recenzia – Príbeh jednej židovskej rodiny (autobiografia)

0
156
Príbeh jednej židovskej rodiny (autobiografia)
OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Edita Steinová – Príbeh jednej židovskej rodiny (autobiografia)

Pustiť sa do biografií a autobiografií je pre mňa vždy nástup na cestu do neznámeho a obdivuhodného sveta. Väčšina tejto literatúry ma zaujme a prahnem po ďalších informáciách o danom človeku. V prípade Edity Steinovej to bola naozaj zaujímavá a podnetná cesta plná rôznych mien, miest a najmä rozhodnutí. Bohužiaľ zápisky nie sú dokončené, no i napriek tomu už takto je titul naplnený množstvom faktov.

„Čo napíšem na týchto stránkach nemá byť apológiou židovstva. Na objasnenie „idey“ židovského národa a jej obrany pred sfalšovaním, na predstavenie obsahu židovského náboženstva, na napísanie histórie židovského národa – na to všetko sú povolanejší. Kto chce o tom vedieť viac, nájde bohatú literatúru. Ja by som chcela jednoducho iba opísať to, čo som sama zažila, s čím som mala skúsenosť ako Židovka; podať svedectvo okrem tých, ktoré sú už vytlačené, publikované, alebo budú v budúcnosti. Kto sa chce bezprostredne poučiť z prameňov, môže ich tu nájsť (s. 5).“

Je možné, že by niektorých čitateľov pri tejto knihe mohlo odradiť veľké množstvo mien, ktoré sa obmieňajú, nové pribúdajú, zanikajú, opätovne sa vynárajú a spôsobujú mierny guláš v hlave. Edita Steinová však túto autobiografiu píše veľmi precízne a perfekcionisticky. Keď na to už čitateľ nabehne, tak sa aklimatizuje v texte. Je to určite náročnejšie čítanie, ktoré si žiada veľkú pozornosť, no zároveň si ho viete aj užiť. V mnohých ohľadoch je podnetné a fascinujúce. Textom plynie výrazná úprimnosť a veľmi ľahko sa čitateľ aj naviaže na jednotlivé postavy. Daná otvorenosť mu umožňuje naozaj preciťovať jednotlivé momenty a ocitnúť sa na spomenutých miestach. Zároveň i samotné rozhodnutia a zmeny počas (spomenutého) života Steinovej vytvárajú obraz o dobe a zmýšľaní ľudí.

Príbeh jednej židovskej rodiny (autobiografia)

Kniha nemapuje obdobie až po smrť (rukopis sa končí ešte počas prvej svetovej vojny), ale zobrazuje najmä detstvo a dospievanie filozofky a rehoľníčky. Mladosť odhaľuje najmä jej vášeň pre vzdelanie a výlety s priateľmi, no i prácu v Červenom kríži a schopnosť riešiť problematické rodinné vzťahy. Text sa tak stáva zmesou mladosti a vitality v kontraste s nepochopením a bolesťou.

Veľmi osobitne som vnímali časti jej štúdií, ktoré ukázali jej vytrvalosť a snahu presadzovať sa i v mužskej spoločnosti. Jej štúdium filozofie mi pripomenulo môj bakalársky stupeň na VŠ a semináre filozofie. Ja som totiž (cítim sa ako nevzdelanec) nevedela, že sa venovala fenomenológii.. A práve na semináre s fenomenológiou mám krásne spomienky, ktoré sa mi počas čítania vynárali.

Z toho, čo som mala možnosť si prečítať, a ako sa Edita Steinová pri svojom texte otvorila, tak sa stala pre mňa inšpirujúcou v mnohých oblastiach. Vo vytrvalosti, cieľavedomosti, ale i sebareflexii.
Čo vás však pri názve knihy a následne aj čítaní môže miasť je slovo židovskej. Z tejto náboženskej oblasti sa veľa nedozviete, keď-tak veľmi útržkovito, pretože rodina Edity Steinovej nebola veľmi nábožensky-židovsky cítiaca. Sú však odokryté názory niektorých členov rodiny a fungovanie židovských sviatkov. Veľmi decentne je spomenuté kresťanstvo (katolíci a protestanti, pretože sa s nimi Edita stýkala), no jej samotná duchovná cesta ešte nebola započatá v čase, ktorý ona sama opisuje.

Príbeh jednej židovskej rodiny (autobiografia)

„Ale väčší dojem než Römerberg a Hirschgraben urobili na mňa úplne iné veci. Vstúpili sme na niekoľko minút do Dómu a zatiaľ čo sme tam pretrvávali v zbožnom mlčaní, vošla dnu akási žena s košíkom na trh a pokľakla v jednej z lavíc ku krátkej modlitbe. Bolo to pre mňa niečo úplne nové. Do synagógy a protestantských kostolov, ktoré som navštívila, sa chodilo iba na pobožnosť. Ale tu niekto prišiel z víru udalostí pracovného dňa, aby vstúpil do prázdneho kostola, akoby na nejaký dôverný rozhovor. Nikdy nato nezabudnem (s. 260)“

Ja som knihu čítala dosť dlho, mala som pri nej aj pauzu, no som rada, že som si s ňou dala tak načas. Pre mňa bola vhodnou literatúrou, ktorá ma v ničom nesklamala, práve naopak, veľa mi toho dala. Primäla ma aj k tomu, aby som si v knižnici nachystala na čítanie teologickú a filozofickú atropológiu od Steinovej 😀 .

 

Moje hodnotenie

5/5

Autor: Edita Steinová

Názov: Príbeh jednej židovskej rodiny (autobiografia)

Foto a text: dusazeny.sk

Úryvky sú citované z knihy Príbeh jednej židovskej rodiny (autobiografia), strany: 5, 260.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu