitola z pohľadu Pumpkin, alebo z pohľadu vševediaceho rozprávača. Chápem, že aj takto zvolený záver je záver, ale v mojom prípade to nebola čerešnička na torte. Ale toto je len také menšie mínus. Je ešte jedno a to súvisí aj s vizuálom knihy a s gramatikou. Veľmi zvláštne má zvolené riadkovanie kniha, má úzke okraje, na čo nie som zvyknutá. Ďalšia menšia vec, čo mi v texte vadilo boli bodky. Práve v prvej ukážke vidíte ako boli použité v texte. Tiež mi to nesadlo. No a občas uletela aj nejaká chybička. To tiež vidíte v ukážke. Inak sa celý príbeh číta rýchlo a dobre. Pre mňa to hlavné – myšlienka, nápad a téma, boli prínosné a v texte pekne usporiadané do jasnej štruktúry. Ešte však treba dotiahnuť tie malé nedokonalosti. Možno sa to stalo, lebo kniha je vydaná na vlastný náklad a neprechádza takým procesom ako vo vydavateľstve. Ja by som však pri nej zvažovala aj zaradenie do YA.

Dúfam, že som vás zaujala touto knihou (možno ste o nej tiež nevedeli ako ja) a niekedy po nej aj siahnete.

Moje hodnotenie

4/5

Autor: Martina Depešová

Názov: Pumpkin

Foto a text: dusazeny.sk

Úryvky sú citované z knihy Pumpkin, strany: 25 a 124.

Za recenzný výtlačok ďakujem autorke Martine Depešovej.