Nicolas Barreau – Paríž je vždy dobrý nápad
Rosalie Laurentová je grafička a majiteľka malého papiernictva, ktoré nie je úplne tradičné. Jej vášňou je vlastnoručná tvorba blahoželaní na želanie zákazníka. Vo svojich želaniach však nemá toľko šťastia. Zatiaľ sa jej toho veľmi málo v živote splnilo…. až sa jedného dňa v papiernictve objaví postarší namosúrený pán. Max Marchais je známy autor detských kníh, ktorý požiada Rosalie, aby ilustrovala jeho poslednú knihu. Rosalie je nadšená. Z dvoch ľudí sa stanú dobrí priatelia, až akoby otec a dcéra. Vyjde im spoločná kniha Modrý tiger, ktorá rozpúta silné turbulencie. Budúci profesor literatúry v Paríži sa dožaduje vysvetlenia, prečo mu ukradli práva na jeho Modrého tigra. Ako skončí tento spor? A čo sa nakoniec vykľuje zo vzťahov medzi pratogonistami?
Na ďalší mnou neprebádaný titul francúzskeho autora Nicolasa Barreau som sa veľmi tešila. Už predchádzajúce dve čitateľské skúsenosti mi ukázali, že je to autor, ktorý vie pekne narábať s romantickými motívmi, pri jeho knihách sa dá oddýchnuť a hlavne sa ocitnúť v zaláskovanom prostredí. O to väčšie sklamanie ma však čakalo pri knihe Paríž je vždy dobrý nápad.
Autor stále zostáva verný svojim pekným myšlienkam, ktorých v titule nájde čitateľ hneď niekoľko. Zároveň zostáva verný postave literáta, spisovateľa, čo už pokladám za jednu z hlavných čŕt jeho tvorby. Oproti titulom Úsmev ženy a Ľúbostné listy z Montmartre mám pocit, že samotnej téme lásky medzi hlavnými protagonistami sa venuje nedostatočne. Do popredia však udáva tému samoty, staroby či rodiny.
„S vekom poklesol jeho záujem o súčasnú literatúru. Znovu čítal najradšej klasikov, ktorí ho nadchýnali ešte ako mladého muža, a ktorí sa, keď sa to tak vezme, nedali vôbec porovnať s tým, čo dnes vydavateľstvá ospevovali ako „literárne senzácie“. Veď kto ešte dnes písal Hemingway, Victor Hugo, Marquéz, Sartre, Camus či Elsa Morante? Kto ešte dnes mal čo ľuďom povedať? Niečo dôležité, čo malo trvácnosť? Život bol stále uponáhľanejší, rýchlejší a povrchnejší a zdá sa, že to isté platilo aj o knihách. Najhoršie to bolo s románmi.Na jeho vkus sa ich beztak vydávalo až príliš veľa. Trh bol prepchatý banalitami. Dnes si každý, kto aspoň ako-tak vedel po francúzsky, myslel, že musí hneď aj písať. Bolo toho priveľa a ešte stále to nestačilo. Večný návrat rovnakého (s. 31)
Myslím si, že viacerým čitateľom sa v tomto prípade stalo, že pri prvých stranách už vedeli, ako bude príbeh pokračovať a aj samotný záver si odčítali už počas čítania. Je to škoda, lebo naozaj tento titul neponúka nič prekvapivé. Mne tam absentovali i romantické state, ktoré by neprezentovali len pekný Paríž, ale hlavne hlavných protagonistov a ich začínajúci vzťah. Možno povedať, že začiatok niečoho romantického ponúka až samotný záver. Keby to nemá takú peknú romantickú obálku, tak ani neviem, či by som romantiku tipovala na hlavný atribút príbehu. Avšak, vzťah spisovateľa detskej literatúry a ilustrátorky bol vykreslený jemnocitne a čitateľa mohol zahriať pri srdiečku. Starý autor dostáva priestor na svoje spomienky, ktoré sú kľúčom celej „drámy“, no nie je ich mnoho. Autor ani neuchopil samotné tajomstvo ako záhadu, na ktorej vyriešenie by recipient túžobne čakal, čo zapríčiňuje, že čitateľ môže pociťovať nudu pri čítaní.
Bohužiaľ, knihu Paríž je vždy dobrý nápad by som už druhýkrát nezačala čítať. I keď som mala napríklad pri titule Ľúbostné listy z Montmartre problém začítať sa a prvé strany išli ťažko, samotný záver bol dojímavý a krásny. Paríž je vždy dobrý nápad toto vo mne nevzbudil, nezanechal a skôr cítim len sklamanie. Na autora však nezanevrievam, verím tomu, že ma ešte jeho tvorba dokáže pohladiť po duši a vyvolať pocity, ktoré som mala predtým.
„Napokon, každý človek vlastní nejaký príbeh, ktorý predstavuje obrat v jeho živote a navždy zostane jeho stredobodom, no väčšina ľudí to zistí až neskôr (s. 50).“
Ak ste verný autorovi, tak vás určite nebudem odrádzať od tejto knihy, asi ani mňa by nikto pred samotným čítaním neodradil 😀 😀 . Za mňa je to však jeho najslabšia kniha, ktorú som mala možnosť čítať. Pevne verím, že takýto scenár sa už nezopakuje a teším sa na jeho ďalšiu tvorbu.
„Aký jednoduchý bol život, keď bol človek dieťa. Ako sa len mohol skomplikovať? Mohli za to všetky tie polopravdy, všetky nevypovedané vety, skryté pocity a veci, ktoré si človek radšej nechal pre seba a ktoré zarmútili krásnu priezračnosť detstva, lebo ako dospelí zistil, že v živote neexistuje iba jedna pravda (s. 138).
Článok k titulu Úsmev ženy.
Článok k titulu Ľúbostné listy z Montmartre.
Moje hodnotenie
2.5/5
Autor: Nicolas Barreau
Názov: Paríž je vždy dobrý nápad
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z knihy Paríž je vždy dobrý nápad, strany: 31, 50, 138.
