recenzia – Nikomu nebudeš chýbať

0
75
nikomu nebudeš chýbať

Igor Čonka – Nikomu nebudeš chýbať

Kniha Nikomu nebudeš chýbať sa ku mne dostala prostredníctvom samotného autora, ktorý mi poskytol tento titul v elektronickej verzii. Jedná sa o príbeh s detektívnou zápletkou.

V Dubline nájdu mŕtvolu slovenského občana, o ktorom sa domnievali, že je dávno mŕtvy. V jeho veciach objavia množstvo faktov, ktoré ich zavedú na rôzne chodníčky pri vyšetrovaní. Otvoria starý prípad, pri ktorom ako zistia, bolo zmiznutí oveľa viac. Návrat do minulosti pred čitateľom otvorí obraz 90. rokov, vírus, ktorý sa rozmohol na východe Slovenska, privatizácie ale i osobné životy hrdinov hlavných hrdinov. Podarí sa napokon vyšetrovateľom rozmotať množstvo nitiek, ktoré zamotali celý prípad? A aké osudy ich postretnú pri samom vyšetrovaní? Komplikovaný prípad možno napokon vystrelí úplne inak, ako by čitateľ očakával.

„Noro úspešne vyriešil prípad zo Starých hôr a začal sa znovu zabávať s Malým Elektrom. Celé sa to malo volať Čierna diera s.r.o. Priliehavý názov firiem, ktoré nasledovali, by bol Tunel 1, Tunel 2, Tunel 3 a tak ďalej. Ľudia na papieroch sa menili ako na bežiacom páse. Zaujalo ho jedno meno – Anton Kamenický. Patrila mu časť jednej spoločnosti, ale ako predajca nebol uvedený, nakoľko bol podľa papierov dlhodobo nezvestný. Tretí nezvestný okolo rovnakého podniku. Prípad si nepamätal, a preto rýchlo vyhľadal skenovú dokumentáciu. Úžasný nápad, táto digitalizácia, pomyslel si. Za pár sekúnd mal k dispozícii všetko, čo o prípade zmiznutia Kamenského existovalo. Výpovede svedkov, rodiny, fotografie. Už po zbežnom prečítaní si uvedomil, že je to podobný scenár ako v prípade Taláka a Jankoviča. Detaily boli odlišné, ale celkový dojem bol rovnaký.“ (str.52)

Nikomu nebudeš chýbať

Titul Nikomu nebudeš chýbať mi v prvom momente pripomenul knihy iného slovenského autora – Vojtecha Beniczského. Nebolo by to pripomenutie v spôsobe okopírovania, ale v spôsobe rozoberania osobných životov hlavných protagonistov. Popri hlavnej dejovej linke, čo je v tomto prípade vyšetrovanie, sa čitateľ dozvedá aj o postavách a zavádza ich do  osobných vzťahov. Igor Čonka to v tomto prípade zavedie až do komediálneho vyvrcholenia, ktoré vďaka tajomnosti ovzdušia čitateľ neočakáva. Tak sa mu podarí byť prekvapivý nielen v rovine detektívnej, ale aj spoločenskej. Samotný detektívny prípad je zaujímavý. Nejedná sa o nič krvavejšie, ale skôr prekvapivé a zamotané rôznymi smermi. Viac ako do súčasnosti sa prípad orientuje do minulosti, čo ho robí náročnejším na vyšetrovanie. Hlavní vyšetrovatelia, s ktorými sa čitateľ stretáva predstavujú tiež zaujímavé aspekty titulu. Všetci pôsobia inak- inak rozmýšľajú, inak sa správajú, inak vidia samotné závery, no popritom sú dobre fungujúci tím.

V detektívnej zápletke tejto knihy sa však našlo niečo, čo mi chýbalo. Bolo to najmä napätie a akcia. Tej bolo akosi pomenej a ak si knihu prečítate, tak zistíte, že ani samotný záver vyšetrovania nepredstavuje nič krvavé. Ja by som tam však aspoň trochu rada videla niečo s väčším napätím, lebo takto to nebolo zlé, ale chýbalo to tam. Vždy keď si totižto predstavím nejaké vyšetrovanie, tak v tom vidím veľký kus akcie, nejaký moment, ktorý je drastickejší či detektíva/vyšetrovateľa, ktorý sa ocitne v nebezpečenstve. (mám to zrejme zafixované vďaka seriálu Vtierka Castle) Čo však stratilo na napätí, získalo na prekvapení. Autorovi sa myslím, že podarilo prekvapiť recipienta hneď dvakrát. Prvýkrát samotným záverom vyšetrovania. Ja som takéto niečo určite nečakala, keď som začala čítať príbeh, takže to bolo obrovitánske plus. No a druhé prekvapenie je v osobnom živote jednej hrdinky knihy. Tu som sa musela aj zasmiať a fakt som si pomyslela, že toto tam naozaj ten autor vymyslel?. Napokon však bol pre mňa úsmevný moment, aj keď by to nemalo byť úsmevné, ktorý sa nachádza na poslednej strane a týka sa jedného člena vyšetrovacieho tímu. Čiže prekvapivých a úsmevných miest sa v tejto uzučkej publikácii nájde hneď niekoľko.

„Muž sedel spútaný na stoličke a celý výsluch sa odohrával vo veľkej vypočúvačke a všetko sa nahrávalo. Ištót bol ku koncu kariéry Gustovým šoférom a akýmsi poskokom. Skoč po cigy, odvez pani domov a zapíš si číslo, otvor fľašu a ligni si prvý… toto bola náplň jeho práce. Jednoducho smetie s vodičákom.“ (str.132)

Siahnuť po tomto príbehu, ak máte radi krimi a slovenských autorov určite nie je na škodu. Hlavné postavy vám budú sympatické hneď od začiatku, zažijete niekoľko prekvapivých ako aj úsmevných momentov a veľmi rýchlo pri knihe zrelaxujete a nebudete sa nudiť. Možno nie je až taká známa, no svojim obsahom je zaujímavá a má svoje miesto medzi slovenskou detektívnou tvorbou. Mne v nej chýbala len väčšia akcia a napätie. Každopádne ju však odporúčam ako dobré oddychové čítanie.

Moje hodnotenie

4/5

Autor: Igor Čonka

Názov: Nikomu nebudeš chýbať

Foto a text: dusazeny.sk

Úryvky sú citované z knihy Nikomu nebudeš chýbať, strany PDF verzie: 52, 132.

Za poskytnutú elektronickú verziu knihy ďakujem autorovi.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu